Cícerové keksy - Pečieme s Ošom

Zas tá mlsná doháňa



Keď je môj chlap na služobke, prichádza môj čas na vypekanie dobrôt, ktoré by on ani pri najlepšej vôli nezjedol.

Cviklový, tekvicový, cukinový zákusok, alebo koláč, v ktorom sa nachádzajú hocaké oriešky, mandle, či vtáči zob - semiačka rôzneho druhu (tie ja milujem a nestíham kupovať. A v koláči sú naozaj super).

A tak i teraz som sa nechala inšpirovať receptom jednej blogerky Anetky
http://zdravakrasna.blogspot.sk/2015/10/cizrnove-cookies-recept.html

Okamžite ma recept zaujal, a tak som sa rozhodla, že to teda skúsim. Niečo nové, hlavne to znelo jednoducho, pre mňa čoby "šikovnú" gazdinku každého druhu ako vyšité.
Malý Ošo sa už zobudil, rozbil mi kompletne celú domácnosť, ideálny čas na pečenie.
Tak šup na to (či do toho :-))

Bez múky, cukru i mlieka

I keď v pôvodnom recepte sa nachádza trstinový cukor i mlieko, ja som sa rozhodla pre med, aby som to mohla spokojne dať dieťaťu i sebe bez toho, aby som sa nemusela trápiť pre svoje kilá navyše (no, nie že by som ich nemala, ale viac ich nepotrebujem).

A tu sú pôvodné suroviny potrebné ku keksíkom:

  • 100 g suchého cícera
  • 2 PL mletých orechov
  • 3 PL oleja
  • 5 PL trstinového cukru
  • 2 PL mlieka
  • 1 banán
  • 1 ČL vanilkového sirupu
  • 3 PL kakaa
  • 1 ČL prášku do pečiva
  • pár kúskov horkej čokolády

Moja náhrada 

Takže, aby som upresnila moje ingrediencie:


  • Olej som použila samozrejme olivový
  • Do orechov som pridala sézamové semiačka a spolu namlela s elektrickým mlynčekom
  • Namiesto cukru som dala 2 PL medu (inak, je potrebné ochutnať cesto, niekto to má radšej sladké, tak dá medu viac) 
  • Namiesto mlieka som zaliala 2 ČL mletej pohánky (určenej do kávy) horúcou vodou a poriadne zamiešala
  • Namiesto vanilkového sirupu som dala trochu vanilkového cukru (BIO vanilka s trstinovým cukrom)

Podľa môjho gusta

POSTUP

  • Cícer necháme cez noc namočiť. Zlejeme vodu, dáme novú a uvaríme do mäkka.
  • Necháme vychladnúť a rozmixujeme do hladka.
  • Pridáme mleté orechy, olej, cukor, mlieko, vanilkový sirup, banán, kakao, prášok do pečiva a všetko premiešame.
  • Nakoniec kúsky čokolády.
  • Dáme na papier na pečenie, urobíme placky o veľkosti dlane, cca pol centimetrov vysoké a pečieme na 160 stupňoch 40 minút.

Tak jednoduché, že i blbec ako ja to pochopil.

Keď to nejde ako má


Už dávno som si uvedomila, že mne jednoducho pečenie ani varenie nikdy nejde podľa receptu bez problémov.

Cícer som naozaj nechala cez noc namočiť.
No na druhý deň som ho varila hodinu, dvakrát som "ltt" stihla doplniť vodu, pretože som mala na práci niečo lepšie, ako dávať pozor na hrniec na plyne.
(Ležala som na chrbte a kojila svoje ryčiace dieťa, ktoré si privrelo prsty do dverí).

Pozn. Inak, veľmi divnú vôňu má ten uvarený cícer... dosť mi smrdí, i keď jeho chuť milujem.

A už keď sa mi zdalo, že je to ako tak mäkké, vybrala som svoj ponorný mixér a začala mixovať. 
Skoro som zadrela motor. Nešlo to ani dnu ani von. Asi som niekde urobila chybu...
A tak som teda pridala mlieko, najskôr dve PL ako bolo v recepte.
A nič.

Tak som mlieko pridávala, kým som tam nevliala celý pohár, ktorý som si pripravila z pohánky.
A až tak sa to poddalo a ako tak sa mi to podarilo zmixovať.
Vydýchla som si, že mixér ostal celý :-). 
Už som ho chcela hodiť do steny aj s cícerom.

Preliala som zmes do väčšej misky a postupne pridávala ostatné ingrediencie.
Aké bolo moje prekvapenie, keď sa z toho nevytvorilo žiadne cesto, ani nič podobné, z čoho by som mohla vytvoriť placičky. 
Bolo to riedke ako... 

Tečie a tečie :-)

Za to asi mohol ten med namiesto cukru. No nič, utrela som si čelo, na ktorom sa mi začali vytvárať kvapky potu, a samozrejme som si na čele vytvorila krásnu hnedú šmuhu. Tá mi potom padla na čierne tričko. Ešteže som bola taká prezieravá a svoje biele tričká som dnes nechala uložené v skrini.

Ale čo teraz... dumala som, dumala, čím to zahustiť. Dosypala som tam zvyšok orechov, no i tak nezhustlo. Ruky som mala kompletne polepené a hnedé. 

A v tom moje dieťa začalo vrieskať, pretože si treslo hlavu do stola pri pokuse vytiahnuť odtiaľ svoje odrážadlo.

"DIIIIDAAAA!!!"

Ozývalo sa kuchyňou stále hlasnejšie. Vyhodila som svoje dieťa na pult, nechala ho, nech si vyhrnie tričko a obslúži sa (v takýchto situáciach sa celkom hodia moje malé desinky) a medzitým som hľadala niečo, čím zahustiť riedku, hnedú kašu. 
Otvorila som dvierka od kredencu, keď v tom mi padlo oko na sáčok kokosu.

A tak som ho tam začala sypať, a sypať, a sypať, keď mi konečne riedka guča zhustla, a ja som vedela urobiť placky.

Dieťa sa upokojilo a tak som ho položila späť na zem. 

A mohla som dokončiť pečenie podľa receptu. Narobila som placky (síce menšie ako dlaň, ale to neva), pohádzala po plechu, nahodila do rúry a piekla.

Fotím za cesty, a počas upratovania, preto je všetko také rozmazané :-)

Ako po útoku bahenných škriatkov


No čo ti poviem, od dieťaťa po kuchynskú linku, všetko bolo hnedé. A tak som sa dala do pucovania stôp po škriatkovskej návšteve.

Medzitým mi už umyté a prezlečené dieťa ukradlo kuchynský budík a hralo sa s cinkaním. Ešteže som si matne spomínala čas, keď som keksy hádzala do rúry.


Po byte sa začala šíriť vôňa ako na Vianoce.

Kakao a kokos - MŇAAAM!

Prekvapivý výsledok


K večeru som čakala kamarátku Ivku, aj s mojim čerstvo napečeným prekvapením. Sama som bola zvedavá, čo som to zas vyviedla.

Ospravedlň kvalitu tejto fotografie, celá som bola rozrušená z takého dobrého výsledku :-)

Na počudovanie, boli keksíky fakt skvelé. Mäkké, chutné, nadýchané...môj synátor zjedol dva kúsky, a na druhý deň ďalšie štyri, čo je pri jeho apetíte až až.

A na ďalší deň, keď som tým ponúkla svoje tehotné kamarátky, mali moje keksy celkom pozitívny ohlas.


No ktovie, možno zo mňa predsa len niečo bude a raz si pri tom i zatancujem :-) 


Inak, tieto keksíky naozaj vrelo odporúčam. Ak ťa honí mlsná, a chceš nejakú zdravšiu variantu, táto pochúťka je ideálna. A ty si určite šikovnejší kuchár i pekár, tebe to pôjde od ruky.

Citát na záver:

"Patrně jediný zpúsob, jak si zachovat zdraví, je jíst co ti nechutná, pít co je ti oškliví, a dělat, co je ti nechce."

                               Mark Twain

Zdroj pohybujúcich sa obrázkov: http://giphy.com/

Čítal si už: 


Komentáre

  1. Mňaaaaaam... toto je presne pre mňa (: Ty vieš človeku urobiť chúťky hneď z rána.

    Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fakt sú super, sama som prekvapená, že cícer a taká mňamotka? Inak ho mám rada v polievke či v guláši, ale do koláčov som ho dala prvýkrát. Také dobrotky fakt robím len keď som doma sama s malým, lebo môj chlap toto fakt nemusí, i keď neviem prečo. Ak by som mu povedala že je tam normálne múka, ani nepríde na rozdiel. Inak, práve v taký čas skúšam novinky, minule som niekde našla fazuľový koláč, tak keď nabudúce ostaneme doma zas sami, tak vyskúšam niečo podobné. A určite sa s tým veľmi rada pochválim :-)

      Odstrániť
  2. O mlsnej mi niečo hovor :D Ďakujem za skvelý recept, určite vyskúšam :) A musím pochváliť skvelý výber obrázkov :D ♥

    CRYSTAL PEOPLE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ta mňa mlsná chytá v kuse. A potom sa čudujem že kilečká nejdú dole ani za nič. Ale pri takýchto dobrotách sa necítim vinne, že sa prepchávam. Treba vyskúšať, a ak sa nechceš trápiť so sušeným cícerom ako ja, dá sa použiť i cícer z plechovky. A ďakujem, pri obrázkoch sa stále vybúrim :-)

      Odstrániť
  3. To vyzerá naozaj veľmi zaujímavo :) Moja sestra je getetariánka a cícer obľúbuje tak jej tento recept určite ukážem :)

    Čo je dobré to musím mať aktuálne aj s extra mega GIVEAWAY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inak si myslím, že tieto keksy sú vhodné nielen pre vegetariánov, ale aj pre tých, ktorí trochu obmedzujú múku či cukor. Ako ja napríklad, lebo sa snažím chudnúť, hoc nie veľmi mi to ide. Ale ja to nevzdávam. Ale myslím si, že určite jej bude chutiť ak jej to výjde. Inak dá sa použiť aj cícer z plechovky, či cícerová múka. Nemusíme sa rovno trápiť s cícerom sušeným :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita