"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 16. novembra 2015

Smotanovo-višňová torta - Pečieme s Ošom

Ako sme "napiekli"

Dnes len tak narýchlo, aby som ťa veľmi nenudila. Opíšem ti, ako sme piekli koláč podľa "Adriany Polákovej" a ako mi to samozrejme "brutálne" vyšlo :-). Celé to pečenie trvalo len hodinu, takže ani článok nemôže byť veľmi dlhý. Či? :-)

Mám chuť na niečo sladké :-)


Smotanovo-višnová torta

Môj chlap miluje ovocné koláče, tak som sa rozhodla, že mu dnes upečiem nejakú lakocinku. Stále dookola to isté, chce to zmenu. Hľadala som po nete (recepty z našich kníh už vieme naspamäť), a narazila som na recept "Smotanovo-višňovú torta (môj chlap miluje višne). Recept sa zdal byť dosť triviálny (myslím, že by ho zvládla každá cvičená opička, nieto ešte tak skvelá pekárka ako ja :-)).


Šikovná opička, akoby mi z oka vypadla :-)

(Pozn. Recept tu opisovať nebudem, kto chce, nájde si ho na nete, samozrejme.)

Takže som si pripravila potrebné ingrediencie (poslala som chlapa do obchodu nech nakúpi, ak chce jesť) a pustila som sa s vervou do toho. 

Pečenie je zábava :-)

Už zo začiatku sa mi nezdalo, že na štyri vajcia iba 135 gramov cukru a 65 gramov múky? Ale veď, reku "Aďa zná co robí".

"Keď si nie na istom, kukni na video recept. Všetky tie recepty majú nahraté." informoval ma môj chlap. Ten snáď vie všetko, ja to napríklad neviem. 
Ale čom by ne? A tak som si to pustila, a držala som sa návodu.

(Pozn. Pekárka mala peknú bielu blúzku, parádny účes i make-up. Čo môže byť na tom koláči tak ťažké? :-)) 


Tota pečie v plesových šatách a ani škvrnka. Kde robím chybu?

Kočka na videu ma ubezpečila, že je to v poriadku a keď sa vajcia zmixujú s cukrom nad parou, tak masa naberie na objeme. Výborne. Kázala tri minúty intenzívne mixovať. 
Položila som si pracovné náradie na sporák a spravila som čo poradila.

V tom sa malý Ošo začal domáhať mlieka. Zavesil sa mi na nohu a kričal: 
"Didaaaa..." tak som mu začala spievať. Musela som to dokončiť. Na chvíľu sa upokojil, zatancoval si a ja som mixovaniu dala päť minút. 
"Aspoňže tak." pomyslela som si, naliala masu do mixéra a pustila ho. A kým sa cesto zapracovávalo, malý sa obslúžil na švédskych stoloch (ja na zemi a on si dáva raz pravú, raz ľavú...:-)).













Pečenie je zábava. A ak vám to ide takto od ruky :-)

Keď sme dokončili osvieženie, pracovala som na koláči ďalej. Trochu ma zmiatlo, keď som si všimla, že Aďa ma o niečo menšiu formu na koláč ako ja, ale tým som sa nenechala odradiť. Neurobíme dve vrstvy, ale len jednu. To nevadí...:-)


Čo sa môže pokaziť, ak použijem inú formu na pečenie?

A kým sa koláč piekol, museli sme ponúknuť švédske stoly ešte raz (inak aj pre istotu, zapnutá rúra je pre moje dieťa ako svetlo pre muchy). A samozrejme, tak to bolo aj v tomto prípade. O chvíľu ho prestala moja obnažená hruď zaujímať a rozbehol sa k rúre.

Merkuj!!“ kričím na svoje dieťa s azbestovými rukami, ktorý veselo trieska po rozhorenej rúre, a evidentne ho to nepáli. 

Bytom sa ozval dvojitý vreskot. Jeden spustil Ošo, keď som ho odtiahla od horúcej rúry, a druhý som spustila ja, keď som pochopila, že korpus mi veľmo nenarástol. 
"Fuuu, to nebude ani na dve vrstvy...:-("  skonštatoval môj chlap, a ja som sa začala báť, že má pravdu. 

Korpus som vytiahla (celá šťastná, že Ošo to všetko prežil bez újmy na zdraví), nechala vychladnúť a pustila som sa do krému. Samozrejme som sa zas držala kompletne návodu. 

Drobec si medzitým našiel lepšiu zábavku. Povyťahoval hrnce a pokrievky zo skrine a začal s nimi škrípať po zemi. Sem tam mi podsunul nejakú pod nohy keď som sa nedívala a ja som mala čo robiť, aby som s ústami neskončila na dvierkach od horúcej rúry. Žeby pomsta?


Teraz začína zábava. A ten príjemný zvuk, keď šúcham hrnce po zemi. Jaaaj mamine zuby :-)

Keď som sa pozviechala zo zeme, celá šťastná že mám všetky zuby, odniesla som drobca tatovi nech sa chvíľu stará. Teraz to nesmiem vzdať, už sme  skoro v cieli cesty. Veď odmenou nám bude chutný koláčik. 


Predmet doličný. Týmto sa ma pokúšal môj syn pripraviť o zuby...:-)

Skontrolovala som mixér, kde mal byť už tuhý krém. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď ma v miske čakala riedka biela masa. Smotana prskala po celej kuchyni a aj po desiatich minútach sa to krému nepodobalo ani náhodou. 

(Pozn. Nezvyšovať v taký čas otáčky. Akurát dostanete plnú dávku do ksichtu a do vlasov. Nechápem, ako sa to tej kočke z videa podarilo vyzerať tak dokonale?)

Malý Ošo si uvedomil, že u otca nie je nič zaujímavé a tak zas navštívil svoju mamičku. Ale už som nechcela riskovať úraz, tak som si položila na pult a smutne sme sledovali otáčajúci sa mixér.
Môj počiatočný entuziazmus ma začal pozvoľna opúšťať, a tak sme sa s Ošom začali napchávať odpeckovanými višňami.
"Veď čo, aj tak z toho koláča bude len paškvíl...:-(" pomyslela som si a šupli sme si ďalšiu višňu oprýskanú od tekutého krému. 

Po pätnástich minútach mixovania som to vzdala, a vypla mixér kompletne. 
"No čo. Buď jak buď!" poprosila som môjho dokonalého chlapa, aby mi rozrezal môj polcentimetrový korpus, pretože nechci vedieť, akoby to skončilo, ak by som to krájala sama. Len dve slová: Krvavé jatka! Odseknutý prst a tak...:-(

Môjmu šikovnému chlapovi sa to však podarilo na prvý šup (šikovný je, len čo je pravda), a ja som sa pustila do mazania krému. Napísala som že mazania? No, skôr liatia. Krém sa začal rozlievať po celom koláči, a potom aj po celom pulte. 
"Olala...!" rýchlo som pohľadala obrovský tanier, ktorý používam na vianočné výzdoby, a korpus s vylievajúcim sa krémom položila na neho. 

(pozn. To, že som korpus nevedela oddeliť od formy na pečenie, ma už ani neprekvapilo. Prihorenie? Pri celej tej katastrofe iba detail.)

V rýchlosti som nahádzala višne na rozlievajúcu sa tortu a skôr než sa roztečie úplne som to hodila do chladničky. 
"Snáď to stuhne!" povedala som si a potom som to všetko nechala už len v rukách osudu. 


Tuhni koláč, tuhni :-)


A ja som sa pustila do upratovania tej spúšte, ktorá po pečení ostala. Pol hodinu som drhla kachličky, pult a okolie od "hustého" krému. A potom som umyla hordu riadu, ktorý som podľa usmiatej tety ani nemala potrebovať.


Tretia várka riadu umytá. Toľko k tomu, čo budeme potrebovať :)


(pozn. Podľa receptu sme mali potrebovať iba šľahací mixér, sitko, tortovú formu s priemerom 21 cm (hups), papier na pečenie (asi som ho predsa len mala použiť) a mašľovačku (to ani netuším čo je, ale nevadí, nepotrebovala som to).


Malý Ošo bol taký zmorený z pečenie, že odpadol do postele ešte pred siedmou :-). A ja som si mohla umyť vlasy od višní a smotany.













Nájdeš 5 rozdielov? 



Čo dodať na záver?



Na Adinu obhajobu iba toľko, že hoc som sa skoro úplne držala jej receptu (až na pár výnimiek :-)) použila som ale iné značky ingrediencii (keďže ja používam slovenské výrobky). Takže to asi nebola jej chyba. Skôr rozmýšľam, či ten môj výtvor nie je pomstou "lidláckeho" bôžika pečenia..."














Chcela som od chlapa, aby mi urobil takú fotečku ako má Adriana. Kým vytiahol foťák a začal nastavovať všetky tie veci, krém sa mi roztekal po nohách, po zemi, proste všade. Tak som si spravila samofotku. Čo dodať, som jednoducho talent na všetko.

Takže nabudúce sa asi nebudem pridržiavať receptu, ale bude to všetko riešiť podľa seba :-).

A na záver už mi neostávala nič iné, len zaželať si, a môjmu chlapovi:
"Dobrú chuť!"

(pozn. Ak by ste o nás dlhšie nepočuli, skončili sme na pohotovosti :-))


PS1: Myslím, že po tejto skúsenosti sa radšej vzdám myšlienky, napodobňovať recepty Ihnačáka a toho druhého týpka, ktorého meno neviem. Nevydarený sladký koláč sa s obrovským sebazaprením zje. Ale čo s nepodarenou sviečkovou? (Hlavne nenasrdiť aj "lidláckeho" bôžika varenia :-))


Toto radšej skúšať nebudem. Taký nôž v mojich rukách :-)?

PS2: Koláč, čo ako desivo vyzeral, bol chutný. Dokonca aj ten riedky krém stuhol.  




Takže ma týmto napadol aj citát na záver:

Nesúď veci podľa obalu. Aj pod škaredým zovňajškom sa môže skrývať chutná višňa. 

 (Pozn. Ak máte záujem, na tejto adrese nájdete kompletku recept.) 

4 komentáre:

  1. Asi soudruzi z NDR udelali nekde chybu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jo...stříleli za války do vzduchu :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jeeeej ved vyzeral chutne. Nabuduce aj mne taký upec. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem