"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

sobota, 13. augusta 2016

Len tak si zaleňošiť

"Dnes sa mi nechce nič, ani len prstom pohnúť."
      Zuzana Smatanová

Naučme sa leňošiť


Dnes sme si od rána naladili rádio Junior a započúvali sa do rozprávok a hlasov, ktoré neodmysliteľne patrili k nášmu detstvu (Karol Machata, Martin Gregor, Vilma Jamnická...) a pesničiek na ktoré som veľmi rada za zavretými dverami vrtela svojim malým zadočkom (Gramofónci, Až raz budem učiteľkou...). Bolo to milé vrátiť sa aspoň takou formou do detstva.

Asi hodinu mi trvalo, kým som pochopila, prečo sú dnes na programe dňa iba rozprávky o peciváloch, lenivcov, nude a ničnerobení. V stredu sa celosvetovo oslavoval deň, ktorý sa hodí akurát ku mne.

10. augusta svet totiž oslavuje:


Medzinárodný deň záhaľčivosti

"Záhaľčivý deň alebo Deň leňošenia je určený na pokojné ničnerobenie. Je to určitý spôsob trávenia voľného času, avšak človek leňošiť dlho nevydrží. Psychika bez podnetov a činnosti začne po čase protestovať, a tak nudu nahradí otrávenosť, až nakoniec človeku vznikne potreba niečo urobiť. Preto treba leňošenie striedať s aktivitou a naopak."


"Vrcholom lenivosti je vstať o piatej hodine ráno, aby ste mohli dlhšiu dobu nič nerobiť."
            Tristan Bernard

"Inteligentnejší ľudia sú väčší lenivci"


"V USA zverejnili najnovší prieskum, ktorý sa týka leňošenia. Odborníci prišli s teóriou, že inteligentní ľudia trávia leňošením viac času než ľudia s nižšou inteligenciou."

 viac zdroj

Haaa... tak v mojom prípade je to pravda, pretože ja tak veeeeľmi rada nič nerobím. Teda, ak sa tým ničnerobením myslí vyloženie nôh, na ktorých je kniha - samozrejme :-)))


Jedného dňa k nám do Paláca došla mladá kočka, ktorá hľadala pre svojho priateľa nejakú knihu, ktorá by ho naučila odpočívať. Vraj je to ťažký workoholik, ktorý nevie vypnúť a uvoľniť sa. Navrhla som jej, aby mu vypla mobil (ešte lepšie vyhodila cez okno), schovala diaľkové od televízora, zviazala oči a odvliekla do lesa. Aspoň na týždeň.
Už na jej pohľade som videla, že by jej to asi neprešlo a smutne sa vrhla do hľadania príručky na oddychovanie.

SMUTNÉEEE! Aká je to spoločnosť, kde sa mladí ľudia musia učiť ako oddychovať a žiť z kníh a návodov?


Ja teda ničnerobiť viem. Asi hodinu...

A keďže som tento deň oslavovala celý týždeň, (rozumej nie mojou chybou, ale brutálna bolesť a nevoľnosť ma priklincovala k posteli a kreslu a jediný pohyb, ktorý som zvládla bol skok do vane). 

Akurát sa mi v jeden deň podarilo dostať sa do Paláca, vyzdvihnúť si nové knihy. A pretože mám asi na čele napísané, že som Čaja z Paláca, odchytili si ma tam milé tety, a už som im hľadala knihy na čítanie. 
Materská - nematerská, 
dovolenka - nedovolenka, 
deti - bez detí, 
jednoducho odo mňa ľudia podvedome očakávajú radu a pomoc. 
Hmm...


(Snáď sa mi niekedy podarí predstaviť aj tieto knihy)

"Požiadaj leňocha o pomoc a zasype ťa - radami."
Richter Václav

Tak som sa rozhodla, že i dnes, v sobotu, budem pokračovať v načatom tempe a predĺžim si ten svoj deň zaháľania.

Avšak, keď som po piatich dňoch konečne vstala bez bolesti a vošla do kuchyne, zbadala som na stole cukinu, ktorá tam už týždeň čaká na svoj osud. 



Pozn. Tohto roku máme neskutočnú úrodu cukín. Ja sa neskutočne teším, pretože ju naozaj milujem, ale pravdou je, že si ju už musím mraziť a sterilizovať, pretože už dva mesiace v kuse jem a spracovávam iba cukinu (cukinová výživa, cukinovo-egrešová výživa, sterilizovaná cukina, cukinový koláč, cukinové kung-pao).


Vedľa nej na mňa smutne hľadeli slivky, ktoré sa ešte nemenili na slivovicu, no nemali k tomu ďaleko, a obďaleč jabĺčka smutne nariekali.

"A čo my? A čo my?"

No, môžeš v taký čas oddychovať? Vyhrnula som si rukávy na svojom tielku, posadila si Oša k sebe na pult a pustili sme sa do ovocia a zeleniny. O chvíľu to už všetko krásne klokotalo v hrnci a malý sa už tešil na to, ako si spokojne zapatlá tváričku i telíčko skvelou maminou výživou.

    
Keď sme konečne dopratali bordel a masaker, ktorý ostal po mojom pracovnom výkone, rozmýšľali sme, čo s načatým dňom. Keď už je ten deň lenivosti, tak by sa patrilo skočiť na nejaký mini výlet.

"Lenivosť, ako je známe, je neodolateľná chuť odpočinúť si ešte skôr, než sa človek unaví."
Jules Renard

Zádielska dolina


A ako sme tak dumali, tak sme vydumali, že dnes si za obeť vyberieme Zádielsku dolinu. Už roky, keď autom prechádzame okolo, svorne vyriekneme, že už by sa patrilo nazrieť do nej, keď už tak na nás smutne hľadí... tak dnes sme do nej nahliadli.





 







"Zádielska dolina patrí medzi najatraktívnejšie miesta okresu Košice - okolie. Nachádza sa pri obci Zádiel, približne 40 km od Košíc, západným smerom po ceste E 50. Dolina je situovaná severo-južným smerom, a vznikla erozívnou činnosťou potoka Blatnica. Miestami je široká 10 metrov, pričom vysoké skalné bralá dosahujú výšku až 300 metrov."
viac Zdroj




Legenda o vzniku

Ja osobne milujem legendy a príbehy, ktoré rozprávkovo vysvetľujú vznik prírodných krás či hradov alebo zámkov. Tak som si jednu takú našla aj o Zádielskej doline:

"Počas bojov s Kunskými hordami dorazil kráľ László (1040-1090) do vrchov v blízkosti Turne. Napriek tomu, že mal rýchleho koňa sa jeho nepriatelia k nemu priblížili práve na Zádielskej planine. Kráľ videl, že svojim prenasledovateľom nemôže uniknúť. Zosadol z koňa, padol na kolená a začal sa modliť k Bohu. Ako tak prosil o pomoc, všimol si vetvičku ležiacu na zemi a zodvihol ju. Udrel ňou po kamenitej zemi, tá sa zrazu roztvorila a hlboká trhlina, ktorá vznikla ho oddelila od prenasledovateľov a kráľ bol zachránený pred Kúnmi. Takto podľa pradávnej legendy vznikol Zádielsky kaňon."




A veruže.... nesklamala nás. Teda, ani my ju. 
Ošo síce vydržal chodiť asi nejaký ten kilometer, no potom, ako to býva jeho zvykom, spustil svoj krásny, hrdelný krik, a už putoval do manduky. 

Musí dať predsa všetkým najavo, že je tam.







Milujem Slovensko a jeho prírodné krásy

Musím uznať, že hoc sme si dali len malú prechádzku, nejaký ten kilometer či dva ani neviem, túto prechádzku sme si neskutočne užili. 
Pobyt na čerstvom vzduchu, v prírode, bzučiaci potôčik a obrovské skaly vôkol ... 
v taký čas cítim hrdosť a lásku k našej rodnej hrudi. Slovensko má predsa len toľko krás a ja nepoznám ani zlomok z nich. 


Ak si ešte nenavštívil tento kaňon, tiesňavu, dolinu (alebo čo to vlastne je), určite si nájdi čas. Nenáročná prechádzka, mierne do kopca. Cestou sme stretávali maminky i s maličkými deťmi, v kočiaroch či rovnako ako my, v šatkách a nosičoch. 
Veď tým deťom najlepšie robí pobyt v prírode. Od bábätiek až po adolescentov.

Som neskutočne rada, že dnes sa mi podarilo svojho lenivého chlapa prehovoriť, hoc i len na malú prechádzku. Keď malý podrastie, túrka bude určite dlhšia.

Možná to dotiahneme až na ten Turniansky hrad.

Myslím, že sme celkom krásne strávili dnešný deň, a ukončili tak nami si vybraný týždeň lenivosti.

Viem, že máme množstvo každodenných povinností a toto treba i tamto musíme... ale nájdi si čas na sladké ničnerobenie. 
Vypni telku, rádio a rozbehni sa do prírody. Nemusíš rovno do Zádielu, veď Slovensko má pre nás tisíce prírodných krás, jaskýň, parkov, kopcov, hradov, zámkov, múzeí... objav ich i vo svojom okolí. Veď v prírode sa dá tak krásne leňošiť. 
Sadnúť na deku i ľahnúť do trávy, dať si ruky za hlavu a započúvať sa do šepotu vetra, zurčania potôčika či štebotu vtákov.

Ani neuveríš, ako ťa to nabije energiou.

Citát na záver:

"Zdá sa, že najviac problémov vo svete pochádza od príliš usilovných ľudí. Keby len politici a vedci boli lenivejší, o čo by sme všetci boli šťastnejší."

WAUGH Evelyn Arthur

12 komentárov:

  1. Super článok... inak, ten návod na oddych by sa mi zišiel pre priateľku... je tiež workoholička a zvyknutá stále niečo robiť. Ale pomaly jej nasadzujem víkendovú oddychovú terapiu, kedy robí len to, čo chce, pozeráme filmy, čítame, hrá poker a tak (: To isté moja mama (: tiež sa učí oddychovať na dôchodku.
    Ale ja si to užívam... ;) lebo život nie je len o tom neustále sa za niečim naháňať...

    Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono aj aktívne si človek vie oddýchnuť. Aj tým vypadnutím do prírody, či ja napr. i pri bicyklovaní, zumbe, alebo i vyplievaní zeleniny. Ale nesmieme zabúdať na to, že telo potrebuje naozaj aj len tak leňošiť, a nejaký super film a kniha je perfektný relax. Poprípade masáž či kúpeľ... ajajaaaj toho by bolo. Karty sú tiež super, i keď poker ja hrať neviem, tak mám radšej žolík či autobus, alebo vedomostné hry.
      Ak telu nedoprajeme oddych a potrebnú dávku leňošenia, bohužiaľ nám to časom vráti. Nie raz som predtým i ja bola pred kolapsom a odpadnutím. Nestojí to za to, hlavne keď je človek mladý a celý život má pred sebou. Preto, ako vravíš, užívaj si to teraz... na naháňanie bude stále dosť času...
      Ale i na dôchodku vie v sebe človek objaviť neznáme zákutia, tak nech si mamka poriadne oddýchne a ktovie, možná i ona začne písať :-)

      Odstrániť
  2. Tam je celý kraj krásny, Hačava, Zadielska dolina, Štos ...to sa dá pekne prejsť peši po planine ...a rastú tam huby :D/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A vidíš to, huby nás nenapadlo obzerať. Fotili sme a chodili. Dokonca až k svalovke... asi som riadne zlenivetá...musím cvičiť na minimaratón :-)
      Inak, pravda, tam je toho viac. Už i Slovenský Ráj tam začína. A objavili sme tam teraz vodopády Háj, takže už máme nabudúce tip na ďalší výlet :-)

      Odstrániť
  3. Jeeej, za tú dobu čo som tu nebola sa to tu akosi pomenilo, chválim.:) Vyzerá to super! A aj voľba tohto článku sa mi nesmierne páči, keďže prázdniny zo mňa vždy robia toho najväčšieho pecivála, aký kedy existoval.:D Ale presne ako sa spomínalo trochu vyššie, ani ja veľmi dlho nevydržím a nakoniec som taká otrávená, že niečo predsa len robiť musím, takže tento týždeň sme využili približne rovnako ako Vy.:) Výlet do Tatier, dokončovacie práce na našom 'veľkom letnom' upratovaní domu a čítanie.
    Ozaj, ďakujem za ďalší tip na výlet. Fotky sú krásne.:) Slovensko má toho naozaj veľa na objavovanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne. Pár dní som sa trápila a nikdy som nebola spokojná. Ale ako sa poznám, aj tak budem ešte toho meniť. Ale nabudúce zas, nemám nervy sa piplať s designom dlhšie ako je to nutné. Momentálne som i ja s týmto spokojná, tak to neškriabem :-)
      Tak tak, oddychovať a leňošiť treba len do takej miery, dokedy je to telu príjemné. Keď už začne omínať a tu pichať, tam pichať, treba zobrať nohy na plecia, vykasať si rukávy a pustiť sa do niečoho :-)
      Fotky z Tatier som videla, krááásne boli, a i ja sa chystám. Len kedy? A mne už treba povypratávať byt, a prečistiť rohy a povyhadzovať polovicu nenosených vecí. Len keď stále je niečo dôležitejšie :-)
      Inak, v Slovenskom Krase a Ráji je neskutočné množstvo nádherných zákutí. Tatry takisto milujem, ale sú trochu ďalej, tam treba ísť na dlhšie ako len na jeden deň. Ale Zádiel máme dosť blízko a stále sme to odkladali. Snáď nabudúce prinesiem ďalšie fotečky z ďalšieho výletu, keď sa mi podarí môjho lenivca vyhodiť z kresla a od gitary :-)

      Odstrániť
  4. Naozaj nádherný príspevok. Inak milujem turistiku a Vysoké Tatry či Budapest je pre mňa TOP :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež milujem cestovanie a turistiku, taktiež aj návštevy múzeí, hradov, kaštieľov, celkovo pohyb. V Budapešti som ešte nebola, i keď sme sa chystali niekoľkokrát, no nikdy nevyšlo. Momentálne sme sa vrátili z chalupy a zamilovala som sa do lesov, takže už je jasné, kde budem tráviť budúce leto. A taktiež sme navštívili Nyiregyházu. Budapešť to síce nie je, ale super výlet sme si užili i tak :-)

      Odstrániť
  5. haha :D pamätám si presne na ten medzinárodný deň lenošenia akurát vtedy celý den lezalo a ja som si stihla prečítať dve poviedky čo boli ako darček v časopise emma, vtedy sa mi zdá išla na mna choroba. Ja osobne nemam problem s lenosenim, keby sa dalo tak lezim a oddychujem aj kazdy den ale pri mojom pestrom zivote sa to neda, ale zase kazdý potrebuje taký tzv.chill v hlave dat sa do off stavu. Najlepšia je meditácia alebo joga:) čo by sa aj teraz zišla, super citát na záver <)

    http://teenmumy.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jóga a meditácia je fajn, no nikdy som sa nenaučila dostať do stavu, keď na nič nemyslím. A tak som namiesto meditácie skončila s troma námetmi na román, a niekoľko článkov. Avšak jógu som si užívala pred tehotenstvom i počas tehotenstva, no momentálne sa k nej neviem vôbec dokopať, hoc mi už celkovo chýba. Ono pri mojom aktívnom živote je kúsok leňošenia skôr zázrak, no keďže ma môj syn núti tu tam si ľahnúť na zem, tak si teda užívam tých pár minút na chrbte a nič nerobím, len počúvam hudbu. I to je spôsob meditácie. Niekedy tá choroba príde vhod a človek spomalí, ľahne a číta si. Ale to poviem, že to si asi telo pýta ten čas. Treba ho poslúchnuť :-)

      Odstrániť
  6. Nádherné fotky :) U mňa leňošenie nehrozí, ja mám radšej nejaký ten pohyb, aj keď to na mne nie je vidieť. Leňoším len ak ma strašne bolia oči

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak sa už leňošenie zmení na dlhé nič nerobenie, to už samozrejme hraničí s nechopnosťou človeka. Tiež som dosť aktívny človek a veľa sa hýbem, chodím na turistiku či prechádzky, cvičím a behám, ale sem tam sa teším aj na vaňu plnú teplej vody, knihu v ruke a MP3 v ušiach. Človek musí vypnúť aspoň na hodinu dve a nič nerobiť. Samozrejme len dovtedy, kým nás nezačne omínať zadok :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem