Žiadny skok pre ľudstvo, obrovský krok pre mňa 2. časť

"Radujme sa, veseľme sa, každý deň,

bohvie čo ti do cesty príde o týždeň."

Davová psychóza - Radujme sa, veseľme sa

Dnes, iba tak v krátkosti, sa ti opäť pochválim svojím malým krôčkom vpred.  

Píšem už nielen pre seba

Nedávno som zaslala pár svojich článkov do redakcie slovenskemamicky.sk a div sa svete, ponúkli mi prácu externej redaktorky. To znamená, že im môžem posielať svoje články i naďalej, a keď sa im budú páčiť, tak mi ich i vydajú. A keď sa osvedčím, i zaplatia :-))). 

Tak uvidíme. Budem robiť všetko pre to, aby sa páčili pospolitému, slovenskému ľudu i jeho mamičkám. 

To len teľo? A kde je svetový mier?

A možno si čakal viac dôvodov na takú obrovskú radosť, s akou som začala písať tento článok. 

Ja viem, svet som zas nezachránila, ani vďaka tomu televízne stanice neprestali vysielať hlúposti od výmyslu sveta. 

Ale môj, divnými diagnózami "zvláštne zafarbený" svet, odrazu zas nabral svetlejšie odtiene. 

Veď tá obrovská detská radosť je založená na maličkostiach. Dospelí sa už dávno zabudli tešiť z maličkostí, a nevedia sa zaradovať ani nad krásnym úsmevom dieťaťa. Ja som sa preto rozhodla, že sa nikdy nestanem dospelou :-).  

A tomu môjmu maličkému posunu vpred sa teším, ako môj syn, keď sa mu podarí uchmatnúť koláčik, keď si myslí, že sa nedívam.

(Ľudia boží, nepýtajte sa ma, prečo je text červený, lebo. Lebo blogger. Lebo blogger sa tak rozhodol. AJ keď som to desaťkrát menila, jemu sa viac páči červená... čo už.)

Sleduj ma aj na FB

Ak sa ti teda páčia moje články, a máš záujem čítať ich aj na tom portáli, pridaj sa k mojej skupine na FB - Caja z palaca, aby ti neušiel ani jeden. Ak si sa už pridal, ďakujem veľmi krásne :-)))

Momentálne mám síce na spomenutom portály len jeden článok (link nájdeš na konci článku) a dva recepty, ale nejako začať treba. Počas decembra som začala brigádovať v Paláci, i sa zvŕtam v kuchyni, i navštevujem trhy a koštujem jeden nealkoholický punč za druhým, takže toho času je menej. Ale ono sa to snáď časom rozbehne. Námetov je dosť...

Tak pár fotečiek z našich prechádzok po trhoch:

;

Pozn. Je dosť možné, že sa niekomu (teda niektorej) ozvem ohľadom rozhovoru pre článok, sama neviem, čo mi kedy napadne, a aký námet ma prepadne pri uspávaní môjho syna :-)))). Snáď budete ochotné odpovedať na pár mojich zvedavých otázok. 

A neboj sa, neznamená to, že prestanem prispievať článkami aj na tento blog. Už teraz mám pripravených niekoľko recenzií kníh, hlášok z Paláca, receptov, i zážitkov, a chcem sa o ne s tebou podeliť. 

Tak ma sleduj i naďalej, a podporuj v mojom písaní. Veď to robím hlavne a len pre teba. No dobre, sem tam i pre seba :-)

Teš sa so mnou trochu i ty, a ak nie, tak sa na mne aspoň úprimne zasmej. Hlavne sa usmej :-) 

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Tešme sa aj z tých najmenších maličkostí, pretože nikdy nevieme, či nám život prinesie ešte niečo krajšie a väčšie."

Anonym 

Čítal si už:

Môj prvý článok na slovenských mamičkach