Keď to deťom vyjde úplne presne, alebo to okoliu nevysvetlíš

"Chráň, si chráň tie krásne bláznovstvá, z ktorých si nám stále nevyrástla."

Peter Nagy - Chráň svoje bláznovstvá

Aby som sa stále neopakovala iba s hláškami našich zákazníkov v Paláci, dnes to trochu odľahčím, a pridám "štipľavé" hlášky našich deťúreniec, ktoré nás sem tam dokážu dostať do pomykova. A hlavne, ak sa im to podarí mimo domu.

Učenie takýchto slov ide nejak samo

Toť nedávno (niekedy minulého roku) som písala o tom, ako sa môj Ošo naučil nové, neslušné slovo, vďaka hokejovým majstrovstvám. Našťastie už na to časom zabudol, myslela som si, že už sme za vodou. Ale to by nebolo ono, keby mu ho niečo nepripomenulo:

Môj chlap si v kuchyni pri varení počúval audioknihu (nechci odo mňa názov, ale niečo s rímskymi légiami), a sama sa čudujem, ako je to možné, že už v tej dobe poznali také slovo, ale predsa len tam zaznelo slovo: "K*va".

Keďže okná dokorán, však teplo, Ošo sa spokojne premáva po balkóne spievajúc si "Po nábreží, koník beží..." odrazu zastal. Až do kuchyne som videla, ako sa mu zaleskli v očiach hviezdičky, a na plné ústa začal v rovnakej melódií spievať:

"Kua, kuaaaa..."

No super, mali sme to tu zas. Ale keď muž pred týždňom počúval Sama Chalúpku, tak nebehal po balkóne a nerecitoval: 

"Mor ho, hoj mor ho!"

Ako ľahko a rýchlo sa tie deti naučia takéto slovíčka, akoby len čakali na to, kedy z našich úst vyletí niečo podobné, aby to mohli zopakovať.

Už niekoľko mesiacov do neho hustím: "Červená, červená, červená, tá kocka je červená." 

A keď sa ho opýtam, akú farbu má kocka, povie: "Žltá!" 
Najväčšiu srandu máme zo vzdelávania chtivej matky!!! 

Ale keď som minule na niečo (či niekoho v rádiu) zhúkla: "To je ale idiot...", hádaj čo. Moje dieťa začalo radostne behať po obývačke a kričať:

"Idiooot, idiooot, idiooot!"

Asi si musíme dávať ešte väčší pozor na ústa, alebo jednoducho vypnúť aj rádio.

No či to pomôže? Tie decká si stále nájdu cestu. Pozerali sme si knižočku, kde dieťatko držalo v ruke tenisovú raketu, a s oteckom si pinkali loptičku. Nevinne sa ma Ošo opýtal:

"Mamka, čo to robia?"

"Chrobáčik, hrajú tenis."

"Aj ja chcem."

"Dobre, v lete pôjdeme na chalupu a zahráme si spolu tenis."

Celý natešený vbehol tatovi do druhej izby a so zápalom kričal:
"Tato, tato budeme hrať s mamkou penis!!!"

Najobľúbenejšia rozprávka Oša je, samozrejme ako inak, Máša a medveď. Ale neviem prečo, dievčatku nehovoril Máša ale Ťava. Netuším, v akom spodobovacom režime funguje, ale my toho o deťoch veľa ešte nevieme. 

Boli sme vonku na ihrisku a nejaké dievčatko malo na čiapke práve reklamu z tejto rozprávky. Ošo k nej veselo pribehol, usmial sa na ňu a zakričal:

"Mamka, dievčatko je Ťava!" 

Najskôr nechápavý pohľad dievčatka na mňa, ale po rýchlom vysvetlení sa z tých dvoch o chvíľu stali veľkí kamaráti.

Tak toto nevysvetlíš!!!

Učíme sa počítať:

Ale aby som nekrivdila iba môjmu synovi, prejdeme aj k deťom iných. Moja kamarátka Henika, ktorá mi už so svojim synom nie raz bola inšpiráciou, sa nedávno sa pochválila, že jej malý sa učí počítať, ale robí to po svojom, keďže mu celé slová ešte nejdú:

"Je-ba-ty..."

Najlepšie to znie so susedou vo výťahu, ktorá ani netuší, že ide o rátanie poschodí... 

Najobľúbenejšia rozprávka

Kamarátka Danka sa zas pochválila, že jej malý Peťko miluje rozprávku o Dračom bojovníkovi, ale ten názov dokáže popliesť tak, že nezainteresovaným to môže vyznieť všelijako:

"Peťko, akú rozprávočku si dnes pozeral?"

"Kundu Pandu!"

Prekvapí, keď nevieš, ale môjmu chlapovi sa to tak zapáčilo, že odvtedy tej chuderke Pande inak ani nepovie :-))).

To si priam pýta

Môj najstarší synovec miloval, a v podstate ktoré dieťa nie, tyčinky. Kým bol malý, tak veľakrát sa mu písmenka poprehadzovali a tak prišiel za tetou a vypýtal si za hrsť:

"Teta, dáš mi svoju pičinku?"

Teta pozrela škaredo našim smerom a pomyslela si niečo o našich výchovných metódach.

Ešte že len tak

Moja sestra je za volantom ako šarkan. Na ňu vôbec neplatia tie vtipy o ženách za volantom, naopak, ona si zo žien robí posmech, a povreskuje na nich oplzlé nadávky typu: "K*t ti do ruky a nie volant!" Našťastie, odkedy jej za chrbtom sedia deti, upustila od takýchto milých slovných spojení, a prešla na jemnejšie varianty. 

Ale môj tatko ostal trochu šokovaný. Keď viezol deti na chalupu a nejaký "dobráčisko" mu skrížil cestu tak, že ledva zabrzdil, nepovedal nič, iba si niečo zamrmlal popod nos. Na to sa ozval tenučký hlások menšieho:

"Dedo a ty prečo nenadávaš, ako naša mamka?"

"A ako nadáva vaša mamka?"

"Ty somár sprostý!" zvrieskol na celé auto.

Poznajúc svoju sestru som si len vydýchla, lebo viem, že by to mohlo skončiť aj horšie.

Máš aj ty nejakú milú príhodu s detvákmi, či i bez nich? Tak sem s tým, vieš že som večný zberateľ milých hlášok a trápnych príhod. 

Nateraz ti už iba prajem pekný deň a na ďalšie stretnutie s tebou sa teší  

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver

"Len deti, blázni a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť vždy pravdu."

Winston Churchill

Čítal si už?

Gól síce nepadol, ale naučili sme sa nové slovo

Komplimenty našich detí nikdy neomrzia

Štiepená som proti cudzím jazykom, ale aspoň je sranda