...ale nemôžem povedať, že som to neskúsila!!!

"V tomhle smutným světě jsi má naděj na víru, že nebe modrý ještě smysl má."

Nedvědi - Ruže z papíru 

Keď na človeka udrie 40tka, príde čas na to, aby zrekapituloval doterajší život a prehodnotil svoj prístup k nemu. Ak jeho doterajšie životné sny nenabrali na reálnych kontúrach, asi je "coška nedobre" a načim nabrať iný smer. Ta ne??

 


Nedávno som mala možnosť, po dlhej, dlllllhej dobe, pozrieť si nejaký film podľa môjho výberu. Ako som tak behala po archíve hore, dole, dole, hore a späť, náhodná voľba padla na Božskú Florence. Ak ste ten film nevideli, odporúčam. Meryl Streep mi opäť raz dokázala, akou skvelou herečkou je. Ale vráťme sa k pointe... Florence Foster Jenkins spievala, ak sa to teda tak dá nazvať. Vydávala zo seba podivné pazvuky, ktoré by sa chceli podobať na operu, avšak každému, kto mal len trošičku hudobného sluchu pripadali ako zvuk nechtov škriabajúcich po tabuli.

Dokonca nahrala aj svoju platňu, jej piesne púšťali v rádiu, vypredala Carnegie Hall

Za dve hodiny!! 

Nechválne kritiky sa k nej nikdy nedostali vďaka horlivému manželovi, ktorý jej podsúval len tie chválospevné. Hoci skutočne zaspievala všetko okrem nôt, nič to nemení na fakte, že zavýjala celým svojim srdcom a do svojho hlasu dávala kúsok svojej duše. 

Celý ten čas som bola presvedčená, že o svojom „netalente“ ani netuší a je presvedčená o tom, že spieva ako Frieda Hempel. No na smrteľnej posteli svojmu mužovi povedala jednu silnú vetu:

„Nemôžem povedať, že by som vedela spievať. Ale nemôžem povedať, že som nespievala.“

Tu mi ale teraz dovoľte, premostím k sebe a k svojej dileme.

Nedávno som mala možnosť opýtať sa tarokových kariet jednu otázku. A tak zo mňa bez rozmýšľania vypadlo: 

„Mám aj naďalej venovať svoj čas a energiu do písania?“ 

V poslednom čase ma totiž stále viac nahlodáva červíček pochybností a rezignácie.

Ako, nechcem tu rozpitvávať ani fiasko č. 1 – blog s názvom Čaja z Paláca, ktorý sa v týchto dňoch dožíva svojich 6tich narodenín.  Po raketovom štarte nabral brutálnych 50 sledovateľov a po rokoch sa ustálil na krásnom okrúhlom čísle 20 (týmto pozdravujem rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí mi aj naďalej ostali verní).

Ani tu nebudem rozpitvávať fiasko č. 2 – knihu s názvom Na vlnách času, ktorej samovydanie ma stálo niekoľko rokov života (pôvodnú farbu vlasov a moja tvár sa zbrázdila nejednou vráskou) a to už vôbec nehovorím o financiách, ktoré som mohla ušetriť na nový kočík pre Malú čajočku. Ktovie, možno nejaká lepšia značka by jej sadla viac a prechádzky by pre nás neboli skúškou nervov. Určite by z toho bol lepší efekt ako tá moja investícia v podstate DO NIČOHO ( ).

Za tieto dva svoje nepodarené excesy som už zažala nejednu sviečku ako ospravedlnenie a trikrát som pritom skoro podpálila byt. Ako sa hovorí, osud uštedruje iba dve facky, na tretíkrát je to riadny kopanec ktorého sa chcem ušetriť. A preto tu nastáva otázka: 

Neprišiel už čas nadobro hodiť uterák do ringu?

Ak by som vedela kresliť, načrtla by som vám ako momentálne vyzerá stav mojej duše, keďže to neviem, tak to len v krátkosti opíšem. 

Som po uši ponorená do oceánu čiernych chápadiel s nápismi beznádej, frustrácia, ľútosť, smútok. Pod nohami ešte ako tak cítim dva vratké piliere, na ktorých je napísané DETIPÍSANIE a len vďaka nim mi z temnoty ešte trčia ústa, ktorými ako tak nasávam vzduch do pľúc. Avšak už ju vidno, ako sa pomaly približuje. Oooobrovskááá ryba na ktorej je silne vyryté slovo: DEPRESIA. Stačí, aby švihla chvostom, podperné piliere sa roztrieskajú na milióny malých kúsočkov a ja pomaly začnem klesať a klesať...

A ja sa pýtam, vážne mám čakať na chvost ryby alebo sa dobrovoľne vzdať?

Ak by ste chceli vedieť, aká bola odpoveď tých tarokových kariet, tak jednoznačne ÁNO. Určite pokračuj, lebo nie je podstatné že to nevychádza ale podstatné je iba to, že teba to baví.

Veru baví, ale zábava o jednom človeku je... prinajmenšom na plač.

I keď v hlave mám miliónov hlasov ktoré mi našepkávajú "mrte" príbehov. Dumky, ktoré sa derú na svet, postrehy, zážitky, vtipné aj tie vážnejšie, prečítala som množstvo skvelých kníh, ktoré chcú byť prezentované... takže nejde o to, že by som mala krízu (pisateľský blok) a nemala o čom písať.  Tu skôr ide o to že: Škoda každého slova, ktoré padne mimo ucha (Ja viem, u „večeře taky neposlouchali“ a hudobníci hrali až do konca, ale to sem nepleťme, zatiaľ nejde o život).

Ak si niekto myslí, že sa ľutujem, tak to nie je tak. Iba si tak začínam hovoriť, že či už nenadišiel čas venovať energiu do niečoho viac užitočnejšieho a pre ľudstvo prospešnejšieho? Napríklad, čo tak sa učiť variť a šoférovať. Reku, keď má človek depku, nech sa aspoň naje alebo niekam odvezie. Z písania čo? Koho nasýtim? Ten kúsok mojej rozbitej duše? Časom jej bude stačiť aj kúsok čokolády (alebo pohár vína). Ak budem ignorovať hlasy v mojej hlave, raz aj tie stíchnu. Možno to bude pre mňa menej bolestivejšie  ako následky tretieho fiaska. Hold, svet sa už asi nikdy nedozvie, ako by dopadli hrdinovia Barackového džemu (kto nevie, môj rozpísaný druhý román. Bohužiaľ, resp. Bohuvďaka už nieto financií na jeho vydanie).

Väčší osoh z môjho notebooku budem mať vtedy, ak ho predám (aspoň nejaké peniaze donesiem do domu). A keď budem v lete páliť stránky zo svojich zápisníkov, kde som si zaznamenávala svoje nápady, návrhy a inšpirácie na nové články a romány, aspoň bude oheň lepšie horieť a opečieme si špekáčiky.

A ja si budem môcť s pokojom v srdci povedať: 

„Nemôžem povedať, že by som vedela písať, ale nemôžem povedať, že som to neskúsila!“

Pozn. na záver: Aby ste sa nezľakli, ešte mám resty k vydavateľstvu Alféria, ktoré mi zaslalo knihy na recenziu, takže ešte sa dočkáte minimálne troch recenzných článkov. A potom... poručeno Pánu Bohu.

A ja Vám už ďakujem za pozornosť a prajem krásny život, plný splnených snov.

 Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

 
Rada by som na záver parafrázovala citát môjho najobľúbenejšieho spisovateľa o fajčení:
 
"Prestať písať je tá najjednoduchšia vec na svete. Viem to, pretože sama som s tým prestala už mnohokrát."

Komentáre

  1. Ať to skončí jakkoliv, jsi s knihami spojená ať chceš nebo ne, a je jedno jestli jsou to knihy v knihkupectví, doma v knihovně nebo tebou napsané 😉. Jsem ráda, že jsem tě poznala, mám ráda tvé pohledy na svět a tvůj extrasuchý humor a doufám, že tě z dohledu neztratím.

    Přeji blogovému školáčkovi vše nej k narozeninám!

    P.S: Opovaž se pálit stránky ze zápisníků!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jaj Janka moja, krásne Ti ďakujem za povzbudenie. Moje momentálne rozpoloženie nie je práve najlepšie ale snažím sa veriť, že nech bude ako bude, časom sa to zlepší. Musí!!! Áno, knihy boli aj dávno predtým ako som nastúpila do kníhkupectva a ešte dávnejšie ako som si založila blog mojou súčasťou a neverím, že by som sa dokázala ich vzdať. Bohužiaľ, aj písanie. Hoc ako sa snažím, zatiaľ neviem prestať... aj keď som sa ako snažila. Moje myšlienky a prsty na rukách sú brutálne prepojené. Ja som tiež veľmi rada, že som spoznala tvoj blog s tvojou nádhernou tvorbou a myslím, že s našim humorom sme sa skutočne našli :-D

      A vidíš, ani som si nevšimla, môj blog by už nastupoval do školy, veru tak :-). Veľmi pekne ďakuje a odkazuje, že sa bude snažiť prinášať aj naďalej nejaké to, možno nie až tak obsiahle, čtivo. Snáď...

      P.S. S tým zápisníkom si to ešte rozmyslím.

      Odstrániť
    2. Děkuji ti, Ali, za přízeň 😊.

      Odstrániť
  2. To nie sú fiaska, to sú skúsenosti :) Akokoľvek sa rozhodneš, prajem Ti, aby bolo hlavne Tvoje srdce spokojné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi máš pravdu, každá skúsenosť nás niekam posúva a buď nás potopí alebo dostane nad hladinu. Ja sama som zvedavá ako to so mnou dopadne. Počúvam čo mi radí moje vnútro a momentálne som tak niekde medzi, Napíšem post na IG alebo FB a nejakú recenziu či dumku na blog a fakt sa po tom cítim lepšie. Takže asi ostanem pri tom, čo budem aktuálne cítiť. Písať nasilu určite nechcem, tak ako prestať nasilu a uväzniť všetky slová a myšlienky ktoré mám v hlave niekam do nenávratna taktiež nie. ČAkám.

      A ďakujem Ti krásne za pekné slová. Potrebovala som ich počuť - čítať

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

Ako by vyzeral svet, ak by ženy vládli neobmedzenou SILOU?