"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 8. júna 2015

Aj taká som ja...súťaživá a mierne šľahnutá

Aj toto všetko dokážem...:-)


Tí, čo ma poznajú vedia, že som krásna, úžasná, dokonalá, perfektná... a tak ďalej, a tak ďalej by som vedela pokračovať aj do bezvedomia :-). Preto nikoho neprekvapí, že mi príroda nadelila do vienka množstvo talentov. O niektoré z nich by som sa s Vami veľmi rada podelila. 

Talent každého nasr...diť :-)


S týmto talentom na mne príroda vôbec nešetrila. Už od malička dokážem aj toho najväčšieho pohoďáka (viď môj chlap, ktorý kým ma nespoznal bol ako med na chlebíku) dostať do vývrtky. Sama ale neviem prečo. Nie stále je to naschvál...ale vždy sa mi podarí vypotiť niečo, čo nasrdí množstvo ľudí okolo mňa. Kým som bola maličká tak to bola len mama s otcom, neskôr som to rozšírila i na obe moje sestry (sestra č. 2 dlhšie odolávala, ale predsa len som aj ju dostala :-)), a potom to šlo ako lavína. Učitelia, ktorých slová som úspešne ignorovala, kamarátky, ktoré ma našťastie akceptovali takú aká som, kolegyne a nadriadení, ktorí mali aj tendenciu ma nejako meniť, ale po pár rokoch to vzdali a rozhodli sa neškriabať to (teda mňa, aby to neskončilo ich infarktom). Akceptovali, že ja som proste taká. 
Ale aby som vás dostala do obrazu, že prečo sú na mňa všetci nasr...dení sú tieto jednoduché vety, moje najobľúbenejšie:

To nie je možné! 
Ja to nedokážem!
To sa nedá!
Choďte s tým dokelu! (alebo aj niekde inde...:-))

Úplne najvyšší level som myslím dosiahla tým, že dokážem nasr...diť samú seba až do takých vytáčok, že mám chuť si jednu poriadnu vraziť (pár krát som sa s tým nepárala a jednoducho som to aj urobila...až mi líce sčervenalo). No nemám pocit, že by mi to veľmi pomohlo. Asi preto ma naši nikdy nebili...jednoducho to nemá zmysel. Ak je niekto prdnutý, tam bitka nepomôže...:-)

Ale časom som prišla na to, že tento talent, nasr...dievať ostatných, je v našej rodine dedičný, a po mne ho zdedili moji najúžasnejší synovci (všetci traja...ejha). Najsilnejšie je to zatiaľ u toho najstaršieho, ale ten mladší ho pomaličky dobieha. Som zvedavá, kedy to naplno prepukne aj u toho najmladšieho...asi je spúšťač puberta, v ktorej tí dvaja starší veselo plávajú. 
Silne ale dúfam, že môj synátor bude v tomto po tatovi...myslím, že jeden samomlátiaci sa blázon v rodine stačí...:-)


Koho by neobmäkčili moje psie oči? Jediný kto mi dokázal vlepiť som bola ja sama :-) 

Zobraziť môj kompletný jedálniček na oblečení - Alitída :-)

Nepamätám sa, kedy som v sebe tento talent objavila, ale už v škôlke mi to šlo veľmi dobre. Keď pre mňa mama došla do škôlky, presne vedela čo som jedla:
Desiata: pomazánka
Obed: paradajková polievka
ryža a mäso na smotane
marhuľový kompót
Olovrant: banán

A keď na mňa učiteľky pindali, že či si neviem dávať lepší pozor pri jedení, tak som len šušlavo odpovedala: 

To nis...to mamiska opele...
Hej... ale vtedy nikto mi nepovedal, že neskôr si to budem musieť prať sama. Našťastie ale máme automatickú práčku, vďakabohu za to, inak by som svoj celý život stála v kúpeľni a drhla fľaky na oblečení. Alebo by som musela jesť nahá...aj to je spôsob, len sa nedá praktikovať v práci či               reštauráciach :-). 
Ono, nech sa snažím ako snažím...a to sa snažím naozaj veľmi...no neviem sa toho talentu, za nič, zbaviť. Ak si dám cez tričko alebo blúzku utierku či podbradník...spadne mi to jednoducho na nohavice. Cestu si to jedlo stále nájde. Asi mi schválne všetci podstrkujú deravý príbor...musím skontrolovať čím jedia ostatní...:-).
Kolegyne v paláci tento môj talent aj nazvali, že Alitída, pretože sa tým sem tam odo mňa nakazili...a tiež pobehovali po paláci s pečiatkou na hrudi, či na nohaviciach. Len na mne to bolo najčastejšie...:-). Ktovie prečo. 
(Inak, úspešne to predávam aj svojmu synovi. Najväčšiu chuť bozkávať ho na biele dupačky mám vtedy, keď si dám na obed cestoviny s paradajkami a olivami. Takže, na oblečení môjho syna stále vidno, čo mala mama na obed. Ale to nič, to mamička operie... :-)).


Skúsime identifikovať obed? Už asi nie, ale fliačiky od jahôd sú zrejmé :-)

Som perfektná kuchárka

Škoda len, že si to nikto okrem mňa nemyslí. Nech uvarím, čo uvarím, je to naozaj chutné. Ale prečo synovec č. 1 stále vravel: "Ali je to super, ale ja som na to alegrický" (nie je to tlačová chyba, do istého času to takto vravel :-)), 
a synovec č. 2 si po dvoch troch lyžičkách pohladká bruško a povie: "Výborne Ali, ale už nevládzem..."
Jedine synovec č. 3 je "gentleman" na nezaplatenie. Ten mi z mosta do sprosta povedal: "Jóóój Ali, musím to zjesť? Mne to nechutí..."

Tak ja ešte aj tanier vylížem a oni takto...
Vedúca Evička v práci kukla do môjho obedára a divne zvraštila obočie: "To čo za "boďoky" zas žereš?" Od nej to sedelo...z chladničky zmizli všetky jogurty aj mesiac dva po záruke. A moje "boďoky" nedobre?
(Čo sú to vlastne "boďoky"? Mám to brať ako kompliment či urážku?) Pretože ja som zas aj tanier vylízala (a potom že prečo mi vždy niečo kydlo na oblečenie...).

Taktiež neviem prečo môj synátor toho veľa nepoje, a to mu vyváram ako "Interhotel Continental" od výmyslu sveta. Lietam po kuchyni ako lastovička a vymýšľam jedla...rôzne kombinácie...a ten môj len dve, tri lyžičky a potom sa mi sápe na cicku :-). Asi viem mlieka lepšie navariť (rada: nikdy si neprikladajte horúce cestoviny k perám, aby ste zistili, či už sú uvarené. Naozaj, naozaj blbý nápad. S pľuzgierom na hube som chodila nejaký týždeň :-().

Aj keď napočudovanie dnešný obed malému chutil. Až desať lyžičiek zjedol. Quinoa s broskyňou a jablkom :-) 


A s vymenovávaním svojich úžasných talentov by som tiež mohla pokračovať, ale to už by som vás nudila. Každopádne, keď príroda rozdávala do vienka dary, ja som sa stále postavila do tej, kde nebolo nikoho. Už vtedy som nerada čakala v šórach...a teraz som pochopila, prečo tam nikoho nebolo...okolo mňa už niet podobného blázna ako som ja :-). 


Tak nejako končím vo všetkých šorách...preto, keď príroda veľkoryso rozdávala svoje dary, som sa postavila do prázdnych okienok. Kto mohol tušiť čo za blbosti zas vyfasujem? :-)


Ale pre odľahčenie situácie, musím uznať, že som výborna varička kávy, čaju a dokážem urobiť výborné koktejly či miešané drinky (to môže potvrdiť môj chlap, keď vypil mojito do ktorého som namiesto cukru dala soľ...mňamka :-)). 

A okrem toho ešte milujem robenie domácich výživ, džemov, nutiel a samozrejme sirupov. Na toto už, čuduj sa svete, ani jeden z chlapcov nie je alegrik.  



Bázový sirup z druhej várky je vynikajúci :-)

Tento víkend sme boli na chalupe. Ja a príroda či dedina, to môžem. A keďže na momentálne jarné dary je naša záhradka bohatá, mala som čo robiť celý víkend:


Oberala som prvé čerešničky, ktoré nám konečne nezožral jeleň, ako minulého roku...výborne boli, sladučké...:-)



Papali sme aj prvé jahôdky...mňam, mňam. A ako chutili malému Ošovi? Celé bodyčko mal červené. Ale veď to nič, to mamička operie :-)


Natrhala som ešte dakus bázy na čajík a aj sirup :-).
Ani mäta sa nevyhla mojím rukám. Určite bude sirupček, čajík, a možno aj Mojito so soľou :-).


Jedna známa mi poradila a hneď to aj vyskúšam, bázovo-mätový sirup. Tak som naozaj zvedavá. Rada skúšam nové chute a myslím si, že aj moji synovci budú z toho nadšení. Moje jedlo síce nemusia, ale bez mojich sirupov a mätovej vodičky si horúce, letné dni na chalupe nevedia ani predstaviť :-).

Tak vám teda prajem dobrú chuť aj bez mojich "boďokov" a nezabudnite na pitný režim v týchto horúčavách. "Na zdravie."



Mňamotka sa už pripravuje a čaká...:-)


"Píle je na nic, když Bůh nedal talent." Autor neznámy

4 komentáre:

  1. No blbsiu sutaznu otazku si vymysliet nedokazala? Povedz nejakeho blazna /okrem teba/, kto mal pavucieho maznacika.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ale sú, takí čo tarantuly chovajú. Ale otázka bola jednoduchá...ak si čítala predchádzajúci príspevok :-). Ale sirup ti už ide...:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak to az clovek lutuje ze az teraz ma cas si precitat tvoj blog...hups a sutaz som nestihla...skoda lebo doma sirupy milujeme...cmuk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nevadi moja, urcite este budu sutaze ak nieco vyrobím. Inak aj ten pecený čaj je super. Ak budu jablcka a urobím nejaky ten cajik, vymyslím nejaku sutaz. A mozes sa zapojit :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem