Nabudúce si to budem musieť lepšie premyslieť

"Tenhle způsob léta zdá se mi poněkud nešťastný..."

Rudolf Hrušinský vo filme Rozmarné léto

Juj, už mi chýbalo moje milované more, slnko, pláže, prechádzky po západe slnka po promenádach, slaný vzduch, vietor vo vlasoch, kontakt s novými ľuďmi. 

Môžeme si vybrať s kým pôjdeme, kam pôjdeme, ako pôjdeme, kedy pôjdeme, ale nemôžeme ovplyvniť počasie, prostredie, ani iných dovolenkárov. Ibaže by sme sa odfufrovali na nejaký osamelý ostrov alebo zrub hlboko v horách. 

Nabudúce to budem musieť lepšie premyslieť, než sa rozhodnem pre trávenie dovolenky.

Smer...Chorvátsko

Tak som nechala tohto roku prehovoriť že strávime leto na mieste, ktoré toľkí okolo mňa oslavujú a trávia tam každoročné prázdniny. 

Neviem, aký zázrak som si od toho sľubovala. A už vôbec neviem prečo som si myslela, že môj syn a chlap budú zdieľať rovnaké nadšenie ako ja. Asi preto, že som videla tie usmiate tváričky z fotiek kámošky Heni a jej rozkošného Maťka, ako sa spolu tešia z vodičky. Vraj, ani nevedeli, že dieťa mali so sebou. Veď o čo je moje náročniatko horšie?

Ja som teda plne vedela, že ho mám :-)

Šup do plaviek

"Co se ti vybaví při slově dovolená? Mně liposukce."

 Z filmu Účastníci zájezdu

Ako som sa ti už v predchádzajúcich článkoch párkrát pochválila, pár mesiacov predtým som sa dala tvrdo na boj so svojou postavou a makala som na sebe jedna radosť. Statočne som odolávala cukru, i nezdravým veciam, chodila po schodoch na šieste len pešo, bicyklovala fakt tvrdo, s Billym Blanksom z notebooku som taebovala až do odpadnutia.

Výsledok mojej trojmesačnej snahy:

Váha? Stále rovnaká.

Oblečenie? Nové.

• musela som si kúpiť nové plavky, pretože moje obrovské kozy sa do tých starých nezmestili. 
• musela som si kúpiť nové šortky, pretože i keď som sa sebaviac snažila, svoje popôrodné boky som do tých starých nenatrepala.
• i letné šatôčky som si musela kúpiť nanovo, pretože v tehotenských sa cítim divne a tie staré som navliekla svojej bábike Irenke.

Psychická pohoda? Zrelá na drogy.

Pozn. A to je dôvod, prečo tu nenájdeš skoro žiadnu fotku s mojou maličkosťou. Nezmestila som sa do záberu...

Karel, Karel a do tretice Karel

"A teď vám představím řidiče - ten co právě řídi, se jmenuje Karel a ten druhý se jmenuje taky Karel. Z toho vyplýva, že oba naši řidiči se jmenuji Karel.

 Z filmu Účastníci zájezdu

Káva sa síce podávala bez tých hnedých podšálkov, no inak ako Karel a Karel by som tých našich troch šoférov nazvať nevedela. 

Keď sme po prekročení slovenských hraníc od Sene dostali pol hodinovú prestávku, povedala som si fajn, to je ešte v pohode. 

Potom však zastavili po ďalšej hodine v autobuse na dvadsať minút, a to už mi niečo začalo šrotovať v hlave, no vravím si, asi sa to musí.

Avšak po ďalšej hodine cestovania mi tá ďalšia dvadsať minútovka už začala liezť mierne na nervy. 

Pôvodne deväť hodinová cesta nám trvala dlhých sedemnásť hodín. 

Ako, ja rozumiem, že šoférovanie, a zvlášť zájazdového autobusu nie je nič jednoduché ani príjemné. Ale čo je veľa, to je moc.

Debatovať v kruhu s cigaretkou v papuľke je určite zábava. Hlavne v trojici šoférov! Ale nie pre nás, obyčajných ľudí, ktorí chcú v zdraví dôjsť na miesto určenia.

A rozumej, ja som človek, ktorý miluje cestovanie.

Pre mňa je sedenie v autobuse relax. Som schopná aj tri, štyri dni precestovať autobusom. Čítam, píšem, lúštim, počúvam hudbu, spím, sledujem cestu a v hlave meditujem so svojimi myšlienkami. 

Môj syn má však iný názor na cestovanie. I keď konečne vzal na milosť cestu na chalupu či vozenie sa autobusom po meste a už si to užíva, nekonečná cesta do Chorvátska bola pre neho nudná. Už ho nebavili ani moje prsia, ani hudba, ani prechádzka od jednej starkej k druhej. Pri štvrtej prestávke mi odmietal vojsť do autobusu a myslela som si, že budeme behať za autobusom. 

A to nám hrozilo celkom reálne, pretože sa blížila polnoc z nášho miesta sa nieslo tóny metalového koncertu. Museli sme prejsť na plán B a chtiac nechtiac, proti mojim všetkým výchovným metódam navzdory, zapol sa tablet a nechali sme to na rebelku Mášu. Rezignovala som, pretože som chcela cestu prežiť s oboma zdravými očami a všetkými zubami. 

Týžden na pláži

"Ležel tam na břehu jak vyvrženej vorvaň! Už se do něj poušteli račci!"

 Z filmu Účastníci zájezdu

Keď sme konečne docestovali a ubytovali sme sa, povyhadzovali veci z batohov, utekali sme na pláž, užiť si more.

Ja, so svojou obrovskou fantáziou, som si hneď predstavovala, ako moje dieťa bude s úsmevom na tvári naberať vodičku do pohárikov, stavať hrady z kamienkov, a celé vytešené plávať s mamkou na matračke.

 Ako vždy ma môj Ošo nesklamal. Keď uvidel tú obrovskú kaluž vody, rozumej more, spustil vreskot na celú pláž. I keď chvíľu mal tendeciu vojsť dnu, trvalo to asi pár minút.

"Neee vodaaaa!

Mama poď!"

Vyhadzoval z mora i mňa. A tak sme obvykle sedeli na pláži a sledovali iné detičky, ako sa veselo čvachtajú, s úsmevom na tvári naberajú vodičku do pohárikov, stavajú hrady z kamienkov, a celé vytešené plávajú s mamkou, i bez mamky, na matračke. Sem tam ukázal okoloidúcim moje krásne, ovisnuté desiny, pretože on sa za ne nehanbí. A čo tam budeme len tak podaromnici sedieť. 

Tu cuc, tam cuc. Nech sa i ostatní pokochajú "maminou krásou".

"Odhalovaní na veřejnosti by mělo být v tomhle věku zákonem zakázaný. Normálně bych to dala do ústavy."

 Z filmu Účastníci zájezdu

Popravde, more bolo studené až hrôza. Ja som teplomilná a potrebujem čajík na kúpanie, asi so rozmaznaná. A i tie kamienky nepríjemne pichali do nôh.

Kde je príjemný piesok, ktorý šteklí pod pätami? 

A všade sa to hemžilo medúzami, ktoré popŕhlili škaredo moju malú neterku, ktorá skoro do konca výletu presedela s nami dvoma na matračke od strachu, že sa na ňu vrhnú aj sestry tej škaredej obludy.

Najlepší zážitok z celej dovolenky

Aby sme teda iba nesedeli na pláži, tak sme sa vybrali i na krátky výlet do neďalekého Trogiru, aby sme teda aj niečo z okolia videli. 

Naozaj neľutujem. I keď tam ľudia obvykle chodia kvôli trhu, my sme ho prešli za cca desať minút, kým sme nenatrafili na zmrzlinu. 

Myslela som si, že tým sa náš výlet skončil, no cestou do prístavu sme natrafili na centrum. Takto to vyzerá, keď sa pár turistov vydá bez mapy, sprievodcu či predchádzajúcich skúsenosti do cudzieho mesta.

Prišli sme na to, že historické centrum je úžasné. Trochu som sa cítila ako v milovanom Taliansku. Podobná architektúra (ale ja sa do toho vyznám ako hus do piva) i úzke uličky, ktoré poskytovali príjemný tieň. 

Ale čo z toho, keď sme sa trd vedeli orientovať. Kde je východ a kde vchod, samá slepá ulička... tak sme si to obišli hore a dolu a hľadali cestu do prístavu. 

Ja som sa totiž rozhodla, že domov sa vrátime loďkou. 

Pôvodný nápad bol vziať aj Oša so sebou, no môj chlap videl už katastrofické scenáre, ako dieťa skáče cez okraj lode do mora a navždy sa stráca v hlbinách chladnej vody. Tak sme na loďku vyliezli len spolu so synovcom, a cestu sme si užili.

I som sa bála mojej morskej choroby, no akoby zázrakom ostala na pláži. Rozjašené vlnky príjemne hojdali loďkou zboka na bok a my sme si užívali vietor vo vlasoch a morskú vodu na tvári. 

Toto bolo fakt supeeeeer!!!

Priatelia, ktorí nikdy nesklamú

"No tak tolik nečtu. Chci prostě víc žít než číst. Je na tom něco špatnýho?"

 Z filmu Účastníci zájezdu

Ešteže som mala toľko rozumu, že som si na dovolenku nezabudla pribaliť pár priateľov. Knihy, čo iné? Najskôr som si myslela, že na ne nebude čas, ale našťastie môj syn sa doobeda plačom pri mori tak unavil, že najväčší prípek slnka prespal roztiahnutý cez celú postel aj tri, štyri hodiny.

A poznáš lepší relax ako s nohami vyloženými, a kávičkou v ruke? 

Keďže na balkóne na obed bolo tak neskutočne, že sa tam nedalo ani vyjsť, urobili sme si našu malú čitáreň pred dverami, a navzdory ostatným zvláštnym hláškam tipu:

"To dokážeš čítať v tej horúčave?"

"Viem si aj inak predstaviť dovolenku!"

"Ja už som sa za svoj život naštudovala dosť!"

...sme si s mamou užili písaného slova. Veď nemať so sebou knihy, asi tú dovolenku, kde som sa o sebe dozvedela aká som zlá a nezodpovedaná matka, alebo že najdôležitejšie na svete je dobre vyzerať a byť lepším ako všetci ostatní, mať veľa peňazí a všetkých pod sebou, asi by som ťažko rozdychávala samu seba.

Zhrnutie na záver

Aby som to takto skonštatovala, samo Chorvátsko predsa nemôže za to, že dovolenka nedopadla podľa mojich predstáv. Teda, môže za svoje studené more, ale okolie je na druhej strane neskutočne krásne. Večerné prechádzky popri pláži a západ slnka, kvitnúce oleandre a tiene olivovníkov sú fakt na nezaplatenie. 
A ten šum mora mi znel ako jedna z najkrajších uspávaniek. 

I ľudia vôkol príjemný, i o stravu sa mi postarali s tým mojim vymýšľaním, len aby som od hladu neumrela. Čo mi veľmi vadilo, bolo to, že niektorí ľudia potrebujú autom vôjsť až priamo do mora, a krásna promenáda s palmami sa premenila na cestu druhej triedy a kľučkovali sme medzi autami a motorkami.

K príjemnej dovolenke nie je vôbec potrebná klíma, all inclusive a chodenie pracovníkov s pierkami kolo rite. I pod stanmi je super zábava.

A tak isto sa nemusíme trepať až cez pol Rakúsko-Uhorska. Veď naša rodná hruda má toľko krásnych miest, ktoré čakajú len na naše objavenie. 

Dôležitá je dobrá nálada, či spoločnosť vôkol teba. A tak sa už teraz teším na dva týždne, ktoré strávim na našej chalúpke s bazénikom pre Oša, synovcami a sestrou. A v podstate, skoro zadarmo.

A aby som ti ešte pripomenula, v budúcich článkoch ťa bližšie oboznámim s knihami, ktorými som si krátila dlhú chvíľu pri mori. 

Snáď ťa trochu inšpirujem.