Liečivá teplá náruč

"Opri sa i mňa, bude ti dobre, svet bude krásny a nebo modré."
IMT Smile - Opri sa o mňa

Vonku je jeseň, počasie, také všelijaké. Ja osobne milujem toto ročné obdobie so všetkými jeho nádherami, či už je to babie leto, šuchotanie popadaných listov na zemi, vietor, ktorý mi fičí do ksichtu, ale aj dážď, ktorý mi v noci kvapká na okno. Počula som i čítala, že množstvo ľudí v tomto ročnom období trpí depresiami a zlou náladou. Ja, naopak, sa vytešujem
Uvarím si šípkový čaj, upečiem tekvicový koláč, uvarím tekvicovú polievku, nakrájam jablko, naobliekam deti a vybehneme von, alebo keď už fakt leje, hráme pexeso, čítame si, tancujeme, leňošíme. V skratke, užívame dňa. 


Teraz si najviac užívam prechádzky v podvečer, keď už je tma, trochu mrholí, trochu klopká dáždik na kočiar, nikde nikoho. Vzduch je čistý, dobre sa dýcha. A ja v duši pocítim vnútorný pokoj a pokoru. 

Ale verím, že je množstvo ľudí, ktorí majú práve opačný problém, a to že v tomto jesennom počasí zažívajú práve zlé a smutné obdobie. Chápem, že nie v každej duši upršané počasie môže vyvolať pokoj. A práve im odporúčam medicínu, ktorú si ja dávkujem aj bez doktora tak dvadsaťkrát za deň bez toho, aby som sa bála vedľajších účinkov. Neboj sa, teda, a naordinuj si ho aj ty vo veľkej miere. Neboj sa ho. Neškodí, nič nestojí a je ho dosť. Tým liekom je .... OBJATIE.

Lepšie ako sto lekárov


Včera, keď som pred spaním objala svojho chlapa, iba tak mi oznámil:

"A vieš, že by si sa mala objímať aspoň sedemkrát denne, ak sa chceš vyhnúť cukrovke?"

Oznámila som mu, že toto nie je jediný benefit objatia, ale v tomto dotyku je toho oveľa, oveľa viac. 

Ja svoje deti v kuse stískam. Keď ráno vstaneme, keď ideme do škôlky, keď ideme zo škôlky, keď nájdeme pár v pexese, keď si čítame, keď si spievame. A aj v noci, keď sa na mňa nalepia obe deti a hneď máme všetci traja lepšie sny. Objímam sa aj veľmi často s mojim veľkým chlapom, pretože odkedy máme druhé dieťa, je to jediný možný, spoločný dotyk. Keď nás takto v objatí zbadá syn, už letí k nám, a pridáva sa k spoločnej aktivite.


Kedysi som tak stískala aj synovcov. Kým boli malí, robili sme tak stále. A hoc už sú to veľkí, a "najdôležitejší ľudia na svete" = pubertiaci, ešte stále prídu a radi sa pritulkajú k rodičom, k starým rodičom, k tetám, a dokonca aj k bratrancom. Puberta-nepuberta, dotyk je dôležitý aj pre nich.

Objatie totiž v tele zvyšuje dávku oxytocínu - inak nazývaného hormónu lásky, ktorý je zodpovedný nielen za zdravý sexuálny život a následné otehotnenie, ale aj za jednoduchší pôrod, zamilovanie sa maminky do svojho bábätka, aj za spustenie laktácie. Preto je ten prvotný dotyk dieťatka s matkou, bezprostredne po pôrode a následne aj po ňom, tak dôležitý. Na zníženie popôrodnej depresie mnohokrát pomôže kontakt koža na kožu, čím sa zabezpečuje zdravý vývin dieťatka a zároveň aj matky. 

S oboma deťmi som to praktikovala od začiatku a praktizujem doteraz. Môj syn vstáva a zaspáva s tým, že sestričku ustavične objíma, bozkáva, tulká sa k nej, hladká ju. Mne len stačí sa na to pozerať a už cítim, ako sa mi tvorí mlieko.

Liečivé účinky objatia


Nedávno sa mi jedna kamarátka posťažovala, že keď bola so synom (5 rokov) u psychologičky, tak ju upozornila na to, že "jej syn je už dosť veľký, a nie je potrebné ho už toľko objímať a bozkávať!" Že vraj je to viac na škodu ako na úžitok. 
Keď sa s tým kamarátka zverila staršej susede, tá jej povedala jednu vetu, ktorú si treba zarámovať na chladničku:

"Objímajte svoje dieťatko koľko to len ide, škoda každej chvíle bez dotyku. Môj syn pred rokmi zomrel a dala by som čokoľvek, aby som ho mohla znova objať." 

Ja teda nie som psychológ, ani vyštudovaný lekár, ale v dľa môjho selského rozumu si tá pani "psychologička" zaslúži moju nomináciu na "imaginárnu cenu (ne)materskej demencie za blbosť" (asi to rozbehnem vo veľkom, článok TU). Vo všetkých článkoch, ktoré som čítala práve odborníci odporúčajú objímanie vlastných detí.
Pretože vraj dostatok objatia znižuje aj násilné chovanie u ľudských jedincov (niekde som to čítala). Neviem, či by na vyriešenie agresie vo svete stačilo pár objatí, ale prečo to neskúsiť? Ak vychováme generáciu, ktorá nemá problémy s vyjadrením svojich pocitov cez dotyky, ktovie, možno bude svet krajší.

Pozn. Mám ďalšiu kamarátku psychologičku. Ak si tento článok prečíta, som zvedavá na jej názor :-)))

V poslednej dobe neuniklo mojej pozornosti, že mladí ľudia sa veľa a často objímajú. Keď sa stretnú kamarátky na ulici, ihneď si padnú do náručia, aj keď sú to spolužiačky, ktoré spolu trávia množstvo času v škole. Pravdu povediac, my, za našich mladých čias sme to skoro vôbec nerobili. Áno, trávili sme spolu množstvo času, huby sa nám nezavreli :-), ale... málokedy sme sa objali. Nanajvýš, keď sme dostali košom od chalana, ktorý sa nám páčil. Až teraz sa objímeme, keď sa stretneme po desiatich rokoch, alebo tak. A preto musím skonštatovať, že tento nový trend sa mne veľmi páči. Pretože, objatí nikdy nie je dosť. 

Len pre informáciu uvediem pár benefitov, ktoré v sebe skrýva také jedno obyčajné objatie. Niektoré sú už na prvý pohľad viditeľné, iné sa prejavia postupne:

  • znižuje krvný tlak (hej, môžem potvrdiť, ja mám 80/50 a objímam sa v kuse :-))
  • posilňuje imunitný systém 
  • znižuje prejavy ochorenia (nie nadarmo sa hovorí, že pre zdravie je najlepšie sa vypotiť na cudzom tele :-))
  • zdvíha sebavedomie
  • zmierňuje napätie
  • znižuje sociálnu úzkosť
  • chráni pred stresom
  • zlepšuje chuť do jedla
  • podporuje dobrú náladu
  • zlepšuje prísun serotonínu, čím pomáha proti depresiám
  • napomáha dôvere
  • zvyšuje pozitívne myslenie

Pár slov na záver:


Nuž, čo k tomu dodať. Len toľko, že sa objímajte, objímajte, a objímajte s kým môžete. Tak dlho ako len chcete, ako je vám príjemné. Pretože žiadne slovo nevyjadrí viac, ako jeden teplý, ľudský dotyk. A, bohužiaľ, nikdy neviete, kedy to objatie môže byť aj posledné. Potom už bude neskoro ľutovať, že ste sa neobjímali viac.
Ešte pridávam dve krásne videa, ktoré priamo ukazujú na potrebu ľudského dotyku. Možno ste to už videli, sú staršieho dáta, no mne, hlavne teraz, stále dokážu vohnať slzy do očí. Avšak, nie je to divné, že v dnešnej dobe musíme natáčať videa o tom, čo by malo byť prirodzené ???



A ja už ďakujem každej dušičke, ktorá dnes zavítala na môj blog a prečítala si pár slov od prehormónovanej mamičky. Ak sa vám článok páčil, budem vďačná za zdieľanie. Ak nechcete, aby vám niečo ušlo, môžete dať páčik na moju FB stránku, alebo nanovo, odkedy som už aj na IG, môžete ma sledovať aj tam na @cajazpalaca.

Ešte stále môžete súťažiť v Halloweenskom knižnom Hope 2019 o knižné balíčky na mojej FB stránke či priamo na blogu. A ak máte nejaký tip na "imaginárnu cenu (ne)materskej demencie za blbosť" spokojne mi napíšte na blog, do správy, na mail, alebo hockde. Budem sa tešiť a možno skutočne spravím z toho nejakú pravidelnú rubriku. 


Tak, to je všetko a na ďalšie stretnutie sa s vami teší, vaša:

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Objatie je zázračný dar. Jedna veľkosť sedí všetkým... je to srdce, ktoré rozdáva, ruky už len dávajú."


anonym, Africké príslovie

Komentáre

  1. Podzimní počasí miluji, vůbec mi nevadí, že je brzy tma, vždy zapálím alespoň dvě veliké svíčky, strašně moc mě to uklidňuje. A objímání! To miluji taky, Matýsek by se tulil pořád, starší občas taky přijde, ale pravidelně se objímáme každý večer před spaním. Je to rituál, je to teplo domova, láska, štěstí :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak to citim aj ja. Tie vecerne ritualy s detmi, ktoré im pomahaju zaspat si budu pamatat celý život. A nam tie chvile nikto nevezme. Pride aj cas ked to nebudu chciet a nam to bude luto.
      A áno, sviecky tak nejako patria k tomuto obdobiu. Tiez milujem ten blkotajuci tanec plamenov.. este viac ohen v krbe. Ale v bytovke mi krb nepovolia tak musi stacit sviecka.

      Odstrániť
  2. Mamina náruš je istota, bezpečie domova
    Objíjme sa navzájom niekoľko krát denne

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak. Čo najviac sa objimajme keď ma tolko zdravotnych benefitov.

      Odstrániť
  3. Moc hezký článek :) Věřím tomu, že objetí je opravdu úžasně prospěšné a uklidňující :) Stačí mi takhle chvíli pomazlit svého ušáka a hned je cítit ten úžasně antistresový účinek :) Takže určitě objímat a mazlit, děti, zvířátka...:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Juj a samozrejme som zabudla na liecive objatia štvornohých miláčikov, ktoré dodaju potrebne teplo a pozitivnu naladu. A plysaci z detstva zas pripomenu krásne obdobie.
      Ďakujem veľmi krásne za komentár

      Odstrániť
  4. Pred pár dňami som čítala o liečivých účinkoch objatia. :) Musím sa priznať, že odkedy študujem na vysokej, mojich rodičov objímam oveľa viac, keď sa vrátim domov. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, tomu verím. Keď som sa. odstahovala z domu tiež som potom častejsie objimala rodicov. Nastastie som ale az tak daleko iba na dalsie sidlisko takze chodievam casto na navstevu. Ty to mas horsie v inom štáte...
      Ďakujem za komentár

      Odstrániť
  5. Osobně, já nejsem moc ten typ člověka, který by hned objal někoho, koho leta už neviděl. Ale jedná-li se o osobou blízkou, tak ji velice a tuze ráda obejmu a vůbec mi to nevadí. A jakožto povšimla jsem si, že mě některá obejmutí uklidní a cítím se potom naprosto skvěle. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie je dolezite objimat každého, ide o to objimat sa s radosťou. A tvoje slova iba potvrdili zistenie odbornikov, ze objatie upokojuje.
      Ďakujem za komentár

      Odstrániť
  6. My teda s kamarádkami také máme zvyk, že kdykoliv se vidíme a loučíme, tak se objímáme a mám to hrozně ráda :) Myslím, že je důležité děti objímat pořád, nebo aspoň dokud oni o to stojí (s pubertou už většinou nejsou tak objímací :D). Užívejte podzimu krásná rodinko! ♥

    WantBeFitM

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No jasne v puberte tych objati uz bude menej ale moji synovci sa obcas este stale pridu objat pri stretnuti i ked uz puberta útočí jedna radost. Ale paci sa mi ten trend mladych, ze sa objimaju. My sme to nemali.
      Ďakujem veľmi krásne, napodobne, uzivajte aj vy 💖💖

      Odstrániť
  7. Super clanok :) prijemne citanie na zimny vecer a dobre odreagovanie od deti... ano,ako nominovana kamaratka psychologicka,potvrdzujem,ze objatia by mali byt psychologmi skor podporovane...5r ako limit objimania by som nevidela ako vhodne odporucanie,ledaze ideme pripravit na zivot maleho legionara.deti si limity stanovia prirodzene same,v puberte,ked budu chciet objimat frajerov/frajerky,ba uz na 1.stupni ZS, ked bozky mamky by boli totalne faux pas na verejnosti (pod dohladom kamaratov)... kazdopadne pri castom objimani si treba odsledovat neverbalnu komunikaciu,ci je radost z objatia vzajomna,pripadne patrat po pricine odtiahnutia druheho,pravdepodobne bude len docasna...a ak ma ten druhy nizsiu potrebu objati,tak sa naucit kompromisom a trochu pribrzdit...ale to patri tym,ktorych v detstve (mozno na odporucanie psychologov) velmi neobjimali...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jej ďakujem veľmi krásne za vycerpavajucu a odbornu odpoved a tesi ma, že aj psychologovia so mnou suhlasia.
      Na druhej strane, myslim si, že ak dietatko sa objimat nechce tam uz bude trochu iny problem, ale to je uz ina tema.
      Ďakujem krásne.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

Ako by vyzeral svet, ak by ženy vládli neobmedzenou SILOU?

...ale nemôžem povedať, že som to neskúsila!!!