Októbrová výzva - Dystopia

"Lidi už jsou nadbytečný, vstávejte z postelí, než nás robot vystřelí všechny na Mars!

Dalibor Janda - Všechno na Mars!

Keď som si povedala, že tohto roku prečítam všetky knihy z knižnej výzvy, ani som netušila, čo znamená žáner - Dystopia. Teraz už viem. Myslím, že v našej dobe sme to nazývali Postapokalyptické sci-fi. A teda, vôbec to nie je moja šálka kávy. Presne tak ako aj filmy, tak i knihy s touto tématikou obchádzam na míle ďaleko. Ale výzva, je výzva. A tak sa mi dostala do rúk brožovaná knižočka

Metalurg

Brandon Sanderson

O knihe

"Kde sú zloduchovia, objavia sa aj hrdinovia," odvetil otec. "Len počkajte, oni prídu."Ja som mu veril. Vtedy takto rozmýšľalo veľa ľudí. Predsa len, uplynuli len dva roky od chvíle, keď sa na oblohe objavila Katastrofa. Len rok, odkedy sa obyčajní ľudia začali meniť. Menili sa na Epikov - bytosti takmer také mocné ako komiksoví superhrdovia.Vtedy sme ešte boli optimisti. Naivní optimisti.

Po tom čo nastala Katastrofa, svet už nebol tým čím býval. K moci sa dostali Epici, hŕstka ľudí, ktorým práve ona dala nadprirodzené schopnosti a vďaka nim sa stali neporaziteľnými, no hlavne bezcitnými zloduchmi. Jediní, kto sa odvážil proti nim bojovať a zmeniť neznesiteľný stav ich Epickej nadvlády sú Pomstitelia. Hŕstka bojovníkov na čele s Profesorom, ktorí hľadajú každú ich slabinu, aby ich potom mohli zlikvidovať. 

Medzi nich sa zúfalo snaží dostať aj David. Mladý chlapec, ktorý v detstve ako jediný prežil útok najmocnejšieho epika v meste, Metalurga, no prišiel pri tom o otca. A jediné, čo ho ženie vpred, je pomsta. Roky skúma, sleduje a spisuje si každú maličkosť, ktorá by sa mu mohla neskôr hodiť pri likvidovaní epikov.

Teraz už len Pomstiteľov musí presvedčiť, že vďaka svojim vedomostiam, a vďaka tomu, že videl Metalurga krvácať, je hodný toho, aby sa stal jedným z nich.

Moja mienka

Metalurg je prvá časť zo série Pomstitelia. 

"Väčšina ľudí nikdy nevidela Vysokého Epika v celej kráse. Tak to nazývame, keď Epici skutočne ukážu svoje schopnosti - keď naplno predvedú svoju moc a ich emócie vybuchnú od hnevu a zúrivosti. Vtedy žiaria. Vzduch je odrazu ostrý, akoby bol nabitý elektrinou. Tlkot sŕdc zastane. Vietor zatají dych. Keď povstal Nox, zažil som to tretíkrát v živote."

Jeden by si myslel, po všetkých tých komiksových hrdinoch, že ak niekto odrazu nadobudne superschopnosti, tak sa z neho automaticky stane ochranca ľudí a záchranca sveta. (I ja som ako dieťa snívala o tom, že raz budem mať nejakú superschopnosť, a potom zachránim svet :-D). 

Ale potom som videla seriál Misfits a uvedomila si, že nie stále sú tie superschopnosti na úžitok a že s nimi teda vôbec nemusí byť zábava. A hlavne, že sa dajú zneužiť tým najhorším spôsobom. Proti ľuďom.

Tak, a presne o tom pojednáva aj táto kniha. 
A práve tým bola zaujímavá, iná, ako všetky tie ostatné, plné dokonalých hrdinov. Taký obraz toho, ako by svet vyzeral, ak by nadprirodzené schopnosti získal človek, ktorý je skrz - naskrz zlý, bezcitný a neľútostný. 

A bola som prekvapená, ako sa mi taká kniha čítala ľahko. Akcia striedala akciu, o napínavé zvraty nebola núdza. Miestami bola aj napínavá, no zas nie až tak, aby som zabudla vystúpiť na zastávke, ako sa to stalo pri iných knihách. Ale už ma hnala zvedavosť, ako to skončí so záporákom Metalurgom, a tak som, ako už dávno nie, čítala aj večer v posteli, s čelovkou na hlave. 

Akurát mi už nadávka Hromy-blesky začala liezť na nervy, kto už dnes takto rozpráva?!! Avšak, na druhej strane, keďže sa jedná o literatúru pre mládež, vždy lepšie, ako modernejšie, hanlivé výrazy. Len mi to časom liezlo na nervy a pri niektorých akciách by možno viac sadla nadávka iná ...

Áno, kniha ma celkom milo prekvapila, zabavila, vhodila do inej reality, a na chvíľu som zabudla na súčasnosť. Dokonca musím uznať, že taký záver som veru nečakala. No po jej prečítaní som sa celkom rada vrátila do súčasnosti. Vôbec to nebol svet, v ktorom by som rada zostávala dlhšie. A dúfam, že skutočne ostane iba v stránkach kníh.

Apropo, táto séria má už aj pokračovanie s názvom Pyro. A popravde, hoci som si pri knihe dobre oddýchla, aj zabudla na súčasnosť, momentálne prečítanie druhej časti nie je na programe dňa. Ale mať o pár rokov menej tak verím, že by som sa do hrdinu, ako bol David, určite zamilovala, no už som asi veľká.
Nevravím, že to bolo zlé čítanie, ale ako som už spomínala, ak sa mi to opäť raz nedostane do rúk v rámci nejakej výzvy, nerada by som sa k téme Dystopia vracala. Ani v knihe, ani vo filme a už vôbec nie v realite...

Myslím, že skôr sa dostanem k téme novembrovej výzvy - cestopisu. No o tom už nabudúce. Dúfam, že to stihnem do konca tohto roka. A teraz sa už s tebou lúči, a na ďalšie stretnutie s tebou sa teší:

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver

"Ak Metalurg dorazí a všetkých nás pozabíja, krv Pomstiteľov očierni moju dušu - lebo ja som ich zaviedol na túto cestu. Ešte nedávno by mi to bolo jedno, teraz ma tá myšlienka rozožierala zvnútra. Pozrel som dolu na futbalové ihrisko, ale nič som tam nevidel. Obzrel som sa na vyššie stupne v hľadisku. V tme som zachytil náznak pohybu a čosi ako zlatistí záblesk."