"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

nedeľa 25. marca 2018

Čo som objavila v Paláci 5. - Populárno-náučná literatúra

"Ján Ámos Džínový, skončil vraj so školou. Učením príliš novým dráždil inšpektorov."
Metalinda - Ján Ámos Džínový

Už dlho som nemala rýchlu predstavovačku zaujímavých titulov, ktoré som objavila pri povinnej prechádzke našim Palácom. Tak to teda napravím a dnes sa na chvíľu pristavím pri takých knihách z ktorých sa dá niečo nové dozvedieť, ktoré nám rozšíria obzory z histórie či vedy (o niektorých som už písala TU a TU). 




Ja som človek, ktorý veľmi rád nasáva nové a nové informácie a dozvedá sa o svete hmotnom i tom, ktorý nie je vidieť. Preto občas siahnem náučnej literatúre. Knižné tituly o ktorých chcem napísať nepatria medzi tie, ktoré si vezmem do postele pred spaním, alebo na dovolenku na skrátenie dlhej chvíle, pretože čítanie niektorých z nich je dosť ťažké a bolestivé. Bohužiaľ, ale aj to je život a nedá sa stále čítať len o sladkých a príjemných veciach.
Nuž, tak sa poďme pozrieť na tie zázraky. Opäť raz to bude zmes viacerých žánrov. Spletené, ako moja osobnosť:

Yuval Noal Harari

Sapiens - Stručná história času



Svojský pohľad historika na históriu 
ľudstva. Okrem svojich odpovedí 
na to, ako poľnohospodárstvo a veda ovplyvnili ľudskú rasu a naopak sa zameriava aj na základné otázky náboženstva, na to ako ľudská rasa ovplyvňovala a ovplyvňuje prírodu, ale aj na to, kam smerujeme. 
U ľudí som sa väčšinou stretla buď so striktným nesúhlasom a hanobením tejto knihy, alebo naopak, jej velebením. Ja som ako stále, kdesi uprostred. Dá sa povedať, že s autorom v niektorých názoroch nesúhlasím a niekedy zas mám pocit, akoby mi vravel z duše. Veď je to iba jeho názor a nikto s istotou nemôže povedať TAK TO BOLO, JE, BUDE A HOTOVO! Avšak, určite stojí za to pozrieť sa na históriu aj z trochu iného pohľadu než z našich školských učebníc. 

Úryvok z knihy:

"Imperiálna vízia je vo svojej podstate univerzálna a všeobsažná, imperiálne elity si relatívne jednoducho adoptovali idey, normy a tradície, namiesto toho, aby sa fanaticky držali jedinej úzkoprsej tradície. Niektorí imperátori sa síce snažili očistiť svoje kultúry a vrátiť sa k tomu, čo považovali za svoje korene, ale väčšinou sa impéria stali hybridnými civilizáciami, ktoré mnoho prevzali od svojich podrobených národov. Neznamená to, samozrejme, že by miešanie kultúr nejako zjednodušilo proces kultúrnej asimilácie pre porazené národy. Imperiálna civilizácia možno prijala veľa toho od rôznych podrobených národov, ale hybridný výsledok bol stále pre prevažnú väčšinu národov cudzí. Asimilácia bola často bolestivá a traumatická." 

Albert Jack

Smáli se Galileovi



Milá kniha o zdanlivo malých a zbytočných vynálezoch ktoré v menili svet, no ten ich zo začiatku prijímal len veľmi rozpačito, neveriacky a väčšinou aj výsmechom. Dozvedáme sa nielen o tých, bez ktorých by sme sa nezaobišli ako je penicilín, ďalekohľad či tryskový 
motor a ktoré sa vyvíjali cielene. Zaujímavé sú hlavne tie, ktoré vznikli čistou náhodou a v konečnom dôsledku nám zjednodušujú každodenný život (napr. taká podprsenka, bez ktorej by som sa teda nezaobišla ani náhodou).
Kniha je rozdelená do deviatich tématických okruhov. Nemenej zaujímavé sú tie o slávnych spevákov či niekoľko krát odmietnutých spisovateľov ako Stephen King, Orwell či Canfield  a Hanson. Kniha je hlavne vtipná a má za úlohu čitateľa zábavnou formou niečomu priučiť a priblížiť mu život vedcov a ich vynálezov.

Úryvok z knihy:

"Ženy přirozeně vždy nosily nějakou podporu. Nejstarší písemné záznamy, které pocházejí ze starověkého Řecka, prozrazují, že ženy nosily oděv navržený speciálně na podporu poprsí. Nazýval se apodesmos, co lze přeložit jako "prsní pás."                                        Přestože je móda v průběhu let měnila, toto utrpení pokračovalo až do začátku 20. století, kdy se v roce 1910 svého prvního plesu zúčastnila devatenáctiletá příslušnice vyšších vrstve Mary Phelps Jacobsová. Podle všeho si Mary svůj první večer ve společnosti vůbec neužila, neboť, korzet a jeho kostice jí jednak byly velmi nepohodlné, jednak se jí do něj nevešlo její obzvlášť bujné poprsí. Ve výsledku to vypadalo, jako by měla k hrudi připevněné jedno obrovské ňadro." 

Jean-Christophe Buisson, Jean Sevillia a kol.

Poslední dny královen



Tak priznávam, trochu morbídne, ale aj to patrí k dejinám. Kniha nám približuje posledné dni pred smrťou 20-tich najznámejších a najsilnejších panovníčok v histórii: (Napr: Kleopatra, Katarína Medicejská, Katarína II., Alžbeta Rakúska, Kráľovná Viktória, Mária - Antoinette či Sissy...). 
Obzvlášť to mali ťažké ženy v mužskom svete, ktoré boli viac nenávidené ako milované nielen rodinou, ale aj celým národom. A je smutné, že väčšina z nich umrela za búrlivého jasotu prizerajúcich sa ľudí. 
Táto kniha určite nepatrí medzi oddychovú literatúru a káva popíjaná pri čítaní jej riadkoch bude mať trochu trpkú príchuť. No ak nás fascinujú životy silných žien, ich slabosti a negatívne stránky, potom by sme mali poznať aj ich posledné dni na Zemi. Tak schválne, kto príde na to, či posledný deň som zaznamenala v úryvku? Inak, jedna z mojich obľúbených historických postáv...

Úryvok z knihy:

"Kat s pomocníkem ju za paže přitáhli ke špalku. Stále se vztýčenou hlavou se nahlas modlila. Kat ji přiměl lehnout si na břicho s krkem na špalku. Hrabě ze Shrewsbury zvedl hůl, aby dal znamení. Kat již napřáhl sekyru, ale pomocník ho zadržel. Královna si při ustavičném modlení držela sepjaté ruce pod bradou, aby mohla dýchat. Stáhli ji ruce za záda, nebránila se, a kat sekl. Netrefil se, rána dopadla na týl a poranila lebku. Druhá rana zasáhla krk, ale nepřesekla ho. Teprve po třetím pokusu se hlava skutálela na zem (podle některých pramenů byl kat opilý). Královna prý ani nevykřikla."

Juraj Srnka

Panovníci na území Slovenska


Rýchly, stručný encyklopedický prehľad o našich panovníkov od Vanniusa až po Karola IV. 
Ešte pred Samom a jeho ríšou bolo vraj na našom území zaznamenané Vanniovo kráľovstvo, keď na našom území ešte prebývali Kvádi (to som napr. ani nevedela...). A potom história pokračuje cez Veľkú Moravu až po Rakúsko-Uhorsko a jeho zánik. Kniha je vhodná skôr pre žiakov a študentov, aby teda vedeli, kto nám za tie stáročia našej existencie vládol a čo v našej zemi zanechal. 
Aby už viac na mňa môj adolescentný synovec nepozeral ako pero z gauča, keď od neho budem chcieť, aby mi povedal, kto to bol Svätopluk. Neviem prečo deti nemajú v obľube tety - historické maniačky, ktoré vymýšľajú vedomostné hry na každej prechádzke. 


Úryvok z knihy:

"Samo prišiel k slovanským kmeňom práve v čase, keď sa búrili proti Avarom (Húnom), ktorí ich zotročovali. Slovania sa chystali do boja a Samo sa k nim pridal aj so svojou družinou. A práve tu, na vojnovom boli, vzbudil Samo u Slovanov veľký obdiv ako udatný bojovník a rozvážny vodca. To ho napokon predurčilo stať sa ich kráľom (v roku 623 n. l.). Samo sa nadobro usadil medzi Slovanmi žijúcimi na území dnešného Slovenska a postupne zveľaďoval a upevňoval ríšu. S podporou a vervou svojich slovanských druhov viedol ešte veľa úspešných vojen a to nie len proti Avarom."

Tracy Bormanová

Tudorovci


Myslím, že pri tejto knihe už je jasné, ktorú časť odbornej literatúry mám najradšej. Dejiny. A občas obľubujem tie bulvárnejšie a pikantnejšie (tie minulé, nie súčasné). Presne o tom je i táto kniha. Viac ako politike a vládnutiu sa autorka venuje súkromiu a intímnym detailom zo života vládnucej dynastie Anglicka
O tom, že to nemali jednoduché sa nemusíme ani baviť, je jasné, že boli sledovaní na každom kroku, dokonca aj pri konaní veľkej potreby. Nuž a presne v tej miestnosti si najradšej čítam bulvár minulosti :-).
A možno žiadne učebnicové informácie v knihe nenájdeš, ale aspoň neostaneš smutne prekvapený ako moja sestra, ktorá do poslednej chvíle filmu dúfala, že Anna Boleynová prežije...

Úryvok z knihy:
"Když vystoupila na popraviště, její dámy ji sundaly ozdobnou pokrývku hlavy, pod níž měla bílý plátěný čepeček, který ji zakrýval vlasy. Když pronesla svá poslední slova, její doprovod jí zavázal oči, aby neviděla katuv meč. Její život ukončila jediná čistá rána. Když kat zdvihl uťatou hlavu do vzduchu, přihlížejíci dav zděšeně sledoval, jak se Anniny rty i nadále pohybují, jako by se tiše modlila."

Tadeusz Borowski

Nech sa páči do plynu


Oproti iným knihám s touto tématikou, ktoré sa mi kedy dostali do rúk sa vyznačuje tým, že sa nejedná o celistvý príbeh, ale o autentické poviedky. Autor zaznamenával obdobie od uväznenia, pobyt v Auschwitzi až po ukončenie vojny. 
Bez okolkov dokazuje, ako vojna a strach vyvoláva v ľuďoch to najhoršie. Nenávisť a ľahostajnosť nielen voči sebe, ale aj voči iným a dokonca aj voči vlastnej rodine. Nájdeš v nej každodenný sebecký boj o záchranu tak, ako ju autor zažil na vlastnej koži. Keď kniha vyšla v Poľsku, bola označená za amorálnu a dekadentnú a to hovorí za všetko. Ja osobne, priznám sa, zvládla som prečítať dve poviedky a knihu som so slzami v očiach zavrela. Priveľmi silná káva, no myslím si, že treba sa na túto problematiku pozrieť aj z tej druhej strany. Pretože tak to je. Vojna nie je iba o hrdinoch a záchranároch, ale aj o zbabelcoch a vrahoch.   

Úryvok z knihy:

"Aby parom vzal také dobre, vlastného otca som poslal do komína.To nie je možné. Áno, poslal som ho. Prišiel s transportom, zbadal ma pred komorou, hodil sa mi okolo krku, začal ma bozkávať a spytovať sa, čo vlastne bude, že je hladný, lebo už dva dni idú bez jedla. A zrazu komandofuhrer kričí, že stáť neslobodno, že musím pracovať! Čo som mal robiť? Choď otec, vravím, vykúp sa a potom sa pozhovárame, vidíš, že teraz nemám čas. A otec šiel do komory."

David Suchet

Poirot a já



Neviem ako ty, ale ja som knihy o tomto malom, svojráznom detektívovi veľmi milovala. V mojich predstavách vyzeral presne tak, ako ho napodobnil práve David Suchet. Hoci bol Poirot niekoľkokrát sfilmovaný, na Davida nemal nikto. 
O tom, ako sa práve tento herec dostal k tejto postave, ako mu pomaly s maskérmi a kostymérmi dodával finálnu podobu, ako si na základe kníh od Agathy Christie študoval reč, chôdzu, postoj aj výrazy tváre, sa dočítate práve v tejto milej knihe. Nie je to životopis v priamom slova zmysle, ale je to cesta, ktorá viedla k vzniku najdokonalejšieho filmového Poirota. Vrelo odporúčam každému, kto miluje rovnako ako ja.  


Úryvok z knihy:


"Jestliže Agatha Christie rozhodla, že v určitou denní dobu chodí Poirot v žaketu, kalhotách s proužkem v šedé vestičce, pak jsem chtél, aby měl v televizi na sobě přesně to, nic víc a nic míň. Ostatně jsem si také jako bod číslo dvacet dva poznamenal: "Velmi si zakladá na vzhledu." B bodě dvacet čtyři jsem doplnil: "Vždy nosí odepínací límec - stojáček s ohnutými růžky." A u třicáteho jsem ještě vysvětlil: "Vždy je veľmi pečlivě upraven (týka se i vlasu). Nehty má pěstěné a naleštěné."Kdyby muj Poirot nebyl vždy oblečen právě takhle, nehrál bych ho."

Brian Weiss

Niekedy sa dejú zázraky



No a na záver by som to samozrejme nebola ja, ak by sa tu neobjavila aj nejaká tá ezoterika a minulé životy. 
Svetoznámy terapeut sa už roky venuje regresnej terapii a pomáha pacientom s psychickými i fyzickými problémami. 
Táto kniha je zbierkou skutočne zaujímavých a neobvyklých príbehov ktoré pozbieral počas niekoľkých rokov so svojou dcérou Amy. Ktovie, či to skutočne takto funguje, a pomocou návratu do minulého života by sme vedeli vyriešiť väčšinu svojich problémov. Či už je to pravda alebo nie, mňa táto téma neskutočne fascinuje a vždy si rada o nej rada niečo prečítam. 


Úryvok z knihy:

"Minulosť je minulosť, skončila sa. Odpútajte sa od nej. Budúcnosť tu ešte nie je. Preto nemá význam strachovať sa pre ňu. Keď prestanete neustále rozjímať o tom, čo sa už stalo a trápiť sa pre to , čo sa možno nikdy nestane, ocitnete a v prítomnom okamihu. A začnete prežívať skutočnú radosť zo života. Musíme si dopriať čas, aby sme si vychutnali náš čaj - naše životy. Je to také jednoduché a zároveň to vôbec nie je ľahké. Zbavme sa starostí a strachu. Strach je toxická a vysiľujúca emócia, ktorá nás okráda o radosť, nahrádza ju úzkosťou, stresom a pocitom ohrozenia. Namiesto toho si uvedomujme sladkosť, ktorú prináša každý deň. Život je plný prenikavej krásy. Vychutnávajte si ju."
Tak, a to je na dnes posledná kniha odo mňa. Snáď som ťa niektorou z nich inšpirovala. Ak nie, tak sa môžeš tešiť nabudúce, určite ti v niektorom z najbližších článkov predstavím ďalšie tituly, ktoré ma potešili viac, alebo menej. Na dnes ti už prajem krásny deň a teší sa na ďalšie stretnutie 


Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:


"Predstavivosť je dôležitejšia než vedomosti. Vedomosti sú obmedzené, predstavivosť však obopína zemeguľu."


Albert Einstein 

2 komentáre:

  1. Synovci ťa milujú a obdivujú čo všetko vieš ....
    a hádanka: žeby Maruška Stuartová?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, to bolo, kým boli malí. Teraz už s nimi trieska puberta a také veci ich nezaujímajú.
      A pravdaže, bola to úbohá Maruška, popravená sesternicou...

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem