Hlášky z Paláca 13 - zákazníci na zabitie

"A ja čakám na slobode, kedy bude slušnosť v móde. Čakám ako na deň súdny, kedy budú ľudia ľuďmi."
IMT Smile - Veselá pesnička 

Toto poznajú všetci predavači - nielen v kníhkupectve


Varovanie:
Dnešný článok bude trochu kritický, tak ak nemáš na to nervy, nečítaj!

Ani som sa nenazdala a už mám za sebou okrúhle výročie pôsobenia v Paláci. Veruže som za tie roky zmenila, a riadne. Nie som tým istým poplašeným bláznom, ktorý bárs aj stokrát denne lietal po schodoch hore a dole, skákal medzi knihami a za ktorým dul víchor až sa prach medzi knihami víril. Po toľkých rokoch sa zo mňa stal lenivý, distingvovaný a seriózny človiečik, ktorý sa radšej vyváža výťahom, a už dávno stiahol rýchlosť vrtule v zadku na minimum.
Hold, roky letia a starnutie nezastavíme :-).




Keďže len toť nedávno som ti priniesla ďalšiu várku milých a vtipných hlášok, rozhodla som sa tento výročný článok venovať práve tej odvrátenej strane našej práce. Aby si si nemyslel, že práca predavačiek je iba sranda plná vtipov, príjemných a usmievavých zákazníkov s popletenými hláškami, ale že niektorí dokážu byť teda riadne "zákerní", "nevďační" a "drzí". Až sa nestačíme diviť.  

Obchod s knihami sa ničím nelíši od ktoréhokoľvek iného obchodu, a nemysli si, že pojem kniha = inteligentný čitateľ. Ľudia sa proste radi ventilujú, a keď sa im to nepodarí v potravinách, odevoch, obuvi, tak prídu "nasr...ť" kníhkupcov.  

Inu, aj taká je práca s ľuďmi. No, neber to tak, že sa sťažujem, to by som si nedovolila. Mňa osobne už nemôže nikto nahnevať či prekvapiť žiadnou požiadavkou, ja som sa za tú dekádu nazbierala dostatok vitamínov, a voči bláznom som imúnna. 
No občas preskočí nejaký ten zmutovaný vírus....

Chodievaš rád do kníhkupectva? Tak sa pozri, či náhodou nepatríš do kategórie zákazníkov na zabitie. 

Pozn. Apropo, v rámci toho výročia som sa rozhodla urobiť opäť raz malú súťaž. Tak, ak nemáš chuť na môj negatívny článok, spokojne preskoč na koniec.


Zdroj foto FB

"TURISTI"


Aby som ti to vysvetlila, nemám na mysli tých klasických zlatých turistov, ktorí si chodia kupovať mapy, pohľadnice a ako japonský turisti si fotia všetko a všetkých. Naopak myslím tých, ktorí ku nám omylom zablúdia a pletú si nás s informačnou kanceláriou (apropo, tá je len pár metrov od nás). A potrebujú všetko možné, len nie knihu:

"Prosím vás, potrebujem sa dostať na terasu (do Kuzmíc, do Michaloviec, na Jazero), môžete sa pozrieť na internet, aký autobus mi tam ide a o ktorej?"  

"Prosím vás, moja rodina ma kompletne vydedila a ja neviem čo mám robiť. Nemohli by ste mi poradiť čo mám robiť?"  
"Bohužiaľ, treba ísť za právnikom."
"A máte tu právnika? Potrebujem nejakého fakt dobrého."

"Práve idem od lekárky, a pichla mi injekciu do oka. Neviete mi povedať aké môžu byť jej vedľajšie účinky?"

"Potreboval by som darček pre priateľku."
"Nech sa páči, pomôžem s výberom knihy?"
"Ale ona nečíta."
"Tak čo napríklad nejaký pekný diár?"
"Ona má mobil, to nepotrebuje."
"Máme aj iný, rôzny doplnkový tovar. Napr..."
"Toho má ona doma dosť."
"Šperk?"
"Výborný nápad. Ukážete mi nejaký?"
"My sme kníhkupectvo."
"A kde predávajú šperky?"
"V klenotníctve."

"Môžete mi pozrieť na internete nejaký dobrý recept na čínske kung-pao?"
"Skúšali ste pozrieť v niektorej z kníh?"
"Ta pravda! Ja budem kupovať celú knihu, kvôli jednému receptu. Na internete mi určite niečo nájdete."
"Prepáčte, ale také služby neposkytujeme."
"No to je ochota!"


"NEČITATEĽOV"


Táto skupinka úzko súvisí s predchádzajúcou. Sú to tí, ktorí sa ani nepoobzerajú okolo seba, netušia kam vošli a podľa ich prekvapených výrazov v tvári súdim, že ani netušia, na čo slúži kniha. Jednoducho vbehnú a rovno si pýtajú rôznorodý sortiment, či iné služby ako napr:

  • visiace zámky
  • brúsenie nožov
  • výrobu kľúčov
  • párty klobúčiky
  • krabice na koláče
  • cigarety
  • lístky na MHD
  • medaily
  • žiarovky
  • kondómy
  • sáčky na tlačenky
  • tapety
  • papier do kredencu
  • prskavky
  • petardy
  • toaletný papier
  • žuvačky
  • tampóny ai.

"AROGANTNÍ NIČITELIA"


Bohužiaľ, nie každý je vychovávaný k tomu, aby si ctil cudzí i vlastný majetok (či už sa jedná o knihu, oblečenie alebo hračky, stretávam sa s tým, bohužiaľ, všade). Keď vidím niektorých rodičov, ako nechajú svoje deti hádzať vyložené knihy o zem, trhať a trieskať po nich, až ma srdce bolí. Potom sa nemôžeme diviť, že niektoré deti si nevážia nič a nemajú k nikomu úctu. Myslia si, že môžu všetko. Ale kto ich to učí??? 

"Moje dieťa si môže zničiť kníh, koľko chce. Ak bude treba, kúpim mu ich aj sto. Viete, ja si to môžem dovoliť!"

"Prosím vás, tento titul máte?"
"Momentálne nie, ale vedeli by sme vám ho objednať."
"Tak to urobte. Ja si odtiaľ vytrhnem iba dve strany a zbytok vám nechám."

"Môžem dostať zľavu na túto knihu? Je to posledný kus."
"Prepáčte, ale to nie je dôvod na zľavu."
"Ale tá kniha je poškodená."
"No tej knihe nič nie je."
"Pozrite sa, keď takto otvorím knihu, tak sa trhá väzba." (zákazník násilne otvoril knihu natoľko, že sa predná strana dotkla zadnej a väzba skutočne začala pukať).



"MAMIČKY (BABIČKY, TETY) MALÝCH EINSTEINOV"


Nepochybne, každá maminka má doma malého génia, to je samozrejmé. Veď kto by sa nechcel hrdiť titulom MATKA TOHO "najinteligentnejšieho, najúžasnejšieho, najposlušnejšieho, najdokonalejšieho, naj, naj, najdieťatka" :-). Ale predstav si, že to počúvaš stále dookola, dookola, dookola, dookola....

"Ja hľadám niečo pre štvorročného chlapčeka. Ale viete, on už je na tom rozumovo vyspelejšie. On si už sám zapne tablet a hrá sa. To nedokážem ani ja."

"Potrebujem niečo pre päťročného rozumbradu, ktorý aj mňa dokáže zničiť svojimi rečami."

"Ukážte mi niečo pre dvojročného chlapca. Ale také, čo už je pre väčšie deti. Viete, on je veľmi, veľmi dopredu na svoj vek, a nejaké detské hlúposti ho nebudú zaujímať."

"Kde máte inteligentné knihy pre deti?"

"Joj, tá moja Anička, to je tak rozumovo vyspelé dievčatko. Ona už chodí do školy a chcela by som jej kúpiť knihu, ktorá by bola hodná jej vysokého intelektu. Oh, vidím že máte Krtka a nohavičky. To bude akurátna kniha pre ňu."

Nuž, pri týchto zákazníčkach mám pocit, že ja mám doma hlupáčika. Nevie si ani zapnúť mobil, ani nepozná tablet, namiesto opery počúva Zlatú bránu a miluje Andyho dobrodružstvá v praveku. Asi by som sa mala nad sebou zamyslieť... zlá, zlá matka. Ale vieš čo? Nevadí mi to :-)))

Odkaz od mamičky, ktorá má doma syna, ktorému bola reálne zistená nadpriemerná inteligencia:
Prosím vás, nechcite mať doma príliš inteligentné dieťa. Od geniality k bláznovi je veľmi blízko a niekedy nevidno rozdiel. Normálnosť je fajn...


"NEKOLEGIONÁLNI BORDELÁRI"


Priznám sa, toto je skupina, ktorá mňa hnevá úplne najviac a niekedy skutočne dokážem vypeniť ako práve narazený lsud.
V každej miestnosti (a to ich máme 14, dokonca aj čitáreň), sa nachádza nejaké kreslo, stolček, taburetka, stolička, na ktorej sa dá sedieť a čítať kniha. Jej druhé využitie spočíva v tom, že na nich môžu tú knihu zanechať, aby ich okoloidúca predavačka mohla založiť na správne miesto. Tam, kam patrí. Bohužiaľ, ľudia ale majú sklony baciť knihu práve tam, kde ich napadne, kde sa im páči, poprípade zbadajú prázdne miesto. Očividne si každý z nich myslí, že je kníhkupec a vie, kam kniha patrí. Čo na to, že si knihu vzal z oddelenia detektívok a on sa práve nachádza na oddelení PC? 

Pri tituloch z ktorých máme na stave  2 ks a viac nám to ani tak nevadí. Problém nastane vtedy, ak sa jedná o posledný kus a na druhý deň príde zákazník, ktorý si priamo tento titul pýta a my sme jediní na Slovensku u koho sa kniha nachádza. Vtedy tá kniha môže byť skutočne všade. A nám neostáva nič iné, len sa zahrať na pátracích psov. Ale ako vyzeráme v očiach ľudí, keď napr:

Mamička vytiahne Kamasútru spomedzi knižiek o Barbie???

Účtovníčka nájde samolepkovú kniha Supermodelku medzi Daňovými zákonmi?

Učiteľ histórie zbadá životopis Františka z Assisi pri Hitlerovi?

Ako sa dá vysvetliť ružová kniha My little Pony medzi čiernymi knihami o tankoch? 

A už vôbec by nás nenapadlo zaradiť knihu Minulé životy do regála so slovenskou históriou. 

TO JEDNODUCHO NEVYSVETLÍŠ!!!


Zdroj foto FB

Pár slov na záver


Dnešným článkom som sa skutočne nechcela nikoho konkrétneho dotknúť, ani som sa nechcela posťažovať, iba som predostrela realitu takú, aká je. A to som bola ešte mierna, ver mi :-). No na druhej strane uznávam, je to naša práca, vyhľadávanie, upratovanie, počúvanie, prenášanie tovaru z jednej miestnosti do druhej, plnenie prvého posledného želania každého zákazníka. No niekedy je to skutočne hra nervov. To už by som radšej brala tie knižné rébusy. Videl som ružovú knihu s bielymi kvietkami a hlavná hrdinka sa volala Evička...  

A možno sú tí zákazníci skutočne nasadení niekým zhora, aby nás udržiaval v strehu... Verím, že ani ja ako zákazníčka napr. v reštaurácii nie som veľmi príjemná a žiadúca Hlavne keď sa čašník aj kuchár poriadne zapotia, kým mi pripravia niečo bez mäsa, cibule a cesnaku (a nemá to byť vyprážaný syr):-). A moje kolegyne zrovna tak :-). Takže sa k nám títo zákazníci-pacienti, ako ich familiárne nazývame, vracajú ako naša karma. A tým je zaručená rovnováha vo vesmíre.

A ja ti už prajem krásny deň, veľa šťastia v súťaži a teším sa na teba nabudúce:

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:


"Nemôžeme si zúfať z ľudstva. pretože my samí sme ľudské bytosti."


Albert Einstein

Komentáre

  1. Mam dost 😂😂😂 prosim, vybavis mi aby som mohla jeden den pred vianocami u vas robit? Bez naroku na mzdu 😂

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty by si bola ochotna kvoli tomu prist až do Košic?? ? Ale na jeden deň sa neoplati, aspoň na tyzden. Su dni keď mame oddych a ludia su skutočne zlati. Ale potom nastane divna konstalacia hviezd a behom dvoch dni mam dostatok hlášok na článok.
      Ale budes si musiet ešte rok pockat, tieto Vianoce pracovat nebudem ani ja 😊😊😊

      Odstrániť
  2. Tak to je přesné. Když jsem ještě dělala v knihkupectví, byl nepořádek všude, lidi u nás chtěli věci, co ani v papírnictví nemají a nebo jsem zažívala kuriózní situace ve stylu: ,, máte tady kámasutru v angličtině, aby to nebylo lehký?”

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Farby, laky, drogeria, tabak v jednom. Akoby ľydia skutočne ani nevnimale do akeho obchodu vbehnu.
      Ta Kamasutra je vyborna, skoro ako: Prečo je ta kbiha od Salingera v slovencine ked nebol Slovak?? Skutocne by som chcela vediet či aj ja mam take strelene otazky ked vbehnem niekde do. obchodu 😀.
      Dakujem za komentar

      Odstrániť
  3. Mnoho ľudí bohužiaľ často myslí len na seba. Nedostatok empatie je novodobý mor ľudstva. Odzrkadľuje sa to v malickostiach, ako položiť knihu kde mi príde až po schopnosť vykonať veľké zločiny. Je to dosť smutne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ľudia skutočne myslia na seba a okolie ich vobec nezaujima. K tomu nedostatok casu na kratke zastavenie a spomalenie, poobzeranie sa okolo seba a porozmýšľanie nad svojimi skutkami. To je výsledok dnesnej doby a bohuzial, kym sa ludia nespamataju ine to ani nebude. A budeme si musiet zvyknut aj na caste zlociny.
      Dakujem za komentar

      Odstrániť
  4. To je perfektné! (nie pre Teba, ale aspoň je to potom vtipné no) prajem pevné nervy, ľudia vedia byť naozaj nenormálne náročné stvorenia

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No je to narocne, ale zas pravdou je ze ak by taky ludia obcas nezavitali, bola by to celkom nuda 😊. A nemala by som o com pisat 😉. Len nemusia byt niekedy taki neprijemni to je fakt. Ludia su divni, skutocne
      Dakujem za komentar

      Odstrániť
  5. Můj ty Bože, jak já ti rozumím! Sama mám doma dvě děti, jednoho normálního a jednoho inteligencí vybočujícího potomka. Ale nikdy, nikdy! by mě nenapadlo pokládat takhle debilní otázky v obchodě. Snad mám ještě zbytky mozku a moje šedé buňky vědí, co za knihu dětem koupit, aby to odpovídalo jejich chápání...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nerozumiem ci je to o tom ze sa chcu chvalit alebo postazovat. Aj my mame doma take dieťa ale tiez sme nikam nechodili a nevytrubovali to. Ako ma predavacka vediet co je vhodne pre maleho genia?
      Ja mam niekedy pocit ze tie sede bunky ludom casom odchadzaju tym, ze sa mozog prestava pouzivat a niejtori zakaznici su toho dokazom 😀.
      Dakujem za komentar

      Odstrániť
  6. Pobavila jsem se a zavzpomínala na brigádu v knihkupectví, kde jsem se s podobnými zákazníky také potkávala. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bolo treba su to zapisovat clovek casom zabuda. Tiež sa nam vacsina niekde postracala lebo sme začali zapisovat dosť neskoro. Škoda 😊😊😊.

      Odstrániť
  7. Kde v Košiciach to je? Asi zájdem na kus reči a nachytať nové hlášky, ktoré použijem v knihe :D :D
    Tiež som kedysi robila predavačku a poznám tieto typy veľmi dobre. Z niektorých je do plaču, iní pobavia. Často sa cez to všetko treba len preniesť, hoci niekedy je deň "blbec" a človeka vedia vytočiť až do nepríčetnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslim že netreba ani chodit do. KE, v ktorom kolvek inom kníhkupectve sa to tiež stáva. Keď som sa bavila s kolegyňami v BA tak tiež mali pár perličiek. Ale chce to viac ako len jeden. pokec, sú dni keď je pokojnejsie obdobie a potom sú dni keď sa s hláškami roztrhne vrece 😊. Inak, je to konkretne Palác na Hlavnej, ale ja mam momentalne milú, 3ročnú pauzu a aj ja budem chodiť na navštevu. Ale verím že kolegyne mi ešte niečo
      zozbierajú do ďalších článkov.
      Možno sa hodia niektoré do Vašej novej knihy 😁😁😁😁
      Nuž, za tie roky už viem že zákazníci sú všade rovnakí a už dávno sme sa naučili "pacientov" ventilovať. Človek by sa z toho zbláznil ak by si to priveľmi bral k srdcu. My sa na tom zabávame.

      Odstrániť
  8. Tak tohle je jednoduše skvělý! Fakt jsem se pobavila! Miluju tyhle články.. :D
    Taky pracuji mezi lidmi a vím, že někdy ty výlevy jsou fakt fascinující, i když často na nervy. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Velmi sa tesim, presne kvoli tomu aj tieto clanky pisem, aby som niekoho pobavila.
      Verím ti, praca s ludmi je uz raz taka. No na druhej strane musime uznat ze je zaujimava. To co z niektorych vypadne stoji za to.
      Dakujem velmi pekne za komentar

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita