Tehotenstvo jednej "geriatričky" 5. časť - Tehotná či tlstá???

"Ta co ona glupa? Šak už calý valal zná, že ona ne hrubá od totych klobáskoch."

Hláška z filmu Pásla kone na betóne

Môj Ošo sa na súrodenca tešil natoľko, že všetkým oznamoval, že bude bratom ešte skôr, ako to bolo potvrdené od doktora. Učiteľky v škôlke boli skôr informované, ako staré mamy. I teraz sa v kuse pýta: 

"Tak kedy ti z bruška vyskočí bábätko?" 

"Tak koľko ešte musím čakať?"

(Som zvedavá, ako dlho mu ten entuziazmus, keď si dieťa bude uzurpovať mater 24 hodín...)

Kedy to už bude na tebe vidieť???

Doktorka sa ma minule pýtala, či ma trápia nejaké ťažkosti. Okrem takých tých ako časté močenie, pálenie záhy či nepríjemných veterných prehánok som jej povedala, že sa cítim ako vorvaň vyvrhnutý na breh, ktorý fučí ako parný rušeň, aj keď prejdem iba z obývačky na záchod. Veľmi ju to pobavilo, ale poznamenala, že je to normálne, hoc teda nemám ani poriadne veľké brucho.

A má pravdu. Tak ako pri Ošovi, tak aj teraz mi dieťa rastie v prsníkoch. Tie mi narástli ako prvé (no áno, obrovské boli už predtým, ja skutočne netuším, na akom čísle sa zastavia). Za ňou v tesnom závese pokračovala celulitída, potom boky a zadok, ktoré nabrali dvojnásobný objem. Takže v podstate vyzerám ako poriadne rozožraná po zime s nepodarenou plastikou hrudníka. 

Ale od žiariacej tehuľky mám ďaleko. Skôr by som sa prirovnala k niekomu, kto nebol už pár dní na veľkej...

I minule sa ma jedna mamička v škôlke opýtala: 

"Jeee, a vy už ste porodili?"

"Ale kde, ešte dva mesiace."

"A že to ani nevidno..."

Niektoré kolegyne porovnávajú moje brucho s bruchom môjho chlapa a väčšinou iba skonštatujú:

"Ešte stále je väčší ako ty :-DDDD."

A asi to tak ostane až do pôrodu. Ale on je skutočne ...hm... korpulentný. 

Ale aby si si nemyslel, ja nepatrím k osobám, ktoré sa za nejaké netaktné otázky urazia a odujú. Veď prečo by aj, keď je to pravda? Tie časy, keď ma gniavili komplexy sú už dávno preč. Teraz už som staršia a zrelšia a viem, že sú dôležitejšie veci ako vonkajší dizajn. Aj to je super na skoro 40-tke. 

A potom, aspoň mám námet na článok...

Tak, prosím pekne, v mojom 31 týždni tehotenstva si ľudia myslia, že som iba... tlstá

"To prečo má ta teta veľké brucho?"

"Lebo tam má bábätko."

"To ho zjedla???"

Keď som si bola kupovať nové podprsenky, lebo tie staré obrovské sú mi už malé (spomínala som TU), môjho chlapa v obchode zaujalo tielko s výstužou na bruchu:

"A toto je načo?" opýtal sa predavačky.

"To je pre tehotné, keď už majú veľké bruško, aby ich to neťahalo."

"Fíí, to som nevidel. Aj ja by som na svoje brucho také potreboval."

Vyšla som von z kabínky s vyskúšanými a vybratými "padákmi" pod pazuchou a hovorím, nech mi také kúpi.

"Ale veď vám to netreba." Hovorí mi predavačka.

"No, tiež pravda, keď onedlho budem rodiť."

"Jej, vy ste tehotná? Ani som si nevšimla..."

Keď som nedávno v obchode stretla jednu známu, s ktorou sme sa nevideli pár rokov, veselo sa ma pýta:

"Ako sa doma máte?"

"Celkom dobre. Zdraví sme, držíme sa."

"A čo máte nové?"

"TO FAKT NEVIDNO???" 

"Ja neviem. Mám sa spýtať? Nemám?"

"Tak sa pýtaj."

"Si tehotná?"

"Nie! Tlstá!" 

Ostala trochu vypleštená, než pochopila, že je to vtip. Niekedy zabúdam, že nie každý je naklonený môjmu zvláštnemu (zvrátenému) zmyslu pre humor. 

Ja sama sa ale radšej nikoho na nič nepýtam, kým mi sám nepovie. Osobne viem, že veľa žien je na svoju postavu háklivých a niektorá priberie na bruchu aj z pohľadu na kúsok torty. A ďalšia môže tú tortu aj celú zjesť a nič. A to brucho je predsa len taká, najkomplikovanejšia partia tela...radšej za blbú a nevšímavú ako za netaktnú. 

Napr. mojej sestry sa už v treťom mesiaci pýtali, kedy ide rodiť.

A mne sa stalo, že som sa dve hodiny rozprávala s kamarátkou a až keď sme sa lúčili tak som si všimla, že je tehotná.

Trapas behom sekundy

I preto si otázky - tehotná, či tlstá - nechávam sama pre seba. Ale na druhej strane si užívam tie zmätené pohľady a šuškandy okolia. Je, či nie je? Pýtať sa, či taktne mlčať... Hlavne, keď ešte stále nosím bundy, svetre, hrubé tričká, cez ktoré síce vidno kilá naviac, ale rastúce bruško zakrývajú.

Iba kamarátky a mamičky, ktoré sú s mojou situáciou oboznámené sa usmievajú, pýtajú klasické, obligátne otázky ako sa cítim, či už máme mená, či mi môžu nejako pomôcť a či mi netreba nejaké oblečenie a vecičky, ktorých by sa radi zbavili, no je im to ľúto vyhodiť. 

Ale kamarátky sa mi so svojimi príbehmi vždy radi pochvália:

"Odkedy sa mi stal trapas s mojou kaderníčkou, už sa nikdy nikoho na nič nepýtam. Raz sa mi zdalo, že sa jej guľatí bruško a tak som si neodpustila. Nevedela som, že ste v očakávaní."

"Veď ani nie som."

Potom sa jej to pre istotu nepýtala, keď skutočne tehotná bola.

"Tak a odišla na materskú a ja som teraz bez kaderníčky." 

"Minule som stretla Samkovu mamku, a zdala sa mi nejaká zaguľatená, tak som jej položila ruku na bruško a celá šťastná som jej pogratulovala: "Super, blahoželám. Kedy to bude?" Škaredo na mňa pozrela:

"Ale my nečakáme..."

Ako som to mala vedieť? Nemá nosiť taký blbý kabát, ktorý jej rozširuje brucho."

A mojej sestre vystrojil trapas jej vlastný syn v autobuse plnom ľudí:

"Mamka, to aj my čakáme bábätko, keď máš také veľké brucho?"

"Vďaka zdravotným problémom som pribrala behom troch mesiacov nejakých 20 kíl. Medzi rodičmi v škôlke v ktorej pracujem sa začali niesť zvedavé otázky, či som iba pribrala, či som tehotná. Ale úprimnosť detí nemá obdobu a tak to jedno dieťa vysvetlilo mamke: "Ona nečaká bábätko, ona je normálne tlstá. Inak by sme to už vedeli."

Zdroj foto: kosogkaos.no

Čím menej žena v tehotenstve priberie, tým lepšie. Neskoro...

Aby som ale netrepala do vetra, už teraz, pár týždňov pred pôrodom, sa mi začína zaguľacovať to moje bruško. Ako som vravela, dovedna som pribrala 17 kíl (rátam ešte + 10 kg, keď to s tým pečením koláčikov pôjde takto ďalej :-)))), čo mi až tak nevadí. Teraz. Bude mi to vadiť, keď sa to budem snažiť dať dole :-DDD. Odborníci ale vravia, že nie je dobre v tehotenstve pribrať príliš veľa. Že to nie je zdravé a čo ja viem... ale prečo to nikto nechce vysvetliť mojim prsníkom???? 

Väčší problém mám ale teraz s oblečením. Keďže počasie je také všelijaké, mám problém cez boky pretiahnuť skoro všetky nohavice, ktoré som pri prvom tehotenstve bez problémov natiahla. Moje príjemné, milované maskáče na gumičku dotiahnem tak maximálne do polky panvy. Tehotenské rifle sú ťažšie ako moje podprdy, a na tehotenské šaty je akosi zima.    

A tak, ako som nikdy nebola veľkou milovníčkou legín, hlavne kvôli svojmu zadku a stehnám, tak som im akosi, na staré kolená, prišla na chuť. Musím priznať, že sú skutočne pohodlné, netlačia bruško, neškriabu. A že v nich mám riť ako šifonier? Čo už? A ak to bude už veľmi zlé, môj chlap má v skrini nejaké vyťahané tepláky. Ale tie verím, že sa mi zídu po pôrode, keď budem potrebovať do niečoho obaliť svoj hrudník.

Spokojne sa opýtaj, ja ťa nezjem :-DDD

Keď ma náhodou stretneš na ulici, usmeješ sa na moje brucho a opýtaš sa:

"Jeeej, kedy sa to malé narodí???"

Ja sa na teba zamračím a poviem:

"To mi chceš povedať, že som tak pribrala?!"

Potom sa zasmejeme. Ale nehnevaj sa na mňa, to je ten môj divný humor, ktorému 99,99 % ľudí na planéte Zem nerozumie. 

Ale, aby si nepovedal, pomôžem ti trošičku.  Rozdiel medzi tlstou a tehotnou spoznáš ľahko. Teda, aspoň u mňa to je isté, po 20-tich minútach rozhovoru sa začnem otáčať a hľadať toaletu. Ak by aj nie, tak sa ma taktne opýtaj na hemeroidy. I keď ja ich nemám, niektoré tehule ich majú.

Prečo to hovorím? Toť, nedávno som našla tento článok na pobavenie (8 tipov ako rozoznať či je žena tlstá, alebo tehotná TU). Ak si nie si istý, že pred tebou stojí tehotná, alebo tlstá, vezmi tyč a pichni jej do brucha. Keď sa roztrasie, tak je tlstá. Ak sa z neho vyskočí ruka a tresne ťa po hlave, tak tehotná :-DDDDDD. Alebo jej, bez hanby, mrkni na dvorce, či nie sú tmavšieho zafarbenia. Je to určite "slušnejšie" "príjemnejšie" a "milšie", ako sa jej rovno opýtať:

"Ty, sluchaj, ty ne ši dajaká tlstá???"  

A budeš aspoň vedieť, či jej na narodeniny kúpiť permanentku do fitka, alebo tabuľku čokolády.  

Pár slov na záver

Moje tehotenstvo sa míľovými krokmi približuje k pôrodu a ja si ten čas užívam plnými dúškami. Ako taká malá veľryba, ktorá sa metá niekoľko minút na brehu, kým sa otočí na druhý bok. Ale zas si treba uvedomiť, že už je to naposledy. Tlstá potom môžem byť ešte celý život :-))). A ten pocit, keď mi niečo klepe na bruško zvnútra, že tam niečo reaguje na môj spev, krik, pocity, ten stojí za tých pár kíl naviac.

A s touto myšlienkou sa na dnes s tebou lúčim a teším sa, že sa nabudúce uvidíme pri nejakom ďalšom článku. Snáď ešte pri tehotenských či materských dumkách, pri nejakej knihe, či myšlienke. Ak nechceš o neho prísť, prihlás sa do mojej FB skupiny, ktorá ťa upozorní na moju novú aktivitu.

A keď sa aj tebe, alebo niekomu blízkemu stal podobný trapas, spokojne sa mi s ním zdôver. Ostane to len medzi nami

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Najdôležitejšou vecou, ktorú môže otec urobiť pre svoje deti je, že bude milovať ich matku."

Giovanni Battista Basile