"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

utorok 5. júna 2018

Na krídlach fantázie tam, kde je všetko dovolené...

"Pretože ľuďom ktorí nemajú žiadne nádeje sa lepšie vládne. A každý, kto ich dokáže ovládať, má zároveň i moc."
Hláška z filmu Nekonečný príbeh

Dlho som ja premýšľala nad tým, ktorú knihu si vybrať v rámci májovej výzvy, ktorá znela:

Kniha, ktorá bola vydaná v rok môjho narodenia. 

V prvom rade nájsť nejaký zoznam titulov vydaných práve v tom mojom roku bola piplačka. A vybrať si z nich niečo, čo by ma zaujalo bola teda ešte väčšia fuška. Sofinu voľbu, Stopárovho sprievodcu galaxiou som už čítala a na ostatné som akosi nebola pripravená. Ale nakoniec sa mi podarilo nájsť niečo, čo som si povedala, že by ma mohlo zaujať. A tak mi v rukách skončilo nové vydanie knihy:

Nekonečný príbeh

Michael Ende




O knihe: 

"Ten, kto celé popoludnie nesedel z rozpálenými ušami a so strapatými vlasmi na knihou a nečítal, kto pri tom nezabudol na svet okolo seba, neuvedomoval si, že je hladný alebo je mu zima...Ten, kto tajne nečítal po prikrývkou pri svetle baterky, lebo otec alebo mama či iná starostlivá osoba zhasla svetlo s dobre mieneným dôvodom, že už treba spať, lebo na druhý deň treba zavčasu vstávať...Ten, kto nikdy otvorene alebo tajne neprelieval trpké slzy, lebo sa skončil úžasný príbeh a on sa musel rozlúčiť s postavami, s ktorými zažil množstvo dobrodružstiev, ktoré miloval a obdivoval, o ktoré sa strachoval, s ktorými dúfal a bez ktorých sa život zdal prázdny a nezmyselný...Ten, kto nepozná nič z toho z vlastnej skúsenosti, pravdepodobne nepochopí, čo Bastián urobil."
Bastián Baltazar Bux je jedenásť ročný, ťarbavý chlapec, ktorého šikanujú spolužiaci, učenie mu veľmi nejde, po smrti matky je otcovi iba na príťaž. A tak sa utieka ku knihám, najlepším priateľom, ktorí ho nikdy nesklamú. Stále a stále uteká do sveta snov a fantázie, aby sa vyhol nepríjemnej realite, v ktorom sa cíti zbytočný. 
Jedného dňa sa schová pred prenasledovateľmi do antikvariátu, kde ukradne knihu. Uchýli sa na povalu školy a pustí sa do čítania skutočne neobyčajného príbehu. 
Krajinu s názvom Fantázia postihla neznáma Ničota, ktorá neľútostne ničí všetko živé. Celá ríša je v ohrození a všetka nádej sa upiera na detskú vládkyňu. Tá vyšle bojovníka, ešte chlapca, zelenokožca, Atreja, aby našiel pre ňu liek. Na záchranu krajiny je skutočne už málo času, keďže Ničota je už skoro všade, ale Atrej sa nevzdáva a s pomocou draka šťastia, Falca, je odhodlaný položiť aj vlastný život len aby kráľovnej doniesol liek.

Moja mienka


Neverím, že sa nájde niekto, kto príbeh Atreja a Bastiána nepozná, minimálne z filmovej rozprávky. A neverím že sa nájde niekto, kto nechcel vysadnúť na biely chrbát psa (draka) Falca a uletieť s ním do krajiny Fantázie, kde je všetko dovolené. Zachrániť ríšu pred skazou a stať sa hrdinom... Ja teda určite. Milovala som filmové spracovanie, no ku knihe som sa nikdy nedostala. A keďže ja som také večné dieťa, ktoré sníva s otvorenými očami a ustavične dúfa, že stretne lesné víly či lietajúceho draka, vynahradila som si to po rokoch a májová výzva mi vlastne prišla vhod. 


"Darovali jej nové, krásne mená, no bolo to už dávno, teraz ľudia 
zabudli cestu, udiala sa zmena. Do Fantázie ani nezablúdia.
Už celkom vzdialili sa z nášho sveta, že ozajstní sme, si viac nemyslia. 
Ach, keby prišlo jedno ľudské dieťa, v tej chvíli všetko zmení sa!  
Ach, kiež k nám aspoň jedno priblíži sa a môže počuť naše volanie!
Priďaleko je pre náš ľudská ríša, no človek sa k nám ľahko dostane."

No samozrejme sa to nezaobišlo bez porovnávania filmovej verzie. Ja som si Bastiána predstavovala rovnako ako bol vo filme, štíhly, sympatický chlapec s iskričkami v očiach... ktorý sa vôbec neponášal na toho silnejšieho, nemotorného chlapca s nohami do X z knihy. Ani Atrej, ktorý mal vo filme tak trochu indiánsky výzor ničím nepripomínal knižnú verziu s olivovozelenou kožou. Ale mojej hlave nič nebránilo predstavovať si ich tak, ako som chcela ja :-). V konečnom dôsledku aj samotný dej v knihe sa samozrejme v riadnych odchýlkach trochu líšil od filmovej verzie. 


Kniha je rozdelená na dve časti. V tej prvej zažívame spomínaný príbeh Atreja, ktorý má doniesť liek pre kráľovnú, tá druhá je o Bastiánovi, ktorý má na základe svojich želaní vytvoriť nový svet. Tá prvá časť, hoc sa od filmu odkláňa mi ani tak nevadila a zhltla som ju za tri dni. Za to s tou druhou som sa mordovala dlhšie aj keď na ňu som sa tešila podstatne viac. No hlavný hrdina mi o chvíľu začal liezť na nervy svojou hlúposťou a nelogickosťou (ako jasné, má iba jedenásť, no to neznamená, že sa má správať ako blbec...). Celá tá druhá časť mi prišla taká... nelogická. Na jednej strane mal mať čo najviac želaní, aby zachránil Fantáziu, na druhej strane, čím viac ich bude mať, tým skôr zabudne na to, kto skutočne je a nebude sa môcť vrátiť späť. Trochu mimo podľa môjho skromného názoru... 
"Fantázia vôbec žiadne hranice nemá"
Hláška z filmu Nekonečný príbeh 

Odporúčanie


Fantasy žáner bol, je a stále bude medzi mládežou obľúbený. Je pravda, že v našej dobe tak rozšírený ako teraz nebol, no nič na tom nemení fakt, že ho milujeme a milovať budeme. Je to útek. Do sveta, kde sme hrdinovia, obľúbení, milovaní, silní, dokonalí... A to nám fantázia ponúka. To ponúka aj Nekonečný príbeh Bastiánovi. Vôjsť do príbehu, stať sa hrdinom a môcť si splniť všetky svoje tajné želania. Z trosiek ktoré z Fantázie zostali vystavať nový svet.  


"Mohol byť presvedčený, že si niečo veľmi želá - možno celé roky -, kým vedel, že toto želanie je nesplniteľné. No keď sa zrazu ocitol pred možnosťou, že sen sa stane skutočnosťou, želal si len jedno: aby si to nikdy nebol želal."

Možno sú už kniha aj film dávno prekonané. Mladým už možno bábky Falca a Gmorka prídu vtipné a trápne, Atrej a Bastián hlúpi a nemotorní a tie filmové efekty? S dnešným počítačom aj malé dieťa možno urobí lepšie. Ale myšlienka, ktorú v sebe toto dielko nesie je nadčasová a pravdivá v každom čase. A tá filmová hudba... až z nej naskakujú zimomriavky.

Ľudia už nesnívajú, netúlajú sa po fantázii. Veria už iba hmote a matérii a z postáv, ktoré kedysi oni vymysleli sa stali iba klamstvá a mátohy. A takýto ľudia nemajú nádej, nemajú nič. Iba strach. To spoločnosť chce, pretože ich môže veľmi ľahko ovládať. 
Preto knihu vrelo odporúčam každému, kto sa nebojí snívať. 
Každému, kto si chce zalietať na Falcovi a vrátiť sa do detstva.
Kto by si rád vyfliaskal hlúpeho chlapca, pretože vo fantázii môže. 
A určite si potom nezabudni pustiť aj film. Pretože každý dospelý si zaslúži byť na chvíľu dieťaťom. 
Sadni si na krídla fantázie a zalietaj si v ústrety dobrodružstvám...


Odporúčaný nápoj:

Jednoznačne na návrat do detstva budeme potrebovať pomarančový džús. Ten nám privodí tú správnu atmosféru :-). 


Pár zaujímavosti o filme a knihe

  • Jeden z koníkov Artaxa pri natáčaní v močiaroch smútku skutočne umrel, keď zlyhala plošina na ktorej bol umiestnený. Namiesto dohora vtiahlo koníka pod hladinu a už ho nestihli zachrániť.
  • Podobný problém nastal aj pri Atrejovi, keď ho eskalátor stiahol pod hladinu. Kým ho vytiahli bol už v bezvedomí, no našťastie sa ho podarilo oživiť.
  • Pri súboji s Gmorkom zas skoro prišiel o oko. A ako odškodné za to dostal jedného z koní Artaxa. 
  • Vďaka očividne rozdielnosti deja a hlavných postáv sa autor knihy rozhodol zažalovať tvorcov filmov. Súdny spor prehral a film bol dokončený tak, ako ho poznáme. Autor štábu nakoniec odkázal, aby ho v žiadnom prípade neuvádzali do titulkov. 

Ali Čaja z Paláca

Citát z knihy na záver:


"Pýtaš sa ma, kým si v ľudskom svete? Ale kým si vlastne tu? Kto vlastne ste, bytosti Fantázie? Ste snové obrazy, výmysly v ríši poézie, postavy v nekonečnom príbehu! Považuješ sa za skutočného, chlapče? No dobre, tu v tvojom svete si skutočný. Keď však prejdeš cez ničotu, potom už nebudeš. Staneš sa nepoznateľným. Budeš v inom svete. Tam sa na seba nebudeš podobať. Prinášate do sveta ľudí ilúziu a zaslepenie. Hádaj, chlapče, čo sa stane so všetkými obyvateľmi Strašidelného mesta, ktorí skočili do ničoty? 
"Neviem," jachtal Atrej. 
"Stanú sa bludnými myšlienkami v hlavách ľudí, preludmi prachu tam, kde sa v skutočnosti niet čoho báť, túžbami po veciach, z ktorých sú chorí, predstavami zúfalstva, kde nie je dôvod na zúfalstvo."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem