Jesenný knižný tag

"Keď jeseň príde, má stovky rôznych šiat. Nemusí si žiadne z nich vymýšľať..."

Marcela Laiferová - Jeseň

Vonku je nádherne bielo, za oknom už očakávam Mikuláša, u nás v Paláci to vyzerá ako pred Vianocami a ja sa chystám písať jesenný knižný tag? Presne tak, pretože oficiálne ešte nie je zima. A tak teda stíham splniť výzvu, na ktorú ma nominovala úžasná Mony z blogu Pieseň fantázie (jej tag si môžeš pozrieť TU). Obyčajne sa tagov veľmi nezúčastňujem, pretože: 

Po prvé, donedávna som ani netušila čo to je, až neskôr som pochopila že sú to odpovede na dané otázky (doteraz som sa zúčastnila iba jedného TU).

Po druhé, nemám toľko času na blogovanie, ako by som si priala, a tém v hlave je neúrekom, až mám pocit, že ti nestihnem všetko povedať, ani do svojej sedemdesiatky.

Ale, keďže ma už táto skvelá osôbka nominovala, tak som sa teda rozhodla, že prečo nie. Jeseň milujem, knihy milujem, akurát som nad odpoveďami musela trochu dlhšie rozdumovať. A že je to teda riadny mix a chaos, presne ako ja. 

Tak sa teda mrkni na to, čo som vydumala:

Jeseň a knihy = neodolateľná kombinácia

1.) Lístie šuští pod nohami: Svet je plný farieb. Vyber knihu s červenou, oranžovou a žltou farbou na obálke

A tak som premýšľala a premýšľala, ktorú z tých množstiev kníh červených, žltých či oranžových tu vybrať, keď mi do očí udrela jedna z tých kníh, ktorá mi v hlavičke rezonuje a bude rezonovať veľmi dlho. Kurandera je plná inšpirácie a myšlienok. Pomáha ženám objaviť vnútornú silu, intuíciu, prežiť ženstvo naplno. A keďže mňa tak trochu fascinuje Južná Amerika a mystérium indiánov, knihu som zhltla na posedenie. Pri teplej káve, zachumlaná do deky, a kým vonku klopkal jesenný dážď na okno, ja som sa túlala po peruánskych Andách. 

2.) Pohodlný sveter: Konečne sa ochladilo natoľko, aby sme mohli nosiť príjemné teplučké oblečenie. Aká knižka ti dodáva podobný, hrejivý pocit?

Určite a jednoznačne k takejto knižke patrí Muž, ktorý sadil stromy. Malinká, útlučká, prečítaná za pár minút. Avšak v duši zanechá teplo a pokoj. Vieru v to, že i malý čin dokáže premeniť vyprahnutú pustatinu na krajinu plnú života a zelene. Že si ešte nečítal? Je čas to napraviť. A je jedno či to bude na jeseň, na jar, alebo v zime pod vianočným stromčekom. 

3.) Jesenná búrka: Vietor kvíli a dážď bubnuje na okná. Po akom žánri, alebo knihe v takomto prípade siahneš?   

Ak je za oknom počasie, kde nehodno ani psa, či dieťa vyhnať von, a ja chcem na chvíľu vypadnúť z reality, vtedy rada siahnem po historických románoch, ktoré môžu, ale nemusia, byť šmrncnuté trochou mystéria a tajomstiev. K mojim obľúbencom jednoznačne patrí Ken Follet, ktorý dokáže udržať pozornosť aj v knihách, ktoré majú cez 1000 strán. Ale nepohŕdnem ani inými autormi či titulmi, a rada sa poprechádzam aj po rímskych cestách, francúzskych barikádach, či temnými chodbami anglických hradov.  

4.) Studený, svieži vzduch: S akou "cool" postavou by si si ihneď vymenila miesto? 

Myslím, že každé dieťa má svojich obľúbených hrdinov, s ktorými by sa rád spoločne zahral, a povymýšľal lotrovstvá. K mojej takej tajnej láske určite patril Huckleberry Finn. To bol môj "prvý" chlapec, s ktorým som sa plavila po rieke Mississippi a zažívala dobrodružstvá. Huck bol chlapec, s ktorým sa rodičia svojim deťom zakazovali hrať, no mne to nikto nezakázal. Ja som si predstavovala, ako sa spoločne túlame, a hľadáme spravodlivosť. Už vtedy som milovala ľudí s vlastným názorom, ktorí sa neboja nahlas povedať, čo si myslia. A prezradím ti tajomstvo, Huck bol chlapec, od ktorého som dostala prvú pusu (samozrejme tú vymyslenú). A kdesi tu som sa zamilovala aj do majstrovského, rozprávačskeho talentu Marka Twaina.

5.) Horúci jablkový mušt: O akej knihe sa veľmi nehovorí, ale ty by si bola rada, aby o nej vedel každý?

V tomto prípade sa nejedná o knihe, ale o knihy. Tri knihy z pera nemeckého autora Petra Wohllebena: Tajný život stromov, Duševný život zvierat, Sprievodca lesom. A onedlho vyjde aj novinka Počuješ rozprávať stromy?. Že prečo? Autor sa dotýka témy krehkého ekosystému, ako sa nás priamo týkajú nielen zvieratá, ale aj stromy a rastliny. Aby sme si uvedomili, že tu nie sme sami, a že človek svojou neľudskou činnosťou ovplyvňuje nielen seba, ale všetko živé. Mali by sme si konečne uvedomiť, že stojíme na príliš krehkých základoch. Určite knihy nikoho nenaučia tolerantnému správaniu, no možno pomôže pochopiť, ako príroda funguje. A aby sme priniesli trochu skromnosti a pokory do našich životov.

6.) Kabáty, šály, palčiaky: Ochladilo sa a je potrebné poriadne sa zababušiť. Za akú obálku knihy sa najviac hanbíš a radšej by si sa s ňou neukazoval na verejnosti?

Hmmm, tak tu som skutočne nevedela prísť na nejakú normálnu odpoveď. Ja sa jednoducho nikdy nehanbím za to čo čítam, nech to je kvalitnejšia literatúra, alebo i brak. A priznám sa, obálky na knihách si ja vôbec nevšímam. Obálka je u mňa skutočne až na poslednom mieste. Veľa cestujem MHD a všetko možné som už pred ľuďmi z batohu vyťahovala. Avšak veľakrát si knihu zabalím do obalu, ale to z toho dôvodu, aby som nepoškodila knihu. Ale ak by som mala byť úprimná, od istého incidentu v autobuse, keď sa mi babička pokúšala čítať slová v knihe (TU) som si uvedomila, že predsa len existujú obálky kníh, ktoré prekrývam viac, ako iné. A keď si raz za rok na odreagovanie vezmem ságu o Temných lovcoch, určite si ju zabalím do nejakého pekného obalu s ružami. Pre istotu, aby pán na obálke neevokoval nikoho k nakúkaniu mi do stránok. 

  

7.) Na akom obľúbenom jedle si počas jesenných dní vždy rád pochutnáš?

Keďže sa u mňa jeseň (presne ako aj jar) spája obvykle s očistou a detoxom tela, výber jesenných pochúťok by mohol byť značne obmedzený. No, nie je. Cukru a mlieku dávam v tomto období na pár týždňov zbohom a nastupuje zdravšie mlsanie. A tak je na mojom stole možné vidieť rôzne raw pochúťky (na obrázku špenátové guľky) a hlavne, bylinkové čaje. Najobľúbenejší v jesennom čase? No predsa šípkový, plný vitamínu C. Nedávno som sa ešte zaľúbila do avokádovej pomazánky a k dokonalosti mi už nič nechýba. Snáď iba nejaká zaujímavá kniha, ale s tým si vždy veľmi šikovne poradím. 

8.) Útulné teplo táboráka - pozvi ďalších! Koho nominuješ do tohto blogu?

Ešte raz ďakujem Mony za nominovanie, i za to, že som si musela trochu potrápiť mozgové závity nad výberom kníh, ktoré som ti dnes predstavila. A koho by som nanominovala ja? Keďže sa nám vonku zozimnieva, asi idem s krížkom po funuse. Mne osobne dosť dlho trvalo, kým som si našla dve hodinky na to, aby som dala svoje myšlienky na papier (blog), preto som sa rozhodla nechať nomináciu otvorenú. Hoc poznám mnoho zaujímavých, knižných (i nie knižných) blogerov, od ktorých by som si takýto tag prečítala. 

Takže, ak tento článok číta niekto, kto sa chce na to podujať (alebo si sa na neho už podujal), tak sem s ním, do komentára. Určite sa pozriem na tvoje zaujímavé odpovede.

A týmto ti ďakujem za tvoj čas, a na ďalšie stretnutie s tebou sa teší:

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver: 

"Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie."

Hans Christian Andersen