utorok 10. apríla 2018

Lovkyňa čarodejníc - mágia alebo smrť?

"Už konec je s tvým řádením, už nám neuškodíš. Teď na své cestě poslední do pekla poletíš."
Asonance - Čarodějnice z Amesbury


Nenávisť, zadubenosť, strach a nedostatok informácii zatemnili v stredoveku ľuďom rozum a mnoho nevinných padlo za obeť svätej inkvizícii. Ak by sa za zbieranie bylín a varenie "zázračných" odvarov upaľovalo aj dnes, už dávno blčím i ja. No našťastie mi to už nehrozí. Ale vždy rada siahnem po knihe v ktorej sa objavuje mágia, duchovia, čarodejnice a asi by som to mala robiť častejšie, pretože sa pri takých príbehoch dá neskutočne zrelaxovať. 
V rámci oddychu počas veľkonočných sviatkov sa mi dostala do rúk jedna z noviniek fantasy pre deti a mládež:



Lovkyňa čarodejníc

Virginia Boecker


O knihe


Eizabeth Greyová je mladá, šestnásťročná dievčina, ktorá po smrti svojich rodičov žila a pracovala na kráľovskom hrade ako pomocná sila v kuchyni. Keď prišiel jej jediný kamarát Caleb s návrhom, aby sa nechali zverbovať hlavným inkvizítorom do skupiny lovcov čarodejníc, neváhala. A tak prešla tvrdým výcvikom, aby sa z nej nakoniec stala jedna z najlepších lovkýň ľudí, ktorí sa akokoľvek pohrávajú s mágiou, či čarami. Aj ten najmenší prehrešok proti tvrdým zákonom sa trestá smrťou. 
Jedného dňa však stráž nájde zakázané bylinky práve u Elizabeth a sama končí vo väzení. Vystrašená a ťažko chorá čaká na zázrak (priateľa Caleba), ktorý jej pomôže od najhoršieho trestu, ktorý ju čaká. V deň popravy sa dočká záchrany. Avšak nie od ktorého to očakávala, ale od úhlavného nepriateľa lovcov, Nicholasa Perevila. Najmocnejšieho a najhľadanejšieho čarodejníka v celom kráľovstve, ktorý vedie tajnú skupinu, ktorá plánuje prevrat. 
Teraz stojí prekvapená Elizabeth pred dilemou: Má zachrániť pred smrteľnou kliatbou svojho najväčšieho nepriateľa a tým zachrániť aj samu seba, alebo ho zabiť a tým si podpísať rozsudok smrti...

"Zvažujem, či sa Nicholas rozhodol počkať dodnes, aby so mnou skoncoval. Ale to nevysvetľuje Johnovu prítomnosť. Ak by ma Nicholas plánoval zabiť, určite by ma nenechal vyspať sa v teplej posteli. Je oveľa pravdepodobnejšie, že by ma zviazal, hodil do špajzy a poslal Hastingsa, aby ma celú noc mučil. To by som na jeho mieste urobila ja."

Moja mienka


Aby som povedala pravdu, Elizabeth je jedna z tých knižných hrdiniek, ktoré som si veľmi neobľúbila. Trochu hlúpučká, trochu naivná a tie jej natvrdlé dumky...jedna veľká katastrofa. Nad svojim životom akosi veľmi nepremýšľala, skôr sa nechala viesť ostatnými. Veď je jednoduchšie nechať svoj osud v rukách iných a nemať za nič zodpovednosť. Niekedy som mala pocit že nedokáže logicky uvažovať, že si nedovidí na koniec nosa a nemá vlastný názor. Informáciu ktorú získala od Nicholasa, ktorú som ja šípila už kdesi na začiatku, predychávala niekoľko strán. 
Také ženy mi neskutočne lezú na nervy, ale potom som si uvedomila, že to ešte nie je žena, ale dieťa. Veď má iba šestnásť... keď som sa premietla do svojej mladosti tak som si uvedomila, že ja som v jej veku riešila školu, chlapcov a seriály. Ako by som sa asi postavila životu, v ktorom ma prenasleduje chlipný panovník, svätá inkvizícia a k tomu tá neznáma no pritom lákavá mágia? A tak som jej tú pribrzdenosť vzala na milosť, no i tak z nás najlepšie kamky neboli. Byť v jej spoločnosti, párkrát by odo mňa schytala riadne zaucho. Iba tak, aby sa konečne prebrala. 

Ostatné postavy mi už boli sympatickejšie. Mne sa najviac pozdával Nicholasov pomocník George. Jeho pohľad na vec a vtipné poznámky by ma určite dostali a verím tomu, že ja by som sa do neho zamilovala...  veľká škoda, že v knihe nedostal viac priestoru. Ktovie, možno v ďalších častiach, ak nejaké budú.

"Meč si začne brať naspäť svoju silu, až ký, sa mu človek nepodriadi. No vo chvíli, keď si to náš rytier uvedomil, bolo už neskoro. Lebo jediná možnosť, ako ujsť pred kliatbou, je meč zahodiť. A to sa dá docieliť len prehrou v bitke. To sa mu však nepodarilo, pretože bol už príliš silný."


Ak by som si túto knihu prečítala kdesi na základnej škole, určite by sa zo mňa stala čarodejnica a fanatička fantasy. Aj teraz zbožňujem tie úteky z reality do iných svetov plných kúziel, poletujúcich škriatkov a iných, zázračných bytostí. No od pravidelného čítania fantasy ma odrádza jediný fakt. Všetky knihy sú na časti. Prečítať si niečo a potom čakať rok, dva, tri a možno celý život na to, kedy preložia ďalšiu časť by ma stálo nejeden postriebrený vlas. Jedinú výnimku tvoril už niekoľkokrát spomínaný Harry. 

Sama som zvedavá, či sa slovenský čitateľ dočká pokračovania príbehu o lovkyni čarodejníc. Ja osobne si ho určite prečítam, ale iba zo zvedavosti, či Elizabeth konečne nepríde k rozumu a nestaneme sa priateľkami. 

Ale inak samotný príbeh nebol zlý, aj keď jednoduchý a predvídateľný. Pravdu povediac, čakala som trochu viac. Ako som už vyššie písala, súvislosti mi už dochádzali niekde uprostred a nebolo si ani ťažké domyslieť, do koho sa nešťastnica zamiluje. Najväčším nedostatkom knihy, okrem hlavnej hrdinky boli slabé akcie, málo napätia a žiadne prekvapenie na záver. Príliš jednoduchý štýl písania a krátke vety na môj vkus. Ale na druhej strane sa zas dobre a rýchlo čítala. Aj tým je jasné, že kniha nie je určená pre staré rakety, ale skôr mladšie ročníky. Alebo pre niekoho, kto si chce iba užiť čítanie počas upršaných, veľkonočných sviatkov a vyčarovať si ten svoj svet. Vypnúť, neriešiť a nepremýšľať, túlať sa po alternatívnom Anglicku 16. storočia a dúfať, že všetko nakoniec dobre dopadne. Hlupáci dostanú rozum, dobro zvíťazí nad zlom, a láska si nájde cestu do zatvrdnutých sŕdc. O tom predsa sú rozprávky, no nie? 

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:

"Ako lovkyňa čarodejníc som sa v živote stretla s rôznymi vecami, nemŕtvymi, ghoulami, démonmi a áno, duchmi. No nikdy nie s duchom, sluhom. Hovorí sa, že duchovia ničia domovy, zmocňujú sa dobytka a hrdúsia ľudí v spánku. No ešte som nepočula, aby dolievali čaj a umývali podlahy."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem