Kdyby lidi byli stromy
- Získať odkaz
- X
- Ďalšie aplikácie
"Kto nám pokoj silu dá, to dokáže príroda. Voda, vtáčky, vzduch a les, nech sú zajtra ako dnes."
Hugo sníček - EKOsong
Keďže tu máme apríl - mesiac lesov, mám tu pre vás tip na detskú knihu, ktorá jemnou formou približuje deťom ako funguje príroda, a prečo je dôležité v nej zachovávať prirodzenosť. Ak máte doma zvedavé dietko, ktoré chodí po svete s očami a srdcom otvoreným dokorán, tak toto bude titul vhodný pre neho:
Kdyby lidi byli stromy
Kamila Bolfová, Jan Kršňák
O knihe
"Díky ptákům se stromy dozvídají zajímavé věci. Protože ptáci létají všude možně, neustále pozorují a zažívají zajímavé příhody a o všem, co objeví a prožijí, pak každému, koho potkají, dlouze vyprávějí, štěbetají a zpívají. Ptáci toho ví opravdu hodně a nebojí se o tom mluvit. A díky ptákům toho ví hodně i stromy.
Terezka je vnímavé a zvedavé dievčatko, ktoré svoj život trávi v brezovom sade za domom. Rozpráva sa so stromami, zvieratkami a v prirodzenom prostredí sa učí, ako funguje príroda a aký vplyv na ľudí má kolobeh v nej. So svojimi priateľmi je duševne a emocionálne prepojená. Ak sa trápi ona, trápia sa aj stromy, ak je veselá a šťastná, sad hýri životom, spevom a farbami. A presne tento fakt, že ona sama je dôležitou súčasťou prírody je v jej poznaní a učení najdôležitejší.
Kniha obsahuje sedem krátkych kapitol, v ktorom príroda Terezke vysvetľuje, čo by bolo iné, ak by ľudia boli stromami, vtákmi, hubami, a aký by to bol rozdiel ak by stromy boli ľuďmi, a ľudia boli srdcom.
Na konci každej kapitoly je popis hry, ktorú môžu prevádzať učiteľky s deťmi v škôlke a pomôžu drobcom viac pochopiť ako funguje životná energia a akú silu majú prírodné živly.
Autori titulu pri písaní knihy vychádzali zo štúdia a praktikovania procesovej práce, jógy, arteterapie, z intuitívnej pedagogiky, ale predovšetkým zo života. Aj preto je kniha na jednej strane duchovná a jemná a na druhej tak reálna a motivačná.
Moja mienka
Kniha je písaná veľmi jemným štýlom, a je určená pre rodičov vnímavých a zvedavých detí v predškolskom veku. Dôležitosť rešpektu k okolitému prostrediu už nie je len otázkou životného štýlu ale otázkou prežitia ľudského rodu. Kde inde začať ak nie pri deťoch? Cieľom autorov bolo deťom priblížiť, skutočne jemnou a citlivou formou, na príklade jedného sadu, ako je všetko v prírode nádherne prepojené. Že príroda je celistvý organizmus a komunikuje nielen medzi sebou ale aj s človekom.
"Jó, kdyby lidi byli stromy, bylo by jim v jejich tělech hezky, stejně jako je stromům krásně v jejich kmenech s korunou nahoře a kořeny dole."
Tvorcovia knihy si zvolili trochu duchovnejší štýl zámerne. Deti sú takýmto tajomstvám ešte otvorené a ochotnejšie prijať význam a posolstvo knihy. Malého šrácka, skôr ako strohé fakty a čísla viac zaujímajú duchovia lesa a zázračné bytosti, ktoré sú našim, moderným a konuumným štýlom života ohrozené na svojej existencii.
Preto sa nám s knihou veľmi dobre pracovalo. Áno, s touto knihou treba pracovať inak ako s klasickými rozprávkami. Čítala som pomaly a každú myšlienku sme si niekoľkokrát vysvetlili. Ja tvrdím, že táto knižočka nie je určená na čítanie pred spaním, lebo je po nej dôležitá debata s deťmi. Hry sme ale nemohli praktikovať, pretože sú určené pre väčší kolektív detí.
Mne, ako dospelej osobe sa páčila nádherná myšlienka o sebeláske, sebeúcte a rešpekte k inakosti a rôznorodosti sveta. Ako stromy neriešia či sú tučné, alebo chudé, či majú krátke alebo dlhé konáre. Že slivka sa nikdy netrápi nad tým či je slivkou a že prečo nie je jabloňou, napríklad. Lieska sa nikdy nesťažuje na to, že žije medzi brezami, a netrápi sa tým, že je iná. A toto je veľmi silná myšlienka a ak sa toto naučia naše deti, svet má ešte šancu.
"Prijať seba takého aký sme, prijať iných akí sú. V rôznorodosti je krása a jeden druhého potrebujeme, aby sme mohli prežiť!"
A aby jedinec dokázal rešpektovať sám seba, musí rešpektovať aj okolie. Bez toho jednotu a pokoj v duši nedosiahne nikdy.
"Houby totiž vůbec nejsou jen to, co vidíme, když se procházíme lesem. Houby žijí hlavně pod zemí. Houba, kterou potkáte v lese, není houba, ale jen plod houby, jemuž se říka plodnice. Je to něco jako jablko nebo švestka houby. Většina houbového těla se nachází v půdě, mezi kořeny a žížalami, pod našima nohama. Podzemní tělo houby vypadá jako ohromné klubko provázku, a světe div se, to klubko je daleko větší než strom. Přesně tak, děti, houby jsou větší než stromy!"
Veru, od stromov a kvetov sa máme toho čo učiť. Príroda bola, je a bude tá najlepšia učiteľka.
Čo sa týka jazyka českého, v čítaní nám nerobil problém. Občas sme natrafili na nejaké slovíčko, ktoré sme si museli preložiť (napríklad švestka alebo šimrat), ale skutočne toho bolo minimum. Hlavnú myšlienku sme pochopili, aj keď kniha nebola v slovenčine. Mne osobne veľmi záleží na tom, aby moje deti tomuto jazyku rozumeli, vedeli v ňom čítať, študovať či pozerať filmy. A bola by škoda, keby sme túto knihu doma nemali len preto, že je v češtine.
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Alféria, kde na stránke alferia.cz nájdete aj iné tituly, ktoré sa venujú životnému prostrediu, ekológii, zdravému životnému štýlu a alternatívnemu životu.
Pár slov na záver:
Titul je určený pre deti predškolského veku a ja sama by som ju odporučila nielen rodičom ale aj učiteľom v predškolských zariadeniach. Čím skôr otvoríme oči našim deťom aj sebe, tým lepšie. Kým je čas.
Všetky deti sa rodia s láskou a úctou ku všetkému živému, ich postoj k prírode sa časom mení vplyvom výchovy a prostredia. Ak my v nich chceme zachovať tento rešpekt po celý život, nepotrebujeme ich viesť. Stačí im iba ísť príkladom, oni budú iba opakovať naše zvyky a štýl života. Deti sa len pridajú. V tejto knihe sa deti môžu naučiť, ako funguje príroda, ako žijú stromy, zvieratá, kvietky, ale ak chceme aby cítili ako vonia les po daždi, ako vonia pôda a ako chutí čerstvo odtrhnutá čučoriedka, musíme ich tam aj vziať a ukázať im to. Moje deti stále ocenia keď sa môžu naháňať medzi stromami a behať po tráve a šuštiacom lístí. A čo vaše?
A ja vám už ďakujem za pozornosť, dúfam, že som niekoho inšpirovala a pevne dúfam, že sa čoskoro stretneme pri ďalšej recenzii, dumke, alebo článku z materského života.
Ak sa vám môj článok páčil, môžete ma sledovať na mojom IG a FB profile, kde pridávam aj kratšie posty zo života či recenzie, keď nemám čas sa venovať dlhším článkom.
Ali Čaja z Paláca
Úryvok na záver:
"Jó, kdyby stromy byly lidmi, hýbali by se podle svých nálad a pocitů. Člověkem hýbá radost, nebo láska, nebo smutek, nebo bolest, nebo vztek. Anebo zvědavost, anebo touha, anebo potřeba být spolu a tančit. Jó, kdyby stromy byly lidmi, tančily by a zpívaly a radovaly by se, že jsou spolu."
- Získať odkaz
- X
- Ďalšie aplikácie
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Knih je v současnosti jako hub po dešti a jeden neví, kterou vybrat. Tahle se mi moc líbí, i když kluci jsou už velcí. Ale kdoví, třeba jednou pro vnoučátka se bude hodit :).
OdpovedaťOdstrániťFotky v článku jsou neuvěřitelně kouzelné!
Presne ako hovoríš, tých kníh je neskutočne množstvo. ale na druhej strane je to super, lebo si vie skutočne každý vybrať. Táto, ako hovoríš, pre tvojich chlapcov už je skutočne trochu mimo veku ale raz sa dočkáš vnúčat a potom spolu budete chodiť po lese a načúvať piesňam stromov. A pod nimi čítať aj, napríklad túto.
OdstrániťOh, a ďakujem. Skutočne málokedy čítam o tom, že mám moje fotky sú pekné. Ja sama sa označujem za blogérku, ktorá nevie fotiť, a ak mi náhodou niečo vyjde tak väčšinou čisto náhodne. Ale snažím sa, fakt sa snažím aby som sa posunula aj v tomto fotografickom smere. O pár rokov to bude už oveľa lepšie.