Diagnóza: Kvasinka alebo šialené chudnutie 4. časť

"A sul. Vždyť říkam, bez soli to nejde."

"Prázdna makovice. Místo soli dáme koření a bude chuti až až..."

Hláška z filmu Byl jednou jeden král

Asi som to vzala za nesprávny koniec

V dnešnom mojom, "krátkom", článku, plnom jednoduchých, nerozvitých viet, mne vlastných, ti porozprávam, popíšem neľahký boj s parazitom v mojom tele. Tak ak máš chuť a čas, pohodlne sa usaď, daj si kávu či pivo i za mňa (lebo ja momentálne nemôžem) a pusti sa so mnou do drvivej porážky toho odporného, zákerného, jednobunkového, hubového mikroorganizmu.

Zdroj foto

Taký krásny, jesenný podvečer, akoby stvorený na príjemnú prechádzku vo dvoch, behanie, meditáciu či uvoľňujúci kúpeľ alebo upokojujúci spánok. Iba ja tu smutne bdiem a rozjímam nad tým, kde som pri svojom pokuse o očistu tela spravila chybu, čo som nejakým spôsobom zanedbala, prečo sa po tých týždňoch vôbec necítim lepšie, tak ako to "oni" sľubovali. Hľadám, hľadám... a veruže, neviem nájsť príčinu toho, čo som spravila zle.

Že ani netušíš o čom točím? O čo mi vlastne pri tej dnešnej, októbrovej dumke nad pohárom bylinkového čaju, zas ide?

O jednu z mojich diagnóz a jej následné liečenie: 

O kandidózu

O tom, čo presne "tá vec" znamená, ako sa správa, z čoho sa skladá, na čo sa využíva, ti rozprávať nebudem, pretože nie som na to študovaná, hoci moja profesia predavača kníh nahovára, že viem všetko o všetkom, ale nechcem ťa tu nudiť odborným článkom. Skôr to vezmem z tej druhej strany, a teda, ako sa s tým vysporadúvam ja. Po svojom. 
S humorom, plačom, depresiou, a inými spoľahlivými domácimi prostriedkami.

Tak, a pusťme sa do toho teda pekne po poriadku.

Diagnóz ako šialený kalapov

Už som v niektorých zo svojich článkov písala o tom, že v poslednej dobe mám dosť plačlivé a nedobré obdobie, a že behám od doktora k doktorovi a márne hľadám odpovede na svoje otázky, ohľadom toho, čo mi vlastne je a čo sa skrýva za mojimi zdravotnými komplikáciami. Dostala som aspoň jednu spoľahlivú odpoveď.

Za kvasinkovým výtokom stojí jednoducho, kvasinka.

 A začalo to tak nevinne. V lete som iba mesiac krvácala. Slabšie, ale predsa. Začalo to presne na dovolenke v Chorvátsku, kde som nemala prístup k svojej gynekologičke. A keďže ja som človek vystresovaný zo všetkého, hypochonder ako z psychologickej príručky, a určite mám všetky diagnózy sveta, rozhodla som sa, že okamžite po príchode domov skočím k svojej doktorke.

I tak som urobila.

Počkala som ešte dva týždne, potom to prešlo, a nastúpila moja pravidelná mesačná návšteva. A keď odplával posledný hosť dole toaletou, nabehla som so smrťou v očiach a s otázkami na perách k doktorke.

Sestrička na mňa nechápavo pozrela štýlom, že:

"To iba mesiac a už ste tu?!?! Niektoré ženy krvácajú pol roka a nerobia z toho drámu..."

Pozn. Taký je náš národ. Čaká až do poslednej chvíle. Ignoruje príznaky tela slabšie i tie silnejšie, bolesti zapíja pilulkami, trpí rok, dva, tri, a potom príde tá chvíľa, keď sa dozvie diagnózu a lieči sa podobne dlho, ako ignoroval telo. Rok, dva, tri. Preto sú aj naši doktori prekvapení, ak sa tam objaví človek s príznakmi kratšími ako pol roka, a pozerajú na neho ako na zázrak storočia.

Ľudia, neignorujte nič. Nezanedbajte nič. Radšej spravte zo seba idiota, ako ja, ale ak niečo vyskočí, poležíte týždeň, dva... nie rok, dva!!!

Ale aby sme zbytočne neodbiehali. Po niekoľkých návštevách, ultrazvukoch, odberoch krvi i výteroch som sa dozvedela milú správu:

"Vo vašom tele drieme kvasinka!"

Neviem, netuším, ako sa tam dostala. Ale je pravda, že vysvetľovala príčinu jedného z mojich množstva symptómov. Akože, dľa môjho názoru, nejestvuje na svete človiečik, ktorý nemá niektorí z príznakov:

• problémy s trávením a vylučovaním, chuť na sladké a potraviny s vysokým podielom sacharidov (chlieb, pečivo, cestoviny, zemiaky...), pálenie záhy, opakované črevné infekcie, nadmerné grganie, reflux, hnačky, zápchy, nadúvanie, potravinové alergie...
• dýchacie problémy, nádcha, upchatý nos, zahlienenie, kašeľ...
• psychika a nálady, depresie, úzkosť, poruchy pamäte, zahmlené myslenie, nervozita, záchvaty paniky, nespavosť, nočné mory...
• pohybový systém, stuhnuté a vŕzgajúce kĺby, bolesti svalov
• krvný obeh, srdcová arytmia, tvorba modrín, studené ruky a nohy...
• poruchy hormonálnej regulácie, poruchy menštruačného cyklu, PMS, endometrióza, strata libida...
• urogenitálny systém, výtoky, zápach, zápaly močového mechúra, pálenie, štípanie...
• ústna dutina, vriedky, pľuzgiere, sucho v ústach, zápach z úst, biely povlak...
• uši, zvonenie, zvuky, suchosť, svrbenie, bolesti...
• oči, začervenanie, suchosť, svrbenie, nadmerné slzenie, zahmlené videnie, poruchy videnia...
• pokožka, vlasy, nechty, akné, alergie, ekzémy, psoriáza, vypadávanie vlasov, lupiny, svrbenie pokožky na hlave, vredy, suchosť, pleseň na nohách, krehké a lámavé nechty, nadmerný zápach nôh...
• deti, hyperaktivita, kolika, zapareniny, múčnatka, seborrhea...
• atď...

zdroj: fertility.sk

Akože, ruku na srdce. Kto z vás nemá minimálne dva príznaky, nech hodí po mne kameňom. Je pravda ale, že to so mnou nie je až také zlé (aspoň si myslím). Donedávna som bola zdravá ako rybička, výtok som mala naposledy niekedy pred tehotenstvom, pleť sa mi už krásne vyčistila, vlasy prestali vypadávať, nič nenasvedčovalo kvasinke, až na to krvácanie.

No nič, dostala som i tabletky, úžasné, vaginálne. Viac široké ako dlhé, tie boli na moju psychiku a neschopnosť používania tampónov ako stvorené. No, hľadala som i iné, jednoduchšie, menej telo devastujúce metódy.
A ako inak než s pomocou "strýčka goooogla", som i 
objavila niekoľko spôsobov, ako proti tomuto neduhu bojovať. 

Dá sa to medikamentózne, ale i diétou. 

Ja som človek, ktorý ide cestou ľahšieho odporu. To znamená, neznášam chémiu, tak hor sa do diéty.

Nebude to také ľahké, drahá

Zo začiatku som si myslela, že to bude jednoduché. Pred pár rokmi som sa po operácii snažila dať telo do poriadku i trochu pochudnúť tým, že som vylúčila pečivo, cukor, mlieko a mliečne výrobky. A zvládla som to bravúrne.
Môže to byť niečo horšie?

Áno, môže!!!

Najskôr som si chcela urobiť zoznam toho, čo nesmiem, červene podškrtnúť a vycapiť na chladničku, aby aj môj chlap vedel, čo mi nekupovať. No zistila som, že keď si napíšem zoznam toho, čo môžem, bude viditeľne kratší a viac zapamätateľnejší.

Napísané, podčiarknuté, vycapené:

Nemôžem všetko a môžem nič!!!

Povolené potraviny:

• Čerstvá zelenina podľa ročného obdobia a šaláty z nich - nie paradajky, papriky, repa, mrkva, zemiaky 

• Ovocie - Nie! ani ovocné čaje, ovocné šťavy, po troch až šiestich týždňoch jedno denne (citrón, grep, kyslé hrušky a jablká)  

• Korenie - bylinky, chren, peper, škorica, majoránka, tymián, vanilka - nie soľ

• Živočíšne tuky - nič, sem tam vajce

• Obilie - pohánka, ovos, pšeno, quinoa, amaranth, po čase celozrnná a špaldová múka

• Nápoje - zelený čaj, bylinkové čase, voda, zeleninové šťavy

• Semená a orechy - tekvicové, kokosové, sézam, chia, ľanové, mandle, kešu, vlašské, slnečnicové

• Oleje - tekvicový, ľanový, kokosový, olivový, slnečninový - lisované za studena

Nevhodné potraviny

Všetko ostatné - cukor, med, iné sladidlá, ovocie, kompóty, sirupy, múka, pečivo, ryža, zemiaky, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky, káva a alkohol.

Možno si povieš, kde je problém?

Ono sa to i tak tvári, že všetko je ok, a to sa dá zvládnuť. Dá, povolené je i časom mäso, no ja vegetarián, toto mi je v podstate jedno. 

Nemala som problém vylúčiť ani pečivo, múku a rafinovaný cukor, na čas i pivo :-))).

Ešte i tá káva pri mojom krvnom tlaku  80/50 (dnešné meranie), ktorú si vychutnávam raz denne by sa dala zvládnuť, hlavne keď som si zvykla na svoje obľúbené čakankovo-jačmenné Karo, ktoré kávu vo všetkom super zastúpi.

Soliť, toho ja veľa nenasolím. Na hrniec polievky použijem pár zrniek soli. Používam hlavne himalájsku a morskú, tie veľa nesolia, ale jedlo ochutia.

Čo ale bolo najhoršie a najväčší masaker, vylúčenie ovocia. Telo, teda aspoň to moje, tak hyperaktívne fičí na prísune kilojoulov. Nemusím ich prijímať z umelého cukru, avšak pre moje normálne fungovanie potrebujem aspoň ten prírodný. 
Ak mu ho nedám, nemá si z čoho brať a tak berie zo zásob, z môjho mozgu a vlasov. 
Ako bez urážky, ale z tekvice, cukiny a baklažánu kilojouly, sacharidy, bielkoviny a tuky do tela nedostanem.
Ja som ale bojovník a povedala som si:

"To zvládnem! Veď nie som nejaké béčko, ani porcelánová bábika!"

Napumpovala som sa snáď najznámejšou, motivačnou piesňou 

Eye of Tiger, 

a pustila sa do boja.

Je to výzva 

Predsavzala som si, že z momentálneho problému vyťažím všetko čo sa len dá. A naučím sa konečne variť. Normálne a chutne. 
Mám množstvo byliniek, korenia, to musí ísť!!!
K tomu som si zabezpečila najväčších zabijakov parazitov. Patrí medzi ne i cesnak a cibuľa, ale keďže od detstva trpím akousi neidentifikovateľnou intoleranciou týchto potravín, nemohla som ich do jedálnička zapojiť. Škoda, ale existujú i iné ingrediencie:

• kurkuma
• zázvor
• semiačka všetkého druhu
• kokosový olej
• oregánový olej
• propolis
• spirulinu
• jablčný ocot
• zeleninu (chvalabohu je jeseň, pre vegetariánov ideálny čas, všetko farebne dozrieva a niet vôkol lákadiel v podobe všadevoňajúceho ovocia)

Smrť je niekde blízko

A tak nejako som sa cítila už po pár dňoch.
Predstav si v ústach tú najodpornejšiu chuť si kedy zažil. Ja som si donedávna myslela, že nič horšie ako kaša zo senovky gréckej asi neexistuje. Pri nej horký žalúdočný čaj chutí ako božská manna. Ako som sa len mýlila...

Deň prvý:

Plná entuziazmu, energie a starých zásob som si pripravila pohánkovú kašu s karfiolom.  
Pripravila som si ho na pare s bylinkami a rôznym druhom korenia. Pridala k pohanke, rozmixovala a ... ochutnala.

Nebudem klamať, chutnalo to ako moje ponožky po celodennej túre na Terryho chatu. Trikrát mi pretočilo žalúdok tam a späť a nazdala som sa, že nastala moja posledná hodina.

Chcela som to zapiť vodou, aby sa mi tá kaša ľahšie kĺzala gágorom. 

Avšak zapamätaj si, že jednou zo zásad pri správnom stravovaní, ktoré som doteraz nedodržovala je: 

Nepiť pri jedle a bezprostredne po jedle!!! 

A tak som so slzami v očiach prežúvala túto odpornú vec. Do večera som už nebola hladná. Očividne si žalúdok povedal: 

Tak toto nie!

Čo však bolo zaujímavé, môjmu synovi to chutilo a pomohol mi s tým. Chvalabohu, inak by som s tým niekomu rozbila hlavu, najlepšie asi sebe.

Práve tu v tej chvíli som si uvedomila ťažkú pravdu, ktorú mi deti zo Zlatej brány dennodenne vyhrávajú v CD prehrávači:

"Bez soli chlieb chutí ako skala, bez soli by život smutný bol."

Pieseň z relácie Zlatá brána

Prvých desať dní 

Nebudem klamať ani tebe a už vôbec ani sebe. Bolo to niečo hrozné. Zásoby energie sa minuli. Žalúdok si (našťastie len dvakrát denne, viac by som to nezvládla) pýtal svoju dávku jedla. Nepamätám sa čo som mu v ten deň ponúkla. Viem však, že k ponožkám sa pridružili zablatené podrážky zo synových gumákov a mužove spodky. 

(Obvarený kaleráb, brokolica na pare, cukinová polievka, petržlen s tekvicou...)

Ani som si neuvedomila, koľko vecí pri varení, ktoré sú obvykle rutinou, nemôžem pri tejto diéte používať:
- spomínaná soľ, paprika, paradajka (ktoré namiesto cibule tvoria základ skoro všetkých mojich jedál), syr, maslo či smotana, vajíčka, med, múka, zemiaky, cestoviny, škrob, ryža, tamari, mrkva...

Po pár dňoch som sa už plazila po zemi ako Kayako z filmu Nenávisť. Rozdiel medzi nami bol len vo vlasoch. Tá ich mala toľko, až na ne vešala ľudí. Tá vec na mojej hlave pripomínala preriedenú slamu spod koní. Padali ako lístie na jeseň. Boli doslova všade. Na podlahe, v umývadle, vo vani, v ústach a rukách môjho syna, na každom oblečení, i tom, ktoré som nenosila. 
Už som len čakala, kedy sa zobudím holohlavá.

Seriózne som sa začala hrať s myšlienkou, či by nebolo jednoduchšie prestať jesť úplne a vyhladovieť kvasinky, kým nepomrú spolu so mnou. Už mi to bolo jedno. Ak som si predstavila, že na tejto strave budem ešte pár mesiacov, roztriasla som sa na celom tele a už som naozaj pripomínala nešťastnicu Kayako.

Väčšinu času som trávila vo vani, alebo v embryonálnej polohe s prstom v ústach. Pri slove jedlo sa mi urobilo mdlo. Pri pohľade na cukinu som chcela vziať nohy na ramena a utiecť z vlastnej kože.

A DOSŤ!

Nemysli si, hľadala som aj nejaké recepty na internete, aby som sa inšpirovala. Chceš počuť pravdu? Nenašla som jeden jediný recept na protikvasinkovú diétu, vhodný ku konzumácii. Všade  len samé rady, pozitíva, vysmiate ksichty, ale recept? 
Nič, nič, nič!!! 

Čo bolo najhoršie, blížil sa Maratón a ja som bola prihlásená na 4,2 km túru aj s 15 kilovým závažím na chrbáte. A to v tomto stave akosi nepôjde. 

Ja, čo sa len tak ľahko nevzdávam, musím so sklonenou tvárou priznať, 

vzdala som to!!!

Jednoducho som na kompletnej diéte nevydržala dlhšie ako desať dní.
Do svojho jedálnička som musela pridať dve najdôležitejšie prísady:

Soľ (himalájsku) a postupne i ovocie!!!

Nakoniec som vytiahla svoju obľúbenú kuchárku "Kršnovu vegetariánsku" a začala som si variť podľa nich. Len som vynechala recepty s mliekom a syrom a múkou, poprípade som ich vynechala. 

Smej sa mi, že som slaboch. Ale mne sa už začali robiť mžiky pred očami. 

Ponachádzala som si aj na nete nejaké recepty na šaláty, a svet sa hneď zdal krajší.

Konečne sa mi vrátil apetít, a život začal naberať nový zmysel. Naozaj som objavila nové chute a rozšírila som si obzory v koreninách i bylinkách. Ďalšie týždne to u nás voňalo ako v Indii. A keď som všade pridala i akékoľvek semienka a orechy, už to chutilo aj malému Ošovi :-).
Veľmi rada by som sa s tebou podelila aj o recepty, ale to asi nepôjde. Nepamätám si ich, moja škoda.

Po troch týždňoch som musela pristúpiť k ďalšiemu porušeniu diéty, a tou bolo ovocie. Na balkóne sa mi kopili domáce jabĺčka i hrušky, a len som závistlivo sledovala, ako sa nimi môj syn veselo napcháva.
Zlyhala som. A deň pred Maratónom som si odhryzla  prvý kúsok.

"Nenájdete stratený raj do tých čias, kým Vám k šťastiu nepostačí jablko."

Jean Francois Paul de Gondi

Prvá myšlienka, ktorá ma v tej chvíli napadla bola tá, že niektoré pocity v živote sa preceňujú oveľa viac a nezaslúžia si to. Chceš poznať rozkoš? Nejedz tri týždne cukor a potom si s veľkou vervou zahryzni do jabĺčka.  

Orgazmus máš zaistený!

Záverečné ustanovenia, bilancia, zistenia:

Na záver ti zhrniem pár faktov, ktoré som sa pri tejto drastickej liečbe naučila:

1.) Pred nasadením liečby mi nič okrem výtoku a občasným bolením hlavy, vlastne nebolo. Po šiestich týždňoch mi je všetko, ale nemám výtok...

2.) Pred nasadením liečby som mala krásnu, sviežu, žiariacu pleť s ružovučkými líčkami, s občasnými vyrážkami. Po šiestich týždňoch síce vyrážky nemám, no moja pleť je mastná, matná, vpadnutá, zvráskavená, bledá ako zombie...

3.) Pred nasadením liečby som spala ako bábätko, nebudila som sa ani na to, keď sa malý prisal. Po šiestich týždňoch trpím nespavosťou, budím sa pravidelne, každých päť minút, trápia ma nočné mory...

4.) Pred nasadením liečby som si myslela, že som tučná. Po šiestich týždňoch som síce schudla päť kíl, natiahnem na seba predtehotenské nohavice, ale, žeby som sa cítila lepšie...

5.) Pred nasadením liečby som si robila test na prítomnosť kvasiniek. Robí sa to tak, že sa bezprostredne po zobudení napľuje do čistej vody. Po pol hodine sa stav vody skontroluje. Ak sa slina naťahuje, zakalila vodu alebo klesla ku dnu, kvasinka je v tele prítomná určite. Ak sa slina iba zvoľna vznáša na hladine, telo je čisté. 

Na začiatku sa moja slinka iba trošku sťahovala dole v takých tenučkých vláskoch. Dnes ráno, po šiestich týždňoch hladovky klesla dole ako balvan, čo znamená, že som na tom horšie, ako som bola na začiatku.

6.) Prestala som myslieť racionálne a empaticky. Stal sa zo mňa blázon, sebec a barbar. Dvanásť rokov som v ústach mäso nemala. Ani v tehotenstve som ho nepotrebovala. Avšak po dvoch týždňoch som myslela, že si vyrobím oštep a vyberiem sa na lov do lesa a chytím si nejakého zajaca, bažanta, kravu či holuba. A zožeriem ho i so srsťou a perím. Chcela som zjesť hoc čo, len nech to má chuť.

7.) Rozmaznaná som jedlom. Potrebujem jesť veci, ktoré majú šťavu, ktoré vyvolávajú slasť mojim chuťovým bunkám, ktoré hladkajú moje hrdielko a upokojujú žalúdok. Jesť veci nemastné, neslané, nechutné sa jednoducho nedá.

8.) Bola som si vedomá toho, že sa mi stav na pár dní zhorší, no po troch týždňoch som očakávala nejaké zlepšenie. Ale to sa akosi nedostavilo. Väčšina jedla bola z domácej zahrádky bez chemických postrekov a pesticídov, vypestovaná iba na slniečku. Aj bylinky mám vlastnoručne nazbierané. Tak kde som spravila chybu? Neviem, netuším, ale ani teraz, po šiestich týždňoch sa necítim práve najlepšie. Niečo mi očividne chýba, pretože mám hrozné stavy. 

9.) V tejto diéte mienim ešte zotrvať, hoci v miernejšej podobe. Určite sa nevzdám ovocia. Mlieko, bielu múku i cukor ešte načas odložím nabok. Ale pomaličky začnem pridávať špaldu či si tu tam urobím celozrnnú placku. Verím, že už to bude lepšie.

10.) Táto diéta má svoje opodstatnenie a ľuďom nesmierne pomáha. Má svoj význam. Hlavne, ak je telo zašpinené, prekyslené, pretoxínované, pri ťažkých stavoch ekzémov, výtokov, hlienov, bolestí hlavy a pod. Prvou podmienkou k jej zvládnutiu je asi schopnosť variť. Tou druhou, ťažšia diagnóza. Mám kamarátku, ktorá sa jej tiež držala, hoc si nemyslím, že mala nejaký ťažký stav. Výsledkom bolo zhoršenie trávenia a vyšší výskyt vypadávania vlasov. Ja mám síce trávenie v poriadku, no rada by som si udržala svoje, nie veľmi husté vlasy na mieste. A taktiež potrebujem ponachádzať zbytok svojho zdravého rozumu. 

V pondelok sa dozviem výsledky svojho momentálneho stavu. Snáď to už bude v poriadku, a ja sa začlením zas do "kvázi" normálneho života. Drž mi palce. A nabudúce sa stretneme zas pri nejakej mojej diagnóze, alebo pri niečom inom - pozitívnejšom...   

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Jediný spôsob, ako si uchovať zdravie, je jesť čo nechceš, piť čo nemáš rád a robiť čo sa ti nepáči."

Mark Twain

Čítal si už?

Náš prvý Maratón

Naše prázdniny 7

No tak sa usmej