"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

streda 7. marca 2018

Neznášam cupcaky 2. časť

"Sveta rečou chlapče spievaj, nesedí ti slovenčina."
Banket - Slovenčina


Ak si to ešte pamätáš, jeden z mojich prvých článkov bol venovaný tomu, že prestávam rozumieť svojim súkmeňovcom (ak nie, môžeš pozrieť TU). Tak dnes, o tri roky na to, by som na neho chcela nadviazať. Tento nápad mi vnuklo divadelné predstavenie, ktoré som nedávno navštívila, Bohyňa vo vani sa volal. Síce komédia, ale s posolstvom. Akoby to dopadlo, keby sa Ľudovít Štúr objavil u niekoho v obývačke...  


Zdroj foto: pixabay.com

"O slovenskej reči hovorí že je nevyspelá, mnohé o tom svedčí, príkladov je veľmi veľa. Napríklad:"

Lasica a Satinský - Slovenčina



Pri návrate do práce sa nič nezmenilo, priam sa to ešte zhoršilo. Niekedy mám pocit, že už ani nežijem na Slovensku, ale kdesi v medzipriestore, kde sa formuje nový jazyk. Možno som len príliš precitlivelá, alebo priveľmi štiepená proti cudzím jazykom (TU), ale skutočne mi vadí, ak mi na otázku:

"Kam mám dať tie krabice?"
"Dajte si ich zatiaľ do officu..."
"My nič také nemáme!"

Nedávno za mnou prišla kamarátka do práce:

"Prišla som si vybrať nejaké knihy, mám taký váš vočr."

Najskôr som si myslela, že zas nejaká novota o ktorej mi kolegyne zas nepovedali a pritom sa dušovali, že za tri roky sa nič nezmenilo. 
Lenže ona na mňa vytasila obyčajné poukážky a ja som ju poslala kade ľahšie. Ešte že bola známa a necítila som sa ako idiot pred cudzím človekom. A mohla som jej tie "vočery" otrieskať o hlavu. 

A vo mne to začali tlieť iskričky. Slabši ohník rozdúchala ďalšia známa:

"Organizujem jeden ívnt. Nestavíš sa?"

Kukala som na ňu ako moja peňaženka na stoeurovku. Nech už je ten "ívnt" čo chce, nemala som k nemu veľkú dôveru. A keď som si myslela, že už vyhasnem a rozchodím plamienok hnevu na slová, ktorým nerozumiem, ďalší kamarát prilial benzín do vyhasujúceho ohňa, keď mi zahlásil: 

"Ali, ty máš teraz taký dobrý luk." (reagoval na moje schudnutie...)
"To mám, len šípy mi ešte chýbajú..." (samozrejme, že ani on nepochopil) 

A teraz skutočne rozmýšľam nad tým, či to len ja mám kamarátov z inej planéty, alebo sa takto rozpráva aj normálne, v inej spoločnosti. 

Ale ľudkovia drahí, ja vám skutočne nerozumiem...

"Keďže všetky slová cudzie zdajú sa mi, čo je to s nami, sakra..."

Xindl X, Mirka Miškechová - Cudzinka v tvojej zemi



Áno, som spiatočník, fosília a prestávam rozumieť reči môjho kmeňa. Skutočne uznávam, že niektoré slová, hlavne tie nové výrazy, ktoré nemajú slovenský ekvivalent, nejako musíme nazývať, napr.: mejkap (ktoré som zistila už je poslovenčené), router či wi-fi. 
Ale prečo musíme používať workshop, evant, meeting, office? Možno to pre niekoho znie honosnejšie ako dielňa, podujatie, stretnutie, kancelária a možno sa len zabudlo na pôvodné výrazy. Ktovie... Naše oddelenie motivačnej literatúry je preplnené knihami s divnými názvami. Ale verím, že aspoň tí čo ju kupujú, jej rozumejú. 

Ja sa priznám, dva roky mi trvalo, kým som som pochopila, čo znamenajú slová a výrazy ako:

spojler, teambuilding, wtf, lol, ai...


Slovenčina je skutočne ťažký jazyk a pri oprave svojho románu editorkou som si uvedomila, že správnu gramatiku ovládam len pramálo. Vetná skladba mi nič nehovorí, skloňujem ako sa mi zachce, čiarky si dávam hore-dole, no nikdy nie tam, kde patria. Slová, o ktorých si myslím, že sú spisovné náš slovník pravopisnej slovenčiny nikdy nevidel. Ono už je to predsa len nejakých ...dsať rokov, čo som maturovala zo slovenčiny, ale i tak sa snažím rozprávať tak, ako mi huba narástla. Áno, občas mi ujde nejaký ten slang, nárečové slovíčko (či celá veta), a občas sa prichytím pri tom, že som povedala slovo: shiť (našťastie neviem anglicky, neviem čo to znamená...), čo čechizmus, ale musím priznať, že majú niektoré výrazy trefnejšie. 

Avšak aj keď nespisovne, ale po našom radšej budem za tú vykopávku i za cenu toho, že nebudem svetová. Akurát sa bojím, či budem o pár rokov rozumieť svojmu synovi. Čo keď ma niekam pošle, a ja sa budem iba usmievať...

Neprznime svoj jazyk zbytočne cudzími výrazmi, veď máme svoje, také krásne, írečité, ľubozvučné, ako niektoré jazyky vôbec nie. Bola by škoda, ak by tieto slová zomreli spolu s nami a našimi trápne zastaralými nádejami. 

Určite máš na to iný názor a spokojne mi ten môj vyvráť. 

Ali Čaja z Paláca


Citát na záver:


"... tu ňejde len o reč jako reč, ale o život kmeňa slovenskjeho, ktorí svojím duchom a svojou rečou sa krjesiť musí... Slovenčina a život nášho kmeňa, to je jedno"


Ctibor Zoch

6 komentárov:

  1. Tvůj článek mě popravdě hodně překvapil a nebudu lhát, že mě zaujal hlavně svým názvem. Bohužel v dnešní době už se takové výrazy budou objevovat častěji. Hlavně kvůli tomu, že je to "moderní" a že to děcka a mladí budou používat. (nejsem sice nijak stará, ale občas se taky najde nějaké slovo, kterému nerozumím a trvá mi, než si ho zapamatuji.)
    Mrs. Jungová

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne je to jasné, že to tak funguje. Bohužiaľ, ide sa s dobou a mladí nechcú ostať pozadu. Len mne je to hrozne ľúto, že sa zabúda na naše pôvodné slová a nejako sa tie naše rodné reči dosť nivočia. Pevne verím, že sa to niekde zastaví skôr, ako tu budeme rozprávať nejakým divným jazykom.

      Odstrániť
  2. Podle mě je to přirozený vývoj lidstva. Prostě začínáme více kombinovat a to i v řeči. Ale je fakt, že říct někomu, že má dobrý luk, jsem ještě nezažila. Prostě řeknu, že dobře vypadá. Prostě všeho s mírou! :)
    Nevadí mi slova jako - spoiler, wtf, teambuilding, workshop a tak dále. Ale zkratky jako takové, mi krkem lezou. Vyjímkou jsou jen dvě zkratky z cizího jazky a to wtf a omg. Ostatní mi lezou krkem. Fakt hodně.
    Ale jestli je něco, co nenávidím, tak je to kombinování češtiny/slovenštiny s jiným jazykem na sílu. Třeba v článku název anglicky a text článku česky/slovensky. A tak dále... Jsme na to háklivá, ale asi ne tolik, jako ty :)
    Nejsem nijak stará, ale taky občas nerozumím a musím se ptát. :)
    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Možno áno, hlavne v tých slovách, ktoré nemajú slovenský alebo český ekvivalent. Ale nahradzovať naše slová anglikanizmami je trochu smutné. O pár rokov sa už skutočne takto nedohovoríme vo svojej pôvodnej reči.
      A s tými článkami máš pravdu, ale stretávam sa s nimi dosť často. Verím, že niektoré blogerky chcú uspieť v zahraničí, tak píšu v angličtine. Ale som za to, že buď celý článok aj s názvom nech je v jednom jazyku, popripáde bilinguálne, ale mať jedno tak a druhé tak... tak tomu vôbec nerozumiem. Ktovie akým je za tým podtext.

      Odstrániť
  3. Mladý si vždy vytvárali vlastnú reč, to beriem, byť svetový za každú cenu je smiešne a v očiach sveta nepochopiteľné ale čo neviem pochopiť a tolerovať je verejnoprávna televízia a rozhlas kde už pomaly budeme vyžadovať titulkovanie ...
    a keď už sa spomína Štúr tak už on povedal -národ ktorý si neváži vlastnú reč a cudzej sa snaží držať vyhynie ...nie je to presná citácia ale obsah dnes viac ako pravdivý

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veruže tak. Ale dnes sa aj verejnoprávne média snažia byť za každú cenu svetové a tak radšej prznia rodnú reč a myslia si akí sú úžasní. Akoby sme sa hanbili za svoju reč a to už je smutné. Chápem, že sa jazyk vyvíja, ale musia existovať nejaké hranice a bojím sa že postupne sa prekračujú a rozširujú. A dúfam, že ten výrok nebude pravdivý, pretože by to bola škoda...

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem