Krásne sviatky Ti prajem

Dnes ti teda posielam len taký, rýchly, veľkonočný pozdrav.

Ani sme sa nenazdali, a už je tu Veľká Noc. Ešte včera sme spoločne upratovali a vypekali na Vianoce a dnes sa nám hlásia sviatky jari.

Je to hrozné, ako rýchlo to beží!

Veľkonočný pokus o upratovanie

Takže, aby som to celé skrátila. Ak si maminka aspoň jedného dieťaťa tak vieš, čo znamená upratovanie. A je jedno či pred sviatkami, po sviatkoch, alebo medzi sviatkami. 
NIČ!

Niekde som čítala krásnu myšlienku, že: 

Upratovanie pri malých deťoch je rovnaké, ako jesť makový koláč pri umývaní zubov.

A tak sa týmto heslom držím. Upracem hrubú špinu a o chvíľu ju mám naspäť. 

Kým ja pracem kuchyňu, dieťa robí bordel v obývačke. 

Kým upratujem obývačku, dieťa sa snaží variť (rozhadzuje po kuchyni hrnce, pokrievky, varechy) a tĺčikom na mäso vyklepkáva morseovku susedom pod nami. 

Kým umývam záchod, dieťa sa mi snaží vopchať hlavu až do misy.

Asi to nemá zmysel, a tak robím iba základné úkony, pri ktorom zapracovávam aj svoje dieťa. 

Spoločne plníme pračku prádlom, vyberáme prádlo z práčky.

Môj malý pomocníček :-)

Utierame prach na nábytku. Ja prvá a dieťa ma prenasleduje a opravuje za mnou moje chyby.

Kým vysávam, malý mi robí módnu prehliadku našich topánok:

 Ospravedlň kvalitu obrázkov, prosím. Malý ale nepostojí ni chvíľočku.

A tak som obliekla malého a vyhodila ho s chlapom von. Dnes nádherne svietilo slniečko, nech si malý užije čerstvého vzduchu.

A tak som získala celú hodinu na vyčistenie bytu. Zrušila som na kompletku hračky. Má ich milión a ešte jednu, a i tak sa s tým nehrá, iba ich hádže pod moje nohy. A ver mi, príjemná akupresúra to vôbec nie je. 

Pozmývala som dlážku a podoťahovala nejaké maličkostí a bolo to. Na nejaké hĺbkové operácie skríň a temných zákutí bytu nebolo vera času, ani priestoru.

A tak, keď už bolo po tom, som si spokojne sadla ku žihľavovému čajíku s koláčikom a Veľká Noc môže dôjsť. Niečo síce došlo, ale Veľká Noc to nebola. 

Poriadok vydržal "všeho všudy", nejakých desať minút.

Také malé, napečené mňamotky 

Nevadí. Užívam si nohy na taburetke, sladké, ktoré mi zaobľuje boky a stehná, a malý sa oblieva žihľavovým čajom. 

Až teraz sú to tie správne sviatky, ako majú byť.  

Na záver dňa ešte bublinky a kniha, a k dokonalosti už nič viac nechýba

Slávenie jari

Pozn. V tomto článku je spomenutý môj osobný názor, a je možné, že nebude korešpondovať s tvojím. Ale mám na to právo, všakže?

Ako dieťa som Veľkú noc veľmi nemusela. Nepáčilo sa mi to zatriedenie úloh, dievčatá makajú od rána do večera, upratujú, vyvárajú, vypekajú a za to dostanú nakladačku a litre studenej vody od chlapcov.

Brala som ako krivdu to, že chlapci prišli, obliali ma, a dostali peniaze a čokoládové vajce abo zajačika. A mne ostali len mokré šaty a silná migréna po dvadsiatich rôznych, presladených, kvetinkových voňavkách, ktoré na mňa boli vyliali. 
A že sa tie kvetinky držali teda riadne, ani po niekoľkých praniach smrad nezišiel.

Tento obrázok sa mi väčšmi páči :-)

Ale inak mám tieto sviatky rada. Robím malú výzdobu s kraslicami a sviečkami, pečieme sladkého barančeka, chodíme svätiť...

Rodina, ktorá celým rokom na seba nemá čas, sa opäť stretne, podebatuje, dá si kávičku, poprípade si zahrá spoločenské hry (nie v mojom prípade, ja nemám s kým :-)). Len ak by pritom ten smrad či mokrá pohovka nebola, hneď by mi to bolo príjemnejšie.

No nič, musím počkať kým Ošo vyrastie a pridá sa ku mne :-). Naozaj je blbé hrať Človeče či Dostihy a sázky sama so sebou. Stále vyhrám, to nie je zábava.

Zbohom Morena, vitaj Vesna

Tohto roku som sa mala zúčastniť i pálenia Moreny ale nejako z toho vzišlo, malý si dával poobedného šlofíka. Nevadí, nabudúce. 

Morena, Morena! za koho´s umrela?

Rituály a tradície je potrebné dodržiavať, aby sme mali čo odovzdať našim deťom. 

Bez minulosti, niet budúcnosti!

Aj môj fešák už má pripravené frajerské oblečenie, korbáčik i jemný rozprašovač s vodičkou (žiadne vedrá, žiadna sprcha, decentne), a s tatom navštívia sesternice, s ktorými sa vidí raz, či dvakrát do roka, podľa toho, ako náhoda dá :-(.

Že jaký frajer?

Avšak, vieš čo odo mňa dostane? Správne, didu. Niekde som videla prsník maminky zafarbený ako veľkonočnú kraslicu. Výborný nápad, len v mojom prípade by sa nejednalo o slepačie, ale brontosaurie vajíčko :-) 

Vadí mi to, že sa naše sviatky tak skomercionalizovali, že prvotné posolstvo sa stratilo niekde v minulom storočí. To je škoda.

A keď práve nezdieľame radosť zo šibačky či kúpačky, môžeme osláviť sviatky jari po svojom.
Vypadnime do prírody a nechajme prvé lúče slnka, ktoré prebúdzajú prírodu, pohladkať aj naše spiace dušičky. 

A hneď bude svet krajší. 



A pred záverečným vinšom ešte pár fotiek z vynášania Moreny a rituálu očisty, na ktorom sa nakoniec zúčastnil synovec č. 2., ktorého začala fascinovať slovanská minulosť.

Vinš na záver:

"Keď jarné kvety kvitnú a slnko teplo hreje,
tak príroda svoju náruč každému dopraje.
Želám Vám krásne Veľkonočné sviatky
a radosť z každého prežitého jarného dňa."

Zdroj pohybujúcich sa obrázkov: http://giphy.com/