"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 21. septembra 2015

Nase prazdniny III

Do tretice všetko dobré...a dnes aj so súťažou!!!


Tak dnes sa naposledy ozývam zo spomienkami z Kašova. Že konečne? Aj ja si myslím. Ale musím dokončiť čo som začala. Dnes budem stručná, sľubujem.

Rozprávanie o našich prvých spoločných prázdninách ukončím oslavami a opekačkou. Môžem? :-O

(A na konci článku bude ďalšia moja súťaž, kto ma záujem. Minule si ju nikto ani nevšimol, pre istotu informujem dopredu. Tak pozorne čítajte:-)) 


Inak, tri mesiace sme čakali na dážď ako na spasenie. V Košiciach lialo niekoľkokrát, ale tam, ako zakliate kráľovstvo, ani kvapka, celé tri mesiace. Studňa nám vyschla, bylinky zhoreli, zem popraskala. S malým Ošom sme tancovali aj tance dažďa. Podarilo sa, pršalo zrovunka na dedovizeň. Ale nevadí :-).



Každoročne sa v tejto dedinke organizuje miestna oslava, ktorú zovú Dedovizeň. Inak, pekný tradícia. Bohatý program, súťaže pre deti, tombola, koštovka guláša i vína, múzeum v kulturáku, diskotéka...proste taká klasická zábava.
  My konkrétne sme sa tejto udalosti tretíkrát a skoro spokojnosť až na pár maličkostí, ktoré popíšem. No dovoľ, aby som ti túto akciu predstavila najmä vo fotografiách. Načem bukvy, vsjo jasno:  

Paráááda retro kočiar.
V takom by Ošo
možno nevrieskal :-)
Vždy som túžila po takej kolíske :-)





Ošo si to namieril rovno doprostred spievajúceho zboru...hudbu jednoducho miluje :-)



Hommmba...ako hovorí Ošo :-)
Kam sa hrabe moderná technika











Paráda, nie? Ja osobne som sa konkrétne tešila na tombolu. Už dopredu mi môj chlap hovorí, že minimálne desať mám "totych" lístkov kúpiť. Netuším načo, lebo naše šťastie v tombole je akési, mizivé. Za tie dlhé, rokúce roky čo sme spolu, a tých tomból čo sme zažili, sme doteraz vyhrali jeden, jedinký raz. :-) 

(Pred troma rokmi sme donútili sestru č. 2 i so švagrom, aby nás sprevádzali na country bál, žeby sme tam nešli samí jak takí, oní. No, ale to je jedno, zábava bola super, ale čo bolo divné, vyhrali sme druhé miesto v tombole. Neuveriteľné...fľašku vodky. My, nepijaci sme vyhrali fľašu. A akú radosť sme z nej mali. Obzerali sme si ju z každej strany, hladkali sme ju, veď to bola naša prvá výhra...chceli sme si ju užiť. Až natoľko, že keď sme konečne po polnoci šli domov, tak v taxíku tesne pred domom sme zistili, že sme ju nechali tam, na stole. Blbé, nie? :-()


Myslíte si, že sme ju tam nechali? Ani omylom. Síce by nás lacnejšie vyšla nová z obchodu, ako sa taxíkom vracať na druhý koniec mesta...ale tak sme sa tešili, že sme ju tam nemohli nechať :-)

Tak som trochu odbehla, ale chcela som len popísať, že my sme si dávku šťastia vyčerpali v láske, ako rád opakuje náš synovec č. 2, keď sme si po súťaži 5 proti 5 oblizovali prázdne laby (vyhrávame len vedomostné súťaže, pretože sme múdri :-)))).

Ale, keďže nikdy nevieme kedy motyka vystrelí, a stále naivne čakáme, že sa šťastie unaví, lístky sme si kúpili. Ja konkrétne päť, mama ďalších päť a sestra myslím že ešte nejaké tri, keď sa dobre pamätám...predsa len mi už tá pamäť veľmi neslúži, nikto nemladne :-).
Najskôr som verila, že vyhrám let nad Kašovom, ale to by som veľa chcela, no nie? Tak si hovorím, celkom sa uskromním aj s nejakou ďalšou fľaškou do zbierky, poprípade by ma potešila aj nejaká tá kniha, či nepohŕdnem ani elektrickým grilom. A čo tak internet zadarmo? A moja sestra celá žhavá do stohu slamy...ktovie čo s ním, či na ňom, plánuje robiť...:-).
Toľko cien a ja zas len trd vyhrala. Ale popravde načo mi hmotné ceny, ja mám niečo viac :-)

A tak som čakala či padne to moje číslo, a čakala a dúfala a dúfala...a...prvé kolo skončilo. Skoro všetky ceny už mali svojich majiteľov, no tajne som dúfala že sa mi újde niečo z tých, pre ktoré si niekto neprišiel. Na ocot ostalo asi päť cien, kde sa šiel hľadať náhradný výherca. A čuduj sa svete, keď sa losovalo o stoh slamy vidím, ako moja sestra, celá natešená, uteká pre svoju výhru. Cena vyššia i väčšia ako ona...rozmýšľala som, ako to chce natrepať do ich oktávky, ale čo ja viem čo všetko ich auto dokáže zvládnuť? Uvidíme, a v mysli si predstavujem ako jej chlop privezuje to hebedo na škodovku a doma si stelú na slame :-).  

Stoh vyhratej slamy. "Co s tím, ve šroubárne..."

 Tak som si povzdychla, pohladkala som Oša, ktorého som celý čas mala na brušku a držal mi palce, a tešila sa na večernú diskotéku. Môj chlap mi sľúbil, že ostane s malým a ja sa môžem ísť zabaviť na hmmtactac, hmmtactac zábavu. 


Drevo na opekačku a grilovačku treba pririchtovať :-)
Švagor-grilmajster :-)

Zeleninka už pripravená :-)




Zdravý pohyb po jedle musí byť :-)

Večer sa chýlil ku koncu, dobre padla večerná opekačka i grilovačka...a keď už som videla na malom, že je zrelý do postele, tak šup do sprchy, a spinkať. 


Dať spinkať u nás znamená...naháňanie po posteli...masírovanie...spievanie...hranie sa so všetkým čo v okolí nájdem...hádzanie všetkého o zem...schádzanie z postele pretože som sa to práve naučil...hádzanie sa do babkiných duchien, ktoré mi mama dala k posteli, aby som v noci nespadol z postele...hádzanie sa o posteľ...plakanie...smiech...a konečne, po hodine spokojne zaspinká. 
Super, môžem ísť na diskotéku :-). Nešlo sa ďaleko, len pred našu bránku, našťastie. 


A ja robím všetko iné, len aby som nespal :-)


Takýto peliešok som pripravila synovcovi č. 2. A inak spať už nechcel :-)

Postavili sme sa bokom a čakáme, kedy to začne. Malo to začať o ôsmej, moje hodinky ukazujú pol desiatej a nikde nikoho. Iba na pódiu dvaja, muž a žena si vyspevujú a hrajú na synťákoch. 
"Tak sebe dumám, to je ono?" spievajú a spievajú tí dvaja slovenské ľudové, sem tam im to ide, sem tam nie...
"Počkajte až sa vybesnia, potom bude diskotéka..." hovorí chlapík čo ide okolo.
"Ta še idzem vyspac a vecka dojdzem." hovorí suseda, ktorá s nami poctivo čaká, kedy si zatrsáme. Pred pódiom poskakuje pár "triezvych", miestnych párov, ale mne nejako do tanca nebolo.


Zábava graduje, graduje...:-)

Tak, ale keď už tie ľudové, mohli by mi zahrať tú moju...obľúbenú "Čerešenku cenkú." Tak som poslala sestru s kamarátkou, nech mi vybaví "pieseň na želanie." Ona si už predtým vyprosila "Šalena ja bula", a vyhoveli jej. Aj teraz jej sľúbili, že to o chvíľu zahrajú. No, neviem koľko je taká chvíľka, ale ja som čakala a čakala a čakala...
a dogradovala. Len sa nejako nerozbehla...čerešenka še nekolíše :-)

"Tk neška čerešenku cenkú veter nezakolíše." povedala smutne suseda. Tak som sa na to teda riadne vytr...a šli sme spať. Aj ma ťahalo, bála som sa, či sa malý nezobudí na to, že tam mamina niet, a zas budem dlho uspávať...:-(
Zbytočné obavy. Malý si ani nevšimol, že som preč. Ale všimol si, že som došla, lebo len čo som si ľahla, už pusinou hľadal zdroj potravy. Tak som mu ju strčila do pusy a zavrela oči.


Dva týždne sme sa prechádzali a na západe sledovali krásny, červený západ slnka. A ani raz ma nenapadlo to vyfotiť. Tak aspoň pohľad na mesiačik od nás z dvora...:-)

Asi tak po dvadsiatich minútach, keď už som plávala v alfa vlnách a pomaly prechádzala do bety, ma z nich vytrhol sestrin hlas:
"Ali, spíš?"
"Ešte nie."
"Ten stoh slamy je vlastne tvoj. Tie ružové lístky si kupovala ty...:-)" 
No super, vyhrala som stoh slamy, ktorý mi bude asi tak na tri veci, ale konečne som niečo vyhrala. A tak som s dobrým pocitom, zaspala.


Moja slamička. No čo s ňou budem akože robiť? 

Súťaž...súťaž...súťaž!!!!

A aby som nebola sama s dobrým pocitom, tak som sa rozhodla, že teda vyhlásim ďalšiu súťaž (keďže sa minule stretla s "obrovským" ohlasom...ozvala sa jedna jedina, Karolínka, a aj to po termíne :-), ale nevadí.)
Tentokrát vám ponúkam tiež niečo z mojej šikovnej kuchyne. Robila som domáci pečený čaj. Neviem síce, ako chutí ale snáď fajn, nie je tam nič zlé. Domáce ovocie, cukor a kúsok škorice. Tak kto má záujem, môže sa zapojiť. A tu je otázka:

"Akú prezývku dostal môj synovec č. 3 od suseda v Kašove?"

Je to jednoduché, ak ste čítali predošlé články o prázdninách. Tak odpovede posielajte na moju mailovú adresu do 30 septembra 2015:

cajazpalaca@centrum.sk  



Ovocie, pred pečením...
Hotová fľaška sladkého čaju je pripravená...:-)

A to je koniec...tadida...ale nie môjho blogu, snáď. Rozprávania o dedinke Kašov. Nabudúce sa stretneme zas, ktovie pri akej téme. Uvidíme, čo mi brnkne do nosa. Ak chceš, tak si ma nalaď aj nabudúce, a ak nie, tak nič :-).


A niekedy nabudúce sa s tebou lúči dedinka...


A na záver veta, ktorú si vždy poviem ak nič nevyhrám:

Citát na záver:

Smysl hry není ve vítězství, ale ve hře samé.

                                            Jack London

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem