"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

streda, 11. novembra 2015

Dnes to dáme na klokana :-)

Nosím, nosíš, nosíme


Mám kamarátku, ktorú nebudem menovať (Danka by sa určite nahnevala, ak by som ju spomenula), ktorá čaká svoje tretie bábätko. Pri dvoch "šinteroch" chlapcoch som sa ponúkla, že jej požičiam svoju šatku. Predsa len je to praktickejšie a hlavne pre ňu, mobilnejšie. Prázdne ruky a bábätku pohodlne na jej hrudi...:-). No stále váha. Tak som sa rozhodla, že pre ňu pripravím článok o tom, aké sú nosiče a šatky super pre aktívne mamičky (a to ona pri dvoch beťároch určite musí byť..:-))


Ja by som si bez toho ani neprdla :-)


Ešte som nebola ani tehotná (dokonca som ešte ani dieťa neplánovala) ale jedno som vedela určite. Svoje dieťa budem isto iste nosiť. Prečo meniť svoj aktívny štýl života narodením bábätka, ak to nie je vôbec potrebné :-)


Parádne bodyčko som Ošovi zaobstarala :-) (Ale nepýtaj sa ma, prečo je tá fotka otočená, skúšala som ju dať správnym smerom (baľšaja těchnika))


Ako som už v jednom z článkov písala, začala som nosiť už od druhého týždňa, keďže môj náročný Ošo iba plakal a plakal, a nespinkal. Šatka mi uľahčila adaptáciu do normálneho života po pôrode. Minimálne to, že som sa mohla najesť tak, aby som do seba nahodila za päť sekúnd všetko čo nájdem, alebo aby ma môj chlap kŕmil ako bábätko, pretože Ošo sa neodtrhol od cicky ako bol deň dlhý. A o tom, že som konečne navštívila toaletu bez toho, aby som z nej utekala ako o život, pretože mi malý vrieskal tak, akoby ho na nože brali...ani rozprávať nebudem.

A tak sa šatka, a neskôr manduca, stali neodmysliteľnými pomôckami pri prechádzke mojím životom čo som matkou :-).

A tak nosím vždy a všade 


Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť a tak dovoľ, milý môj čitateľ (milá moja čitateľka) o pár nosiacich momentiek :-)


Na podpore dojčenia
















Na pochode pre Mamilu. Kto ma nájde?



A pritom pochode na podporu dojčenia a dojčiacich mamičiek mi malý Ošo zaspal na dide, a akási milá pani si tak od srdca v reštaurácii zakričala: Dyk, ona ma cecek venku :-). Milá pani :-)


S inými čajkami z Paláca...

...na Alpínke na výlete.

A malý si spokojne na mojej hrudi pospinkal bez toho, aby som sa bála, že mi újde môj terénny kočiar, ktorému nefungujú brzdy.





Synovec č. 3 sa rozhodol, že sa zahrá na Tarzana. Musela som s ním ísť tam hore. Neviem si predstaviť, čo ako môj terénny kočiar je, že ho vytrepem tam hore. A nechať dieťa len tak pod kopcom samé? Neeeee:-)



Keďže tomu som už jeden celý článok venovala, tak iba jedno milé foto z Východoslovenského múzea so sestrou a malým klokanom :-)


U kolegyni na oslave :-)
Tu bol problém len v tom, že nespal ani sekundu :-).






















                                                                                
          Na prechádzke po Košiciach s priateľmi až z ďalekých Košarísk :-)

                                    



V rámci oboznámovania košariščanov s Košicami sme zavítali aj do Východoslovenského múzea, obhliadnúť si Košický zlatý poklad. Cestou do trezoru som všetkých varovala, že je nízky strop, aby si dávali pozor. Všetci sa ohli, len ja som samozrejme skoro stratila mozog. Ešte týždeň ma bolela gebuľa :-)



Aj na prechádzke v ZOO :-)

S malým na klokana sme dali aj iné prechádzky, ale bohužiaľ nieto fotiek, pretože môj chlap fotil všetko ostatné len nie nás:

Na vyhliadkovej veži :-) 







Pýtaš sa a kde je malý? Na tatovi, ktorý mi s nám ušiel a nestihla som ho vyfotiť :-)

V Dome sv. Alžbety


Odtiaľ sme museli utiecť, lebo akurát bola omša a malému sa páčila ozvena jeho hlasu, keď robil HUUUU na celý kostol :-)
Po Zlatej Idke  


Obrovský pavúk je predsa len zaujímavejší ako ja :-)
Na výlete v Pieninách




Krásny kút našej nádhernej rodnej hrude :-)

Nádherný trojdňový výlet do krásnych Pienin, ktorý si zaslúži svoj vlastný článok (niekedy nabudúce :-)). A malý si výlet užíval výhľadom z mojej hrude. Tetu sprievodkyňu ustavične rušil svojim HUUU, aby počul ozvenu svojho hlasu. Paraaada      :-) 

Jasovská jaskyňa 




Uznajte, nedám sedem eur za možnosť fotenia v jaskyni. Iba poviem, že malý si samozrejme užíval hlas svojej ozveny :-), ale mame skoro odmrzlo odhalené ľavé ...      :-). Ale aj tak bolo super.

A vyrátavaním kde všade sme s malým na bruchu boli by sme mohli pokračovať do bezvedomia, tak prejdem k ďalšej, nie menej zaujímavej kapitole.

Šup na chrbát


A keď malý oťažel nosením na hrudi (a nejde len o jeho dvanásť kíl, ale aj o moje bujné šesťkilové ňadrá k tomu, a zimné oblečenie malého), tak šup s ním na chrbát. Že nic moc?

 
Túra po lese v Liptovskom Jáne

Na predstavení Aramisákov v Rodošte a na obhliadke pamätného domu Františka II. Rákocziho :-)

Pokus o zlomenie zápalky mečom (viem, držím to ako nekompletná, a ani sa nechválim že som tiež kedysi dávno, v minulom živote, šermovala :-))

Zbieranie a papanie sladkých jahôdok 

Turnaj v ping pongu. (Ospravedlň prosím zníženú kvalitu fotografie, ale boli sme vo šfungu hry, na fotenie nebolo času. Samozrejme sme vyhrali, ako inak :-))
A tak ďalej, a tak ďalej...

Nosí celá rodina


A keď si mamička chce oddýchnuť a vychutnať si zmrzlinku či fajné pivko, našťastie sa nájde niekto, kto si to so mnou vymení :-). 

Sestra č. 2

Iná čaja z paláca

Synovec č. 1

Starká

Veď nosenie je predsa tak super :-)

A samozrejme, aj keď momentálne nenosím, ale chodíme, alebo sa aj vezieme v kočiari, manduke nna mame nesmie chýbať. Bez nej sa už cítim nejaká...nahá :-)


Takže na záver len jedno. Nosenie je super, a hlavne keď si nemôžeš dovoliť zaháľať. A pri dvoch lapajkoch, ktorý sa jeden rozbehne ČIHI a druhý HOTA? Asi niet nad čím rozmýšľať. 
Čo na to povieš :-) 

Vtip na záver

Nepodarilo sa mi nájsť žiaden citát o kengure, len jeden "milotrápny" vtip:


Čo vznikne keď skrížime slona a kenguru???


                                                                             Diery po celej Austrálii

(Našťastie autor vtipu nepoznal autorku tohto blogu, inak by správna odpoveď bola Ali :-))

5 komentárov:

  1. čudné lesy majú v tom Liptovskom Jáne ...aj so stropom a svetlom ... ja som bola inde?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fotka je ešte z chodby...tesne pred vyrazením. Ale zaujímavý je ten účet z ktorého píšeš :-)

      Odstrániť
    2. kde sa vzal, tu sa vzal v pc zostal

      Odstrániť
  2. Aktivný rodič nemá jinou možnost než nosit (pokud teda nechce sedět doma na prdeli a nadávat, jak s tím dítětem nic nejde). Rodič extra kontaktního miminka taky ne. Jsem ráda, že si můj syn řekl o nošení snad první týden, co byl na světě. Bez nošení si to už neumím představit :)
    Co tak kamarádka? Nosila/nosí? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak. Keďže my sme stále boli aktívni a nesedeli doma, či už len chodili hore dole po lese, tak sme už dopredu vedeli že nosiť budeme. Akurát som sa zo začiatku trochu bála, rátala som, že trochu počkám, no pri Ošovi sa čakať nedalo, a museli sme začať veľmi skoro. Neľutujem a som rada. Oveľa jednoduchší život :-).
      Nie, kamarátku sa mi nepodarilo presvedčiť, bála sa že malá si zvykne na to, že sa nosí. Ošo už má skoro tri a vôbec sa netrepe na ruky. Len keď sa veľmi bojí. A dokáže toho riadne veľa nachodiť. Ale každý vie, čo je pre neho najlepšie. Ja tvrdím a budem tvrdiť, že je super, že sa móda našich starých mám vrátila. Je to naozaj jednoduchšie a krajšie. Popravde, trochu mi chýba to, ako mi spinkal na hrudi a zohrieval ma svojim teplom.

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem