Deň bez internetu, ťažké sci-fi alebo výzva?

"Stretávam zavše bledé tváre, bytosti mimozemských planét. Skúšam sa na nich usmiať, márne, berú to ako vravia vážne."

Richard Muller - Prečo vy, ľudia XX. storočia

Aj ty to poznáš? Ráno vstaneš, ideš si najskôr vybaviť ranné telefonáty s prírodou, a než sa naješ, schytíš mobil, alebo zapneš notebook a skontroluješ e-maily, správy, novinky na FB. Bežná rutina dnes. 

"Ale veru, za našich mladých čias to bola väčšia zábava :-)"

Ešte donedávna bolo celkom bežné, že ak sa chceli ľudia pozrieť na internet, museli dvihnúť svoje zadky a odcupotať do niektorej z internetovej kaviarne. To bolo ešte v časoch, keď bol internet ešte len v plienkach. Veru, bolo to len včera, a pritom tak dávno...

Trochu zo spomienok...

Internet sa u nás objavil približne v rovnakej dobe, keď sa u nás udomácňovali mobily, ktoré vyzerali ako stavebný materiál. Žiadne svojky pred každým obchodom, žiadne sociálne siete, iba tu tam rýchly telefonát či sms. Ale, aká som bola frajerka so Samsungom, ktorý som nosila aj ako príručnú zbraň a teda, v zadnom vrecku nohavíc sa nosiť nedal ani len náhodou, inak by mi odtrhlo polku :-).

A potom kdesi, čosi, došiel internet. Fuuu, šikovná vecička, vďaka ktorej sa môžem spojiť aj s kámoškou v Anglicku. 

My, moderné čajočky sa nezaprieme a ako veľké frajerky sme si aj so staršou sestrou napochodovali do najbližšej internetovej kaviarne, sadli za počítač  a čumeli do toho ako bacil do lekárne. 

No co včil... Všetko po anglicky, žiadna pomôcka čo robiť, ako robiť. Samozrejme nebudeme za trapky, a ani nás nenapadlo zavolať "poďobaného týpka" za hlavným počítačom. 

Poklikali sme si tu, poklikali sme si tam, vyskočili nám fotky Emilia Esteveza alebo Keanu Reevesa. "Dyk, aká paradzina!" 

Ale k nejakej stránke, ktorej by sme rozumeli, sme sa nedostali.

Potom sa nám ponúkol bratranec, o štyri roky mladší, že nám to ukáže. A už to išlo. 

"Jééj, aké jednoduché!"

Tak si založím mail, tak si prečítam novinky o mojom hercovi v slovenčine, tak si založím účet na pokeci. 

Princíp pochopí aj cvičená opička. Ja som to pochopila :-).

Ale zas s vtedajšou technikou to nebolo také jednoduché ako dnes. Kým som sa k počítaču dostala, uplynula veru aj hodina. V miestnosti dvadsať počítačov a "modernútechnológiužravých" jedincov sedemkrát viac. A rýchlosť našich školských "286" bola porovnateľná s najrýchlejším autom v kolóne :-). 

Kým som si zadala stránku svojho emailu, a kým mi aj reálne vybehla, zhltla som kapitolu, poprípade dve. Kým som odpovedala na maily, ktoré mi došli a reálne odišli, už som bola v polovici knihy. To je dôvod, prečo som za výšku prečítala tak veľa kníh.

Vďaka internetu :-))))

A dnes?

Dnes už ti je možno do smiechu nad našimi spomienkami, hlavne keď ti stačí vziať mobil, či notebook. Pamätám sa, kamarát mal internet na pevnú linku. To bola zábava... hlavne keď bol uprostred debaty na pokeci, a niekto mu zavolal. Hneď mu všetko spadlo, tak ako mal a musel sa prihlasovať odznova. 

"Ale vývoj nezastavíš. Na jednej strane výhoda, na druhej katastrofa!" 

Ozaj, vedel si, že:

"Na Slovensku využíva internet až 75 percent ľudí, a tým sme predbehli nielen Čechov, ale i Maďarov, Poliakov a svetovo sa držíme na popredných priečkach používateľov internetu v EÚ."

zdroj: noviny.sk 

Veď, na tom predsa nie je nič zlé. ČI?

Je super, že sa vďaka technike naozaj môžeme porozprávať s človekom, ktorého sme fakt roky nevideli, spoznať nových, super ľudí. Ale na druhej strane je aj fakt, že sme zabudli komunikovať sami navzájom, že nechodíme von, len sedíme zavretí doma a čumíme do blikajúcich obrazoviek.   

Banky, obchody, úrady, to všetko vybavíme mailom, telefonicky, prevodmi. Samozrejme, kto sa má chuť pozerať na pani za prepážkou, ktorá sa tvári, že nás každú chvíľu podreže?

A ako vyzerá náš spoločenský život?

Východ a západ slnka si pozrieme na nete, no aby sme dvihli hlavu, ani omylom. Nový film si radšej stiahneme z netu, a do kina nepachneme. S kámošmi si virtuálne dáme pohárik piva, s rodinou pokecáme cez Skype. 

Ale aby sme sa obliekali, a vyšli reálne za rodičmi, ktorých sme nevideli od Vianoc? Ale nie... mne sa nechce. Som unavený/á. Radšej si pozriem FB, a potom im napíšem mail, ako sa mám.

Aspoň na jeden deň v roku vypni mobil, notebook, router!

Len ak by si nevedel, tak v poslednú januárovú nedeľu, konkrétne zajtra 29. januára je Medzinárodný deň bez internetu. Myslím, že ideálny deň na to, aby sme sa natiahli a poobzerali okolo seba.

Že nevieš prečo? Tu je pár dôvodov:

• "pretože je príliš ľahké vynechávať vzájomnú komunikáciu s rodinou, priateľmi a susedmi,
• pretože internet môže byť návykový a tak nezaškodí šoková terapia, deň bez internetu
• pretože blogovanie ti neposkytuje dennú dávku vitamínov a minerálov
• pretože môžeš mať problém so svalmi na ruke, ktorou ovládaš myšku
• pretože všetci potrebujeme čas na premýšľanie a reflexiu
• pretože reálny svet je obdivuhodné miesto
• pretože ak ťa rozzúril už len tento samotný nápad, potrebuješ deň bez internetu

Organizátorom Medzinárodného dňa bez internetu, ktorý sa slávi od roku 2001, je americký think-tank Global Ideas Bank. Jej pôvod tkvie v Inštitúte pre sociálne invencie založenom v roku 1985 Nicholasom Alberym. Kampaň, ktorý nie je zameraná proti internetu ako takému, ale proti jeho nadmerného používaniu, podporuje aj britský internetový provider Bulldog. 

Internet nemá byť cieľom damým o sebe, ale len prostriedkom, ktorý prospieva a pomáha ľuďom!!!"

info: etrend.sk

Že ťa vôbec nenapadá ako stráviť tento deň? Ale no...:

• vezmi si, už rok rozčítanú knihu, urob si bylinkový čas a rozvaľ sa na gauči,
• čo tak prechádzka po parku s milovanou osobou (či osobami), alebo nejaký výlet do okolia? Hájske vodopády, o ktorých som "onehdá" písala, sú vraj krásne zamrznuté,
• kúp šampanské, ingrediencie, urob super obed pre svoju polovičku, a strávte ho so spoločným dialógom,
• upeč skvelý, netradičný, koláč, napríklad z fazule, cíceru či špenátu,
• nechce sa ti variť a piecť? Chyť polovičku pod pazuchu a skočte do nejakej reštaurácie či pizzérie,
• vezmite sánky, boby, lyže, a uvedomte si, že vonku je po dlhých rokoch krásny, biely sneh, s ktorým sa dá robiť divy. Postavte snehuliaka, alebo niečo podobné,
• vyber sa na konečne na kávu ku svojim rodičom, starým rodičom, súrodencom, priateľom, ktorých ste poriadne rok nevideli a iba tak kecajte,
• choď do kina, divadla, na koncert, na pivo, 
• napustí si vaňu plnú vody, namoč sa až po krk, zapni obľúbenú hudbu a jednoducho iba BUĎ!,
• maľuj, kresli, vyšívaj, háčkuj, pleť, vytváraj,,
• a samozrejme, SEX. Pamätáš si to? Ja nie, ale ty si ho spokojne pripomeň :-)

Máš iný skvelý nápad či inšpiráciu? Sem s ním!!!

Je to skvelý sluha, no zlý pán!!!

To je dôležité si uvedomiť!! Ja som si to uvedomila, a preto zajtra vypínam router.

"Ľudia boží, zabudli sme žiť, užívať si života, tešiť sa z maličkostí, vnímať okolie, komunikovať navzájom, chodiť do prírody. Stali sme sa otrokmi výdobytkov civilizácie. Prídeme zničení z práci, a namiesto žitia len bezducho civíme do internetu a do telky. Sme prázdne nádoby, bez života."

Výzva na zajtra!

Tak čo šrác, či čaja? Zvládneš to? Skúsiš aj ty zajtra vypnúť technológie a jednoducho zapneš človeka? Dúfam, že áno. Tak poď do toho so mnou. A v pondelok sa s tým zdôver. Trebárs aj na FB. Alebo kamarátkam v kaviarni. 

Na záver ti už prajem krásny deň, či sa už rozhodneš stráviť ho s internetom alebo bez. No skôr, než si ho ráno zapneš, skús porozmýšľať, či ho skutočne v nedeľu potrebuješ. 

Na ďalšie stretnutie s tebou sa teší

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Človek vznikol omylom prírody, ale zomrie chybou počítača."

Autor neznámy