Len tak si zaleňošiť

"Dnes sa mi nechce nič, ani len prstom pohnúť."

      Zuzana Smatanová

Naučme sa leňošiť

Dnes sme si od rána naladili rádio Junior a započúvali sa do rozprávok a hlasov, ktoré neodmysliteľne patrili k nášmu detstvu (Karol Machata, Martin Gregor, Vilma Jamnická...) a pesničiek na ktoré som veľmi rada za zavretými dverami vrtela svojim malým zadočkom (Gramofónci, Až raz budem učiteľkou...). Bolo to milé vrátiť sa aspoň takou formou do detstva.

Asi hodinu mi trvalo, kým som pochopila, prečo sú dnes na programe dňa iba rozprávky o peciváloch, lenivcov, nude a ničnerobení. V stredu sa celosvetovo oslavoval deň, ktorý sa hodí akurát ku mne.

10. augusta svet totiž oslavuje:

Medzinárodný deň záhaľčivosti

"Záhaľčivý deň alebo Deň leňošenia je určený na pokojné ničnerobenie. Je to určitý spôsob trávenia voľného času, avšak človek leňošiť dlho nevydrží. Psychika bez podnetov a činnosti začne po čase protestovať, a tak nudu nahradí otrávenosť, až nakoniec človeku vznikne potreba niečo urobiť. Preto treba leňošenie striedať s aktivitou a naopak."

zdroj

"Vrcholom lenivosti je vstať o piatej hodine ráno, aby ste mohli dlhšiu dobu nič nerobiť."

            Tristan Bernard

"Inteligentnejší ľudia sú väčší lenivci"

"V USA zverejnili najnovší prieskum, ktorý sa týka leňošenia. Odborníci prišli s teóriou, že inteligentní ľudia trávia leňošením viac času než ľudia s nižšou inteligenciou."

 viac zdroj

Haaa... tak v mojom prípade je to pravda, pretože ja tak veeeeľmi rada nič nerobím. Teda, ak sa tým ničnerobením myslí vyloženie nôh, na ktorých je kniha - samozrejme :-)))

Jedného dňa k nám do Paláca došla mladá kočka, ktorá hľadala pre svojho priateľa nejakú knihu, ktorá by ho naučila odpočívať. Vraj je to ťažký workoholik, ktorý nevie vypnúť a uvoľniť sa. Navrhla som jej, aby mu vypla mobil (ešte lepšie vyhodila cez okno), schovala diaľkové od televízora, zviazala oči a odvliekla do lesa. Aspoň na týždeň.

Už na jej pohľade som videla, že by jej to asi neprešlo a smutne sa vrhla do hľadania príručky na oddychovanie.

SMUTNÉEEE! Aká je to spoločnosť, kde sa mladí ľudia musia učiť ako oddychovať a žiť z kníh a návodov?

Ja teda ničnerobiť viem. Asi hodinu...

A keďže som tento deň oslavovala celý týždeň, (rozumej nie mojou chybou, ale brutálna bolesť a nevoľnosť ma priklincovala k posteli a kreslu a jediný pohyb, ktorý som zvládla bol skok do vane). 

Akurát sa mi v jeden deň podarilo dostať sa do Paláca, vyzdvihnúť si nové knihy. A pretože mám asi na čele napísané, že som Čaja z Paláca, odchytili si ma tam milé tety, a už som im hľadala knihy na čítanie. 

Materská - nematerská, 

dovolenka - nedovolenka, 

deti - bez detí, 

jednoducho odo mňa ľudia podvedome očakávajú radu a pomoc. 

Hmm...

(Snáď sa mi niekedy podarí predstaviť aj tieto knihy)

"Požiadaj leňocha o pomoc a zasype ťa - radami."

Richter Václav

Tak som sa rozhodla, že i dnes, v sobotu, budem pokračovať v načatom tempe a predĺžim si ten svoj deň zaháľania.

Avšak, keď som po piatich dňoch konečne vstala bez bolesti a vošla do kuchyne, zbadala som na stole cukinu, ktorá tam už týždeň čaká na svoj osud. 

Pozn. Tohto roku máme neskutočnú úrodu cukín. Ja sa neskutočne teším, pretože ju naozaj milujem, ale pravdou je, že si ju už musím mraziť a sterilizovať, pretože už dva mesiace v kuse jem a spracovávam iba cukinu (cukinová výživa, cukinovo-egrešová výživa, sterilizovaná cukina, cukinový koláč, cukinové kung-pao).

Vedľa nej na mňa smutne hľadeli slivky, ktoré sa ešte nemenili na slivovicu, no nemali k tomu ďaleko, a obďaleč jabĺčka smutne nariekali.

"A čo my? A čo my?"

No, môžeš v taký čas oddychovať? Vyhrnula som si rukávy na svojom tielku, posadila si Oša k sebe na pult a pustili sme sa do ovocia a zeleniny. O chvíľu to už všetko krásne klokotalo v hrnci a malý sa už tešil na to, ako si spokojne zapatlá tváričku i telíčko skvelou maminou výživou.

    

Keď sme konečne dopratali bordel a masaker, ktorý ostal po mojom pracovnom výkone, rozmýšľali sme, čo s načatým dňom. Keď už je ten deň lenivosti, tak by sa patrilo skočiť na nejaký mini výlet.

"Lenivosť, ako je známe, je neodolateľná chuť odpočinúť si ešte skôr, než sa človek unaví."

Jules Renard

Zádielska dolina

A ako sme tak dumali, tak sme vydumali, že dnes si za obeť vyberieme Zádielsku dolinu. Už roky, keď autom prechádzame okolo, svorne vyriekneme, že už by sa patrilo nazrieť do nej, keď už tak na nás smutne hľadí... tak dnes sme do nej nahliadli.

 

"Zádielska dolina patrí medzi najatraktívnejšie miesta okresu Košice - okolie. Nachádza sa pri obci Zádiel, približne 40 km od Košíc, západným smerom po ceste E 50. Dolina je situovaná severo-južným smerom, a vznikla erozívnou činnosťou potoka Blatnica. Miestami je široká 10 metrov, pričom vysoké skalné bralá dosahujú výšku až 300 metrov."

viac Zdroj

Legenda o vzniku

Ja osobne milujem legendy a príbehy, ktoré rozprávkovo vysvetľujú vznik prírodných krás či hradov alebo zámkov. Tak som si jednu takú našla aj o Zádielskej doline:

"Počas bojov s Kunskými hordami dorazil kráľ László (1040-1090) do vrchov v blízkosti Turne. Napriek tomu, že mal rýchleho koňa sa jeho nepriatelia k nemu priblížili práve na Zádielskej planine. Kráľ videl, že svojim prenasledovateľom nemôže uniknúť. Zosadol z koňa, padol na kolená a začal sa modliť k Bohu. Ako tak prosil o pomoc, všimol si vetvičku ležiacu na zemi a zodvihol ju. Udrel ňou po kamenitej zemi, tá sa zrazu roztvorila a hlboká trhlina, ktorá vznikla ho oddelila od prenasledovateľov a kráľ bol zachránený pred Kúnmi. Takto podľa pradávnej legendy vznikol Zádielsky kaňon."

Zdroj

A veruže.... nesklamala nás. Teda, ani my ju. 

Ošo síce vydržal chodiť asi nejaký ten kilometer, no potom, ako to býva jeho zvykom, spustil svoj krásny, hrdelný krik, a už putoval do manduky. 

Musí dať predsa všetkým najavo, že je tam.

Milujem Slovensko a jeho prírodné krásy

Musím uznať, že hoc sme si dali len malú prechádzku, nejaký ten kilometer či dva ani neviem, túto prechádzku sme si neskutočne užili. 

Pobyt na čerstvom vzduchu, v prírode, bzučiaci potôčik a obrovské skaly vôkol ... 

v taký čas cítim hrdosť a lásku k našej rodnej hrudi. Slovensko má predsa len toľko krás a ja nepoznám ani zlomok z nich. 

Ak si ešte nenavštívil tento kaňon, tiesňavu, dolinu (alebo čo to vlastne je), určite si nájdi čas. Nenáročná prechádzka, mierne do kopca. Cestou sme stretávali maminky i s maličkými deťmi, v kočiaroch či rovnako ako my, v šatkách a nosičoch. 

Veď tým deťom najlepšie robí pobyt v prírode. Od bábätiek až po adolescentov.

Som neskutočne rada, že dnes sa mi podarilo svojho lenivého chlapa prehovoriť, hoc i len na malú prechádzku. Keď malý podrastie, túrka bude určite dlhšia.

Možná to dotiahneme až na ten Turniansky hrad.

Myslím, že sme celkom krásne strávili dnešný deň, a ukončili tak nami si vybraný týždeň lenivosti.

Viem, že máme množstvo každodenných povinností a toto treba i tamto musíme... ale nájdi si čas na sladké ničnerobenie. 
Vypni telku, rádio a rozbehni sa do prírody. Nemusíš rovno do Zádielu, veď Slovensko má pre nás tisíce prírodných krás, jaskýň, parkov, kopcov, hradov, zámkov, múzeí... objav ich i vo svojom okolí. Veď v prírode sa dá tak krásne leňošiť. 
Sadnúť na deku i ľahnúť do trávy, dať si ruky za hlavu a započúvať sa do šepotu vetra, zurčania potôčika či štebotu vtákov.

Ani neuveríš, ako ťa to nabije energiou.

Citát na záver:

"Zdá sa, že najviac problémov vo svete pochádza od príliš usilovných ľudí. Keby len politici a vedci boli lenivejší, o čo by sme všetci boli šťastnejší."

WAUGH Evelyn Arthur