Oplatí sa deti učiť láske k písanému slovu?

"On vie kde tichý vánok má svoj úkryt, on dávno všetko vie, on dávno všetko vie.  Tam kdesi v tom rozprávkovom vnútri má srdce cínové, má srdce cínové."
Elán - H. CH. Andersen

Dnešný článok chcem opäť venovať knihám. Keďže počas marca som nestihla spísať nič zmysluplné k tejto najlepšej, papierovej, celoživotnej priateľke, dnes to trochu napravím. V článku by som sa rada venovala detskému čitateľovi. Taká malá dumka, či sa oplatí s deťmi čítať, alebo nie. K tomu pár fotiek z rodinného albumu i trefných obrázkov z FB knižných skupín.
Dátum napísania tohto článku som si nevybrala náhodne, schválne som si ho nechala na pretože:



Medzinárodný deň detskej knihy


Vedel si, že 2. apríl je od roku 1967 vyhlásený za Medzinárodný deň detskej knihy? 
Na počesť narodenia rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Cieľom je priblížiť detskému čitateľovi literatúru, podnietiť ich k čítaniu, vypestovať lásku ku knihám. Aby sa naučili, že tento produkt Gutenbergovho vynálezu sa môže stať najlepším priateľom na celý život.

Hans Christian Andersen. Zdroj foto: Pixabay.com

Nemôžem svoj článok poňať odborne, pretože nie som ani detská psychologička, ani pedagogička, iba obyčajná matka ktorá chce, aby z jej dieťaťa vyrástol samostatne mysliaci člen a nie stádovitá ovečka. A na to potrebuje veľa, veľa informácii, stimulov a široký pohľad na svet. A to mu ponúkne iba kniha!!!. Ale ak by si chcel slovo odborníka, našla som si nejaké články, ktoré hovoria presne o tom istom, ale nie tak amatérsky ako ja, ale profesionálne. Ak máš chuť a čas:


V dnešnej dobe je ťažké priviesť ľudí (ešte ťažšie deti) k čítaniu, no verím, že pre každú dušu sa nájde ten správny príbeh. A keďže každý sme iný, jedinečný, je to beh na dlhé trate. Ale netreba to vzdávať. Nedávno bola u mňa v práci kamarátka, ktorej syn nechce vôbec, ale vôbec čítať. Nevidí v tom nič zábavné a tiež radšej trávi čas na mobile. Avšak viem, že miluje strašidelné príbehy, Zombie, upírov, duchov, a tak sme to skúsili so sériou Tigrí tím. Dieťa sa do vyšetrenia zapojuje aj pomocou čarovnej lupy, iba s ktorou vidí to, čo je ľudskú oku skryté. Čuduj sa svete, skutočne ho to zaujalo a behom mesiaca prišla pre ďalšie tri časti. Malý, ale úspech. Pevne verím, že keď ho táto séria omrzí, časom spoločne nájdeme niečo iné, čo ho zaujme. Upíri a vlkodlaci? Celé oddelenie, nech sa páči :-).
  

Je písané slovo skutočne mŕtve?! - Deti a knihy


Keď sa prejdem po našom Paláci v oddelení detských kníh, cítim sa sama ako v nebi. My sme skutočne taký obrovský výber interaktívnych, pohyblivých, okienkových, hrajúcich, svetielkujúcich a hovoriacich kníh nemali. O výbere encyklopédii ani nehovorím. A potom môžem pokračovať ďalej cez dobrodružné, fantazíjne, aj detektívne príbehy pre väčšie deti a skončiť pri literatúre pre adolescentov cez romantiku až po samotný sex (že fakt). Byť dieťaťom (puberťáčkou) dnes, z kníhkupectva ma nikto nedostane :-DDDD.

Zdroj foto FB

Za našich čias


Tiež si sa ako dieťa zahrabával pod perinu a hltal stránku za stránkou? Ja mám ešte peknú zbierku tých mojich obľúbených a musím priznať, že knihy nášho detstva boli diametrálne odlišné od tých dnešných. Neodvážim sa zhodnotiť či boli kvalitnejšie alebo nie, ale fakt, že sa niektoré doteraz predávajú na pultoch hovorí za všetko. Avšak musíme si priznať, taký výber nebol. Ale musíme to brať tak, že doba ide dopredu. To, čo bolo v kurze v našej dobe, dnešným deťom nič nepovie. Obávam sa, že taký Jano, Čenkovej deti či Jakubko by väčšinu dnešných detí znudili
Nedávno sa v nich začal prehrabávať môj synovec, občas niektorú náhodne otvoril a jeho výraz hovoril za všetko. 
"To je v akej reči písaná tá kniha?"
"V slovenčine?"
"Ale nie. Veď takto dnes už nikto nehovorí."


Ale čítajú, čítajú tie naše deťúrence


Ako predavačka kníh sa obvykle v práci stretávam iba s takými deťmi, ktoré radi čítajú. Skutočne nemôžem podať objektívny obraz o tom, ako to je medzi ostatným svetom, to by som musela urobiť obrovskú anketu po celom Slovensku, a to sa mi veru nechce. Taktiež som na sociálnych sieťach v rôznych skupinách knihomoľov, knižných blogerov a nemyslím si, že je to zlé, práve naopak. Niekedy mám pocit, že ich knižné maniáctvo ani zďaleka nedosahujem :-O.

Avšak keď sa rozprávam so svojimi priateľmi z detstva, číta ich skutočne minimálne množstvo. Kniha je pre nich strata času, lepší a zábavnejší je televízny program. 
A odborníci takisto varujú. že častejšie ako knihy, vidno v rukách detí technológie, a nie je nič výnimočné, ak je trojročné dieťa závislé od tabletu. Taká je doba, a aj to dieťa chce byť súčasťou nejakého kolektívu. A s knihou by sa z neho vyčlenil. Veď to nie je IN...

Ako to bude s mojim synom o pár rokov ani si netrúfnem hádať. Najstaršiemu synovcovi som čítavala, odkedy sa narodil. Avšak bola mu diagnostikovaná dyslexia a teraz ho knihy nudia. Či je to výhovorka, lenivosť alebo sú PC hry zaujímavejšie, neodvážim sa konštatovať. No aj tak sme buchli šampanské, keď dočítal Gregorove tajné výpravy do vesmíru. 
Mladší synovci, to sú rodení knihomoli, obaja vedeli čítať ešte skôr, ako nastúpili do školy. Ten štrnásťročný už prešiel na fantasy pre dospelých (jeho favoritom je Červenák), ten mladší sa zabáva na Bojkovom denníku a Trápnom Barrym

Trh je skutočný presýtený knižnými titulmi od výmyslu sveta. Pre dospelých aj pre deti. Stačí si nájsť cestu k tej správnej a potom sa už nikdy nebudeme chcieť vrátiť späť.+

Zdroj foto: Facebook/knižní díra

Výhody detskej knihy


Čas trávený spoločne nám nikto nevynahradí


Akoby som toho mala v práci málo, nosím si robotu aj domov :-DD. A pre nedostatok iných aktivít o knihách aj píšem, a čítam recenzie iných blogerov a recenzentov. Moje dieťa vyrastá medzi knihami. Je síce pravda, že sám si čítať nechce, a trochu ma zamrzí, keď mi povie, že ho čítanie nebaví. 
Ale..., 
Baví ho, keď mu čítam ja. Chvalabohu, večer nezaspí bez rozprávky. Po umytí zubov vytiahne knihu a donesie ju do postele. Nalepí sa na mňa a ešte hodinu pred spaním musíme každý deň dookola čítať O siedmych kozliatkach, O troch prasiatkach, O hlúpej myške a Zatúlané húsatko - presne v tomto poradí
Cez deň ale našťastie máme výber väčší (odporúčanie o niečo nižšie). 

A je pravda, že už z toho šediviem, však pol roka čítať dookola to isté je na nervy i psychiku. Ale neriešim že čo, ale vytešujem sa zo spoločného času, keď sme iba my dvaja zachumlaní v perinách, zamotaní jeden do druhého a užívame si naše chvíle. Ja mám v rukách kávu, on čaj a spoločne sa túlame v tom dokonalom svete rozprávok.


Som presvedčená, že tento príjemný pocit v ňom ostane navždy. A práve táto pokojná pohoda sa v ňom vyvolá stále, keď otvorí nejakú knihu. A tým si vytvorí ku knihám puto, ktoré ho bude prevádzať celým životom. 
A verím, že aj u ostatných ľudí je to tak. 
Musím tomu veriť, pretože keď ľudia prestanú čítať, prídem o prácu!!!


Dovolí to aj mne


Veľa mamičiek sa ma pýta, ako je možné, že mám čas na čítanie. Kedy to stíham a hlavne: "Tebe to Ošo dovolí? Mne ten môj stále vytrháva knihu z rúk..." 
No, nemám problém. Dokonca mi knihu donesie, opýta sa čo čítam, o čom to je a či sa mi to páči. Pretože vie, že aby jeho mama bola spokojná, musí si denne dopriať svoju dávku písaného slova. A ide sa hrať s autíčkami, alebo vláčikmi. 
A večer, keď dočítame cyklus o nenažraných vlkoch, zaspievame povinných desať pesničiek, strčí mi do rúk "čelovku" a s láskavým dovolením mi dovolí čítať si :-D. 
A každá taká chvíľa sa ráta...


Apropo, ak by si nevedel, prečo aj matky potrebujú čítať, TU pripájam jeden super článok na túto tému :-))) 


Rozvíja sa fantázia


Koľkokrát si zažil situáciu, že prišlo dieťa a zahlásilo že sa nudí? Hračky ho nebavia, kresliť sa mu nechce, vonku nemá čo robiť... S knihou tento problém nikdy nebude. Stačí dieťa doviesť do knižnice či kníhkupectva a už si niečo vyberie (a ja tiež, ako inak :-D). Ale neskôr, aj keď ho čítanie omrzí. dokáže sa sám vyhrať s tým čo má doma. Hraje sa na Dinopark (ja stále skončím ako Diplodocus, ktovie čo v ňom evokuj to, že som najväčší dinosaurus :-D), alebo vláčika Tomáša. Občas ma privolá do hry, občas ma nechá iba zdiaľky sledovať ho a vidím, ako dokáže vyjsť úplne mimo realitu a zažrať sa do toho.

Zdroj foto: Facebook/knižní díra

Technológii v detských rukách bude pomenej


Neviem čo ma čaká o pár rokov. Väčšina kamarátiek-mamičiek ma straší, že keď mu to čaro modernej doby nedám teraz, časom bude o to od nich závislejší. To ja nemôžem vedieť, ale ostáva mi nádej. Je mi jasné, že v škole a v neskoršom živote už bude výdobytky technológie potrebovať. Dnes sa už všetky projekty a domáce úlohy robia na PC a cez internet. Ale som si istá, že za pár hodín sa to všetko naučí. Nemyslím si, že o niečo príde, ak mu ich nestrčím do rúk teraz. Ale momentálne ho v aute a autobuse stále viac zaujíma život za sklom, srnky a jelene pri cestách a spievanie.


Vyhadzov mi zatiaľ nehrozí


Ako som už spomínala, pre mňa, ako matku = predavačku kníh je to životne dôležité :-DDD. A preto, nielen počas jedného mesiaca kníh, či jedného dňa detskej knihy v roku, dokazujem svojim konaním, že človek s knihou vie byť veľmi šťastný.

Deti musia veriť, že dobro zvíťazí nad zlom


Ja osobne som za klasiku v rozprávkach, kde je jasné definované zlo a dobro (aj keď ako milovníčke vlkov mi to občas príde kruté, ale rozoznávajme realitu od fantázie) Je mi jasné, že keď deti prídu do života, z každej strany sa na nich rútia prekážky, ľudská zloba, intrigy, nenávisť (bohužiaľ, taká je doba). U nás to ale nebolo iné, tiež sa každý deň pasujeme so zlom v hocakej podobe. Vďaka knihe mám nielen úlet do inej dimenzie, ale taktiež návody na to, ako so zlom bojovať (a to práve nemyslím detektívky, i keď niekedy k tomu nemám ďaleko), avšak aj tam je väčšinou to zlo porazené. Musíme dať deťom nádej, že to ide, lebo bez toho by sme to všetko, aj samotný život mohli vzdať. A myslím, že stojí za to bojovať. Aj keď je svet proti nám  


Moje odporúčanie


Ak by ťa zaujímalo, čím a ako dokážeme dieťa zaujať, tu je pár našich obľúbených titulov:

Obdobie dinosaurov


Nielen vďaka infantilnému Andymu a jeho výletom do praveku sa dnešné deti zaujímajú o týchto nadrozmerných jašterov. Rátam, že je to dobou. Už môj adolescentný synovec onoho času zbožňoval tieto rozkošné tvory a z knižných regálov si máme čo vyberať. U nás má najväčší úspech zvuková kniha Dinosaury, Moja malá knižka o dinosauroch a interaktívna kniha s elektronickým perom Dinosaury (túto edíciu Kúzelné čítanie skutočne odporúčam, niekedy aj pol hodinu neviem, že mám dieťa :-DDD, najradšej sa precvičuje v kvízoch, aj v tom je celá mamka).


Krtko


Klasika. Tento malý nezbedník zabáva už niekoľko generácii, a bola by škoda, ak by sa na neho zabudlo. Knihu Krtko a nohavičky mu môj chlap kúpil a čítal ešte keď sa iba plazil po zemi. Ako krtko liečil myšku čítame stále, keď nás trápi nejaký bacil a Krtka a mamičku si otvorím stále, keď ma pochytí strach z pôrodu (z matky zajačice tie mláďatá vyskakujú akoby nič).



Rozprávky o zvieratkách


Tieto milé rozprávočky od Sutejeva si pamätám ešte z detstva. Milovala som tie ilustrácie a Ošo nie je iný. Keď čítame O mačiatku, ktoré zabudlo prosiť, či o tom, ako havko hľadá Kto povedal mňau, mení sa naša posteľ na farmu, kde napodobňujeme zvuky kravy, mačky, kohúta, sliepky, koňa, atď. Škoda, že tituly sú vypredané, ľudia ju stále vyhľadávajú. Ale pevne verím, že staršie vydania sa budú nachádzať na pôde u vašich rodičov či v tvojej detskej knihovníčke.   


Pásli ovce valasi



Tiež jedna klasika z nášho detstva. Ľubozvučná slovenčina, vôňa mlieka, chuť čerstvého syra a dvaja šikovní valasi zažívajúci dobrodružstvá v našich horách, ktorí približujú deťom naše rituály, tradície aj povery. Ošo, toho Maťka a Kubka miluje či už v knižnej, ale aj vo filmovej verzii narozprávanej s nesmrteľným Jozefom Krónerom



Malý Mikuláš


K tomuto dielu sme sa dostali skrz sfilmovanú verziu. Malý Mikuláš je postavička z knihy zo šesťdesiatich rokoch minulého storočia, tým pádom hlavní hrdinovia prežívajú detstvo vonku na slniečku, ihrisku, pri behu za loptou a podobne. Práve nedávno kniha vyšla v reedícii v troch častiach, tým som nám ju mohla zaobstarať. Som rada, že práve takéto rozprávky sa Ošovi páčia a pevne verím, dúfam, že mu to ostane. Fantázia je to, čo deti potrebujú. Aby sa vedeli vyhrať aj bez toho, aby čumeli do mobilov.

Škriatok v pyžamku a personalizované knihy, slovensko-česky slovník


O týchto tituloch som sa už viac rozpisovala v starších článkoch (Ja, rytier TU a Škriatok v pyžamku TU, Jak velbloud potkal ťavu TU), ale to neznamená, že si stále nečítame o rytierovi Ošovi a o Neposlušnom zúbku, Unavenom hlásku či Ukričanom škriatkovi v pyžamku, ktorý nám nápadne pripomína naše vlastné dieťa a pripomíname si češtinu, aby vekom nemal problém prečítať si knihu aj v českom jazyku.


Tých titulov je teda omnoho viac, ale z hľadiska nedostatku času a priestoru (nechcem ťa unudiť k spánku) som spomenula iba niektoré. Stále objavíme niečo zaujímavé a dobrodružné a verím, že ťa s niektorými bližšie oboznámim v budúcich článkoch. Veď koľkokrát sa tie výborné tituly k čitateľom ani nedostanú, lebo ich zatienia viac propagované rozprávky. Ja sama sa už niekedy v tom množstve strácam, ale snažím sa, pretože tiež chcem nájsť také tituly, ktoré by synovu pozornosť udržali. 

Pár slov na záver:


Neviem ako to funguje v iných škôlkach, ale v tej triede, do ktorej chodíme si stále hovoria o dôležitosti písaného slova. Minulý mesiac nosili detičky do škôlky obľúbené knihy a spoločne si z nich čítali (Ošo vzal už vyššie spomínaného rytiera a mal veľký úspech). Videla som tie zvedavé detské očká pri každej novej knihe a to ma presviedča o tom, že moje služby v budúcnosti ešte niekto bude potrebovať. Niekedy sa obávam, že nás onedlho vytlačia elektronické čítačky, ale som si istá, že pokiaľ budú na svete ľudia ako ja, ktorým technológia nič nehovorí, moja práca má zmysel.

Ja ti už ďakujem za to, že si to dnes so mnou vydržal až do konca, zas som sa rozpísala trochu viac ako som chcela. Dúfam, že sa ti môj článok páčil a budem rada, ak svoj názor vyjadríš v komentári či už tu, alebo na mojej FB stránke. Spokojne sa vykecaj, ja sa neurazím, ak je opačný ako ten môj, možno sa mýlim a dnešné deti potrebujú viac digitálne vzruchy ako knihy. Čo ja, stará vykopávka, môžem vedieť??? 

Zdroj foto: Facebook/knižní díra
A teším sa na naše ďalšie stretnutie pri mojom článku, nech budú o čomkoľvek. Mám v talóne nejaké recenzie, tehotenské dumky a rady, tak si ma nalaď aj nabudúce. Prajem krásny deň

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:


"Rozprávky sú viac ako pravdivé - nie preto, že nám hovoria, že existujú draci. ale pretože nám hovoria, že drakov môžeme poraziť."

Neil Gainman

Komentáre

  1. Ještě koncem roku jsem každý den klukům četla před spaním. Ale pak přišly nemoci a nějak to vyšumělo, budu muset znovu začít :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Verím, že choroby dokážu s človekom zatočiť, ale nikdy nie je neskoro vrátiť sa k tejto milej činnosti. Ono, príbehy milujú ako malé tak aj veľké deti a dospelí zrovna tak. Odporúčam si opäť nájsť pár chvíľ len pre seba. Určite to stojí za to :-)

      Odstrániť
  2. Počas choroby deti vyžadovali najviac čítania, vtedy mali istotu že budem pri nich .....ale platilo to aj opačne, ked som bola chorá ja vedeli ma uspať :-D
    Keď už sa zdá že čítanie upadá objaví sa niečo čo ho prebudí ...viď. Harry Potter

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako sa deti naučia, tak pokračujú aj ďalej. Ale zas čítať niekomu, kto zaspí už po prvých riadkoch???? No, no, no!! Ale škoda že to nefunguje aj na malého, ten musí počkať až do konca príbehu, aj keď ho čítam dookola, dookola, dookola každý deň :-))) Možno očakáva nejaký iný zvrat.
      A s Harrym je to presne tak. Vrátil deťom čaro kníh a to je skutočná pravda.

      Odstrániť
  3. Jednoznačne treba začať u detí skoro a keď sa k tomu pristupuje správne, lásku si k čítaniu nájdu aj samé :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež si myslím, že ak mu tú cestu ukážeme, pôjde sa im po nej ľahšie. Čítanie má svoje čaro a bolo by škoda, ak by o to boli deťúrence ukrátené.

      Odstrániť
  4. Je moc krásné, jak vychováváš svého syna. Takhle by se svému dítěti měla věnovat každá máma :) Já musím přiznat, že když jsem hlídala děti, tak mi taky knížku brali, přetáčeli a pak jsme si vždy povídali jenom o obrázcích :D Ale když byl brácha menší, tak jsem mu také někdy večer čítala, bylo to moc fajn. Škoda jen, že už je to chlap jak hora :)

    WantBeFitM

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne, ale myslím si, že je nás viac mamičiek, ktoré takto vedú svoje detičky, pretože väčšina z nás vie, aké je čítanie dôležité. Pre naše dušičky.
      Apropo, ja mám doma jedného takého chlapa ako hora, a občas čítam aj jemu. Nezáleží na veku, ani na veľkosti, všetci milujeme príbehy a tak odporúčam zaviesť spoločné čítanie aj pre vás veľkých. Určite by sa našli knihy, ktoré by vás zaujali, nemusia to byť zrovna rozprávky o kozliatkach :-DDD

      Odstrániť
  5. Ono je fakt asi důležité, aby si děti našly ten svůj žánr, který je zaujme:) I mně dlouho trvalo než jsem si našla lásku ke čtení:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A teším sa s tebou že sa ti to podarilo. Verím, že v dnešnej dobe je výber tak obrovský, že kto chce, tak si nájde. A je jedno či ide o fantasy alebo romantiku. Určite neodporúčam čítať to, čo nás nebaví, aby sa z čítania nestala povinnosť. Pri čítaní ide o oddych a duchovnú potravu. Preto radšej skúsiť toho viac. A potom to príde. Tá láska...
      Ďakujem za komentár :-)))

      Odstrániť
  6. Neviem zhodniť ako problatické keďže mňa to k čítaniu ťahalo samo, ale myslím si, že je to rozhodne dôležité. Slovná zásoba a chápanie veci, ktoré si pri tom deti samé nájdu sú neoceniteľné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sú deti ktoré objavia čaro kníh samé, sú také, ktorých k nim privedú rodičia, a niekedy to nenájdu nikdy. Tiež je možné že môj syn taký bude, ukáže to čas. Avšak ako vravíš, bola by škoda tej slovnej zásoby a tých príbehov ktorým by sa v tom prípade vyhol, takže sa plne stotožňujem s tvojim názorom. A čo bude ďalej, čas ukáže.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita