Slabý telom, silný duchom - muž mnohých tvári

"Národ, ktorý uverí čo i len jednému politikovi, je predurčený na zánik."

Milan Rastislav Štefánik

Ako som nedávno spomínala, životopisy známych ľudí z histórie, to je skutočne moje. A netajím sa ani tým, že som patriotka, a milujem Slovensko (článok TU) V dnešnom článku by som ti chcela predstaviť ďalšiu takú knihu, v ktorej sa môžeme dozvedieť niečo viac o jednej, vskutku, výraznej osobnosti našej histórie. Tentokrát to bude o svetoznámom Slovákovi, ktorý precestoval celý svet, aby nakoniec splnil sen nielen sebe, ale aj ostatným rodákom.

Prebijem sa!

Jozef Banáš

(Štefánik, muž železnej vôle)

O knihe:

"Keď sa ho riaditeľ Halász opýtal, či je Slovák, odvetil, že je a že k dajakému národu patriť musí. A predstav si, brat môj dôstojný," roznecoval sa Leška, "ten Halász naňho skríkol, že či sa mu rozum čistí, vraj žiadni Slováci nejestvujú, sú len butatóti. A on mu na to, že ako môže byť iným ako Slovákom, keď jeho rodičia - Liptáci iný jazyk ako slovenský nepoznajú. A predstav si, tento Halász je naším skalickým rodákom a jeho otcovské meno bolo Michalík. Títo poturčenci...éj...parom ich vzal!" nevedel sa zastaviť vo svojom harašení.

"Aj ja budem ako Šrobár," priskočil zrazu pred nich v košieľke malý Milanko.

V tejto kompletnej, beletrizovanej biografii pred nami ožíva príbeh o chlapcovi, a neskôr chlapovi-snílkovi, básnikovi, hvezdárovi vedcovi, cestovateľovi, fotografovi, letcovi, kúzelníkovi, politikovi, milovníkovi, národovcovi, diplomatovi, bádateľovi... 

...Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. ktorý za svoj krátky, a nie jednoduchý život, stihol viac, ako ktokoľvek iný človek. 

Milan sa narodil na kopaniciach v Košariskách, v dedine evanjelického farára do ťažkej doby. Rodičia mali deväť detí (dovedna ich síce bolo 12, ale traja sa nedožili dospelosti). Keďže jeho otec dal všetkým svojim deťom slovanské mená a odmietal kázať v maďarčine, rodina žila v chudobe a v skromných pomeroch, než ako žili iní cirkevní hodnostári.
Otec vychovával deti v silnom, národnostnom duchu. Jozef Miloslav Hurban bol krsným otcom Milanovho otca Pavla, i preto mu neboli cudzie Štúrovské názory. 

Milan už od mala prejavoval silnú vôľu a chuť do učenia, aj keď mal hlavu ustavične v oblakoch. Aby mohol študovať na strednej škole v Bratislave, poslali ho rodičia ako desaťročného do Šamorína, kde sa musel naučiť jazyku maďarskému. Milan vyštudoval so skvelým prospechom, ale nakoniec musel s bratom odísť na školu v Sarvaši, kde zmaturoval. Odtiaľ odišiel do Prahy na univerzitu, kde začal študovať stavebné inžinierstvo, no nakoniec prestúpil na filozofickú fakultu, kde ho viac priťahovala astronómia, čo spôsobilo ostrú výmenu názorov s otcom. 

Tu sa spoznal s Vavrom Šrobárom, ktorý ho neskôr niekoľkokrát finančne podporoval počas pobytu v Paríži, aj na vedeckých cestách za hviezdami (a veruže nebol jediní,. Bez mecenášov, ktorí mu verili a dlhodobo pomáhali by umrel od hladu už v prvých rokoch v Paríži...) 

Vďaka svojej odvahe, húževnatosti a silnej vôli sa tento nenápadný človiečik stal osobnosťou svetového formátu, podal si ruky s dôležitými politikmi sveta, kráľmi, vodcami, vedcami, spisovateľmi, výrazne sa zaslúžil o vznik prvej samostatnej Československej republiky v roku 1918.  

Čo všetko tomu však predchádzalo? 

Kam viedli jeho kroky po štúdiu? Kde všade bol, čo všetko videl a koho každého poznal? 

Ako to tento neduživý, chorľavý chlapec z lazov dokázal?

Ako mohol tento maličký mužíček presláviť seba aj svoju domovinu vo svete?

Ako to, že mu k nohám, aj do postele, padali silné a vplyvné ženy, keď neoplýval fyzickou krásou a tvár mal posiatu jazvami po kiahniach a pleš na hlave?

Bez financií, zo skromných pomerov, si podmanil smotánku natoľko, aby si vybojoval náš spoločný sen. 

Moja mienka 

"Depresívna nálada z úpadku Detvana a najmä napätého vzťahu s otcom mu na zdraví nepridávali. Apenka mal úprimne rád, hoci sa neraz rozmýšľal, či v tomto vzťahu nie je viac strachu ako prirodzenej úcty. Neľahký život plný boja a presadzovania sa v neľútostnom svete ho privádza k štúdiu spisov a života profesora Masaryka. Imponovala mu jeho odvaha i nekompromisný boj za pravdu. Fascinovala ho Masarykova otvorenosť a odvaha kritizovať vlastný národ i za cenu toho, že časť verejnosti odsúdi a zavrhne autora." 

Knihu, Prebijem sa!, som čítala už dávnejšie, akurát keď sme boli na návšteve u známych v Košariskách (na sté výročie vzniku ČSR - 28.10.2018), ale tento svoj postreh z knihy ti prinášam až teraz (k stému výročiu úmrtia M.R. Štefánika - 4.5.2019). 

Jozef Banáš patrí k tým kontroverznejším postavám našej literatúry. Nie každému sadne jeho štýl, či názory, ale aby som to priznala, mne sa jeho knihy páčili, aj sa mi dobre čítali. Hoc som nečítala všetko od tohto autora, to čo som mala možnosť, to som nebrala ako stratu času. Počula a čítala som už rôzne názory, ale ja mám ten vlastný. Jeho knihy (napr. konkrétne Kódy 9,1,7) som brala ako oddychovú literatúru a nehľadala som za ňou žiadne konšpiračné teórie. A niektoré, zaujímavé i motivačné myšlienky, ktoré som v nich objavila,  som si zapísala.

Samotná kniha o M. R. Štefánika je podávaná ako dokument o jeho živote, ale nechýbajú aj celé kapitoly o vtedajšom politickom dianí nielen vo vtedajšom Uhorsku, ale aj vo svete. Rozdelená je do dvoch veľkých celkov. 

V prvej časti sa venuje Milanovému detstvu, štúdiu, astronomickým začiatkom, cestovaní, poznávaní a prebíjaní sa vo veľkom svete. 

Druhá časť už je venovaná samotnej vojnovej Štefánikovej kariére, jeho boji za vytvorenie vlastnej republiky a nechýba ani časť o jeho veľkej láske, Guliane Benzoni.   

Štefánikov život, hoc bol krátky a mnohokrát neskutočne ťažký, bol vskutku zaujímavý a inšpiratívny. Okrem úspechov ho však nemíňali aj neúspechy, ale nikdy sa nevzdával a šiel stále ďalej. Nestagnoval, hľadal cestičky, a jeho silnú vôľu a chuť niečo dokázať. Často počas štúdii hladoval, aj niekoľko dní nemal čo do úst a jeho stravu tvoril suchý chlieb. Tieto skutočnosti a stres sa podpísali pod jeho ťažký zdravotný stav. Vďaka žalúdočným problémov bol niekoľkokrát hospitalizovaný, operovaný, uprostred rozhovoru upadával do bezvedomia, a silné kŕče ho až pričasto pripútali k lôžku. Ale aj odtiaľ rozdával rozkazy a viedol svoju cestu, po ktorej sa vydal.  

Autor si pri písaní skutočne dával záležať. Určite sa nejedná o žiaden bulvár, ale Milanov životopis je prepracovaný aj do najmenších podrobnosti. Drží sa historických záznamov, neprikrášľuje ani neheroizuje, a poukazuje aj na negatívne stránky hlavnej postavy. Áno, občas pri sa neštítil zneužiť aj ženy aby sa dostal kam chcel, ale zas, nikdy to nerobil násilne a nátlakovo. Využíval svoj dar reči, hlboké modré oči a silnú charizmu. A prečo nie, keď vedel ako na to :-DDD ??? 

Moje odporúčanie

"Viem, že života už mám namále, ale musím teda ten zvyšok čo najlepšie zúžitkovať. Až vykonám svoje, pokojne umriem. Vzdycháme, že život je krátky, a pritom ním tak ľahkomyseľne mrháme. Blúdim vo svete sám a smutný, moje jediné šťastie je, že sa stanem užitočným. Verím vo vyšší ideál, chcem slúžiť. Hľadáš cieľ života? Čiň prípravy na smrť. Kto zomiera bez túžob a ľútosti, ten žil životom šťastným a opravdivým." 

Pravdou je, že kniha je plná dokumentárnych faktov, historických udalostí, politických rečí. Ale nechýba v nej aj kus romantiky, lásky. Kniha je častokrát označovaná ako motivačná literatúra, a ja sa k tomuto názoru takisto prikláňam. Je obdivuhodné, ako tento muž, ktorý nemeral viac ako 162 cm a jeho noha bola veľká ako noha desaťročného dieťaťa, precestoval celý svet a získal rešpekt aj napríklad u takých kanibalov. Ale to, čo príroda odoprela tomuto mužovi na tele, vložila do srdca, ktoré obetoval pre národ. 

Inak, ak by ťa tak ako mňa život M.R.Štefánika viac zaujímal, odporúčam ešte túto publikáciu od Michala Kšiňana, ktorá vyšla v edícii Múzeum v knihe. Okrem hlavných informácii z jeho života obsahuje aj 25 vyberateľných vzácnych dokumentov, ktoré predstavujú jednotlivé etapy Milanovho života.  

Letom Slovenskom - Košariská, Mohyla na Bradle

"Neboli sme faktorom, s ktorým svet počítal, ale stali sme sa ním. Viem, chlapci, nemáte to ľahké, ale keď splníme úlohy, ktoré nás tu ešte čakajú, vydáme sa spolu do oslobodenej vlasti. Dovŕšime dielo nezištného Slovana a poctivého spojenca. Bol by hrubý nevďak, keby medzi ruským a československým národom mali vzniknúť nepriateľské tradície. Vidíme a cítime, ako bolo Rusko a ruská duša strašne otrasené. Bolo by od nás nespravodlivé, keby sme sa nesnažili napraviť láskou to, čo abnormálna doba borí. Potrebujeme veľké, silné Rusko, s boľševikmi bojujeme, od nich nič nebudeme žiadať, ale sami sa prebijeme domov. Máte byť na čo hrdí, naši dôstojníci si musia byť vedomí, že velia vojsku, ktoré je jedno z najlepších na zemi." 

A v krátkosti ti chcem dať ešte jeden tip na výlet. Ako som vyššie spomínala, knihu som čítala behom návštevy známych v Košariskách. Rodnej dedinky M. R. Štefánika. Za pozornosť stojí prehliadka múzea, ktoré sa nachádza v priestoroch rodného domu, bývalej fary. My sme si nechali prehliadku aj s výkladom a neľutujeme. Zbierka obsahuje množstvo fotografií a čriepok z Milanových detských liet, štúdii, ale aj artefakty a zbierku z neskoršieho cestovateľského, bádateľského a vojenského života. 

To, že bol Štefánik skutočne malý mužíček dokazuje aj jeho oblečenie, na ktorom jasne vidieť, že by som ho so svojou váhou a výškou, s najväčšou pravdepodobnosťou pripučila :-DDD.    

A, samozrejme, nemohli sme si nechať ujsť výlet aj na Mohylu na Bradle, ktorú vytvoril Dušan Jurkovič v roku 1928. Výhľad na okolie je úchvatný a nezabudla som sa s knihou vyfotiť na Hrombabe, kde sa údajne chodieval mladučký Milanko učiť a snívať o hviezdach. 

V okolí kopaníc je ale množstvo iných pamiatok, ktoré stojí za videnie. Hrad Branč, Beckov, Čachtice, a čo by kameňom zahodil, prechod na Čechy, kde stojí za videnie KovoZoo v Uherskom Hradišti. 

V kopaničiarskej obci Košariská to aj vďaka slávnemu rodákovi žije. Každoročne sa tu na jeho počesť konajú veľké oslavy pri výročí jeho narodenia, smrti a minulého roku aj k stému výročiu vzniku ČSR. Onedlho sa koná ďalší ročník Cyklo Bradla, ktorého trať vedie priamo z obce historickou cestou až na Bradlo. 

Nedávno vznikol prvý komiks o Štefánikovi z jeho domoviny a minulého roku sa tam natáčal film, v hlavnej úlohe s Milanom Ondrikom, ktorého sa dočkáme... ktovie kedy :-DD.

Pár slov na záver

Iba tak pre zaujímavosť... tam hore na Bradle som si začala čím viac uvedomovať, že pod srdcom sa mi rodí nový život. Práve tam mi totiž nedorazila pravidelná návšteva (viac TU) a ja som sa už vzdala ochutnávky domáceho, vypáleného ovocia :-DDDD. Možno aj preto som ten výhľad a všetko navôkol vnímala tak intenzívnejšie...

A ja ti už dnes ďakujem za tvoju pozornosť. Snáď som ťa inšpirovala na knihu či výlet, a k aj nie, tak nevadí. Verím, že si ma naladíš aj nabudúce, keď sa znova ozvem nejakou tehotenskou či materskou dumkou, knihou, alebo hláškami zo života. Budem sa na teba tešiť, snáď aj ty na mňa :-DDD

Ali Čaja z Paláca

Pár citátov Milana Rastislava Štefánika na záver

"Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel."

"Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť."

"Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný."

"Žil som krásny život. Prežíval som život v sekundách."

"Nepoctivý človek nemôže vykonať veľký čin."

"Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera a vlasť naša bude veľká a slávna."

"Chcel by som účinkovať v svojom národe, ktorý som nikdy neprestal milovať."

"Som Slovák telom i dušou - neznám lásky polovičatej."

"Mne nejde o to, za cenu nečinnosti kúpiť si život. Ja nechcem žiť o dvadsať-tridsať rokov. Teraz-teraz chcem žiť."

"Ak už mám padnúť, nechže som aspoň v slovenskej zemi pochovaný."

"Roky a roky žijú dakedy ľudia vedľa seba a sú si cudzími."

"Odmietam akéhokoľvek sudcu. Tým môže byť iba Boh alebo jeho hlas v mojom svedomí."