Vzala si mi všetko

"Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je tvoja mamička, čo ti Boh dal."

Bea Littmannová - Najkrajšia hviezdička

Rozhodnutie ženy nemať dieťa je rozhodne lepšou variantou, ako mať dieťa z nesprávnych dôvodov. Písala som o tom aj vo svojich minulých článkov (TU). Ak matka privedie na svet potomka iba preto, lebo sa to od nej očakáva, alebo preto, aby si nasilu udržala nejakého muža vedľa seba, môže to dopadnúť aj tak, ako v najnovšej knihe od autorky Simony Roškovej...

Keď mi deťúrence na pár minút doprajú moju potrebnú dávku "drog" - knihu a kávu :-)

Vzala si mi všetko

"Čo reveš? Prestaň! Nepočula si?!" oborila sa na dcéru, obrátila sa k nej a ruky dala bojovne vbok. Dievčatko sa zadúšalo od plaču. Renáta stratila nervy a priskočila k dcére, no skôr ako ňou stihla zatriasť, pocítila pod chodidlami niečo mokré. Ustúpila a pohľad presmerovala na dievča. Oči zabodla do mokrého rozkroku na modrých teplákoch."

O knihe:

Renáta, hrdinka knihy, si myslí, že klamstvom a vydieraním si získa lásku milovaného Romana. Keď otehotnie aj proti jeho vôli, tajne dúfa, že si ju vezme a o oboch, ju aj dieťa, sa postará. Nechce pochopiť, že pre neho je ona iba chvíľkovým potešením a absolútne nemá záujem viazať sa. Nakoniec ostáva sama so svojou dcérou dcérou Johankou. 

Ak by na titul "dobrá matka" stačilo dieťaťu dať najesť, zaodieť ho, zaniesť do škôlky a späť, tak by si ho Renáta mohla zarámovať a dať na stenu. Avšak samotná Johanka by na to mala iný názor. Od svojej matky sa jej nikdy nedostalo toho najdôležitejšieho. Materskej lásky, pohladenia, láskavého slovka...ničoho, čo je pre iné matky samozrejmosťou. 

Renáta nešťastie utápa v alkohole a náhodných sexuálnych dobrodružstvách s neznámymi mužmi a svoju frustráciu si vybíja na dcére. Tá svoj čas radšej trávi so susedou s kamarátkou Veronikou a jej matkou. Michaela je taktiež na dieťa sama, ale narozdiel od Renáty, nesie svoj údel statočnejšie a keď môže, ochotne sa stará aj o Johanku.   

Keď Renáte osud priveje nového muža, stojí pred životným rozhodnutím. Ozve sa v nej konečne materský cit, alebo bude i naďalej sebecky myslieť iba na seba???

A ako sa matkino správanie odzrkadlí na živote Johanky???

O autorke

Simona Rošková je vášnivou čitateľkou, recenzentkou a blogérkou. Nájsť ju môžete na stránke Literárna kaviareň u Simony, alebo na FB stránke Knihy sú mojou súčasťou. Debutovala románom Nechcem počuť tvoj plač, ktorým nasadila laťku dosť vysoko, no svojim druhým románom ju, podľa mňa, posunula ešte vyššie.

"Jej sa ľahko povie! Čo ona môže vedieť o mojom trápení? Na chvíľu sa zháčila, uvedomila si, že aj Miša stratila milovaného muža. Spomenula si aj na to, ako sa rozhodla, že viac sa nebude zapodievať tým podliakom. Už stačilo! V tej chvíli nevedela, ktorá z nich je na tom horšie."  

Moja mienka

Momentálne sa nachádzam v období, keď sa ku knihe dostanem akurát tak na desať minút denne (obvykle na toalete), a niekedy ani tak. Ale keď už príde deficit a abstinenčný príznak, musím. A preto si hľadám ľahšie tituly, ktoré sa dobre a rýchlo čítajú, nad ktorými netreba premýšľať, ale riadky plynú samé...  

Johanka by si asi ponožky I ❤ mum určite neobula. 

Priznám sa, tato kniha sa mi do rúk nedostala v najvhodnejšom čase. Nadopovaná popôrodnými a laktačnými hormónmi som iba ťažko hľadala sympatie k hlavnej hrdinke. Doteraz ich hľadám a stále neprichádzajú. Ono je to skutočne ťažké obľúbiť si krkavčiu matku, zrovna vtedy, keď ti na hrudi spí dcérka s teplotou (chvalabohu, iba zúbky). No nemyslím si, že v iný čas by to bolo iné. 

Ja osobne sa síce nestariem do výchovy detí iným mamám, veď každá sme iná, každá máme iný názor, iný životný príbeh, inak žijeme. No jedno by sme mali mať spoločné. Nekonečné množstvo objatí a lásky pre svoje deti.

V realite však, našťastie, nijakú takú krkavčiu mať nepoznám. Asi by som si prvýkrát svoj názor nenechala iba pre seba. 

Ja, Simonine knihy stále beriem do rúk s rešpektom a malou dušičkou, keďže si vyberá tak ťažké témy (predchádzajúca bola o popôrodnej depresii). Aj teraz, keď mi povedala, že je to román o nechcenom dieťati, trochu som sa obávala, čo v nej objavím a či sa mi nebude dvíhať tlak, adrenalín, žalúdok, či to pri svojej laktačnej precitlivenosti zvládnem. 

No teraz už môžem smelo povedať, že Simona sa tejto témy chytila skutočne profesionálne, a hlavne, jemne. Zvládla som to bez ujmy na zdraví, aj keď trochu so smútkom v srdci. Pretože, aj keď podľa Simoniných slov nie je dej postavený na nejakej reálnej žene, ale i tak sú to situácie odpozorované zo života. 

Táto kniha nepatrí k tým, ktoré si iba prečítam, odložím do knihovníčky a o pár dní zabudnem na to, o čom vlastne bola. Stále, keď sa na ňu zahľadím zbadám malé, smutné dievčatko s veľkými očami, ktoré nevie pochopiť, prečo ju vlastná matka nemiluje a snaží sa ukradnúť si aspoň kúsoček jej lásky.

Román je prebitý emóciami pozitívnymi aj negatívnymi. Cez nenávisť, strach, hnev, až po lásku. Postavy sú vykreslené hodnoverne, žiadna umelina, žiadne lacné a otrepané frázy. Profesionálne dialógy, minimum opisov, dej plynie a graduje od stránky ku stránke. Kniha sa číta doslova sama aj preto, lebo čitateľ sa už konečne chcieť dozvedieť, či sa Renáta dočká odpustenia od svojej dcéry, alebo či si nakoniec Johanka nájde svoje miesto pod slnkom, alebo zopakuje chyby svojej matky...

Ja to ale neprezradím, odpoveď nájdete v knihe. 

"Strach sa striedal so zvedavosťou, nezáujem s veľkým očakávaním, zlosť s ľahostajnosťou. Nakoniec plná zúrivej odhodlanosti vystúpila z auta a zamierila k hotelu."

Moje odporúčanie   

Vzala si mi všetko je spoločenský román, ktorý sa dotýka vskutku ťažkej témy. No je potrebné o takých veciach hovoriť, aby sa podobným situáciám predchádzalo. Či už si to prečítajú mladé, naivné dievčatá, ktoré si myslia, že si chlapa udržia vydieraním, alebo zrelé ženy, ktoré už dávno chápu, že láska sa nedá vynútiť. Kniha by nemala chýbať v knihovníčke žiadnej žene, ktorá obľubuje moderné, súčasné príbehy zo života.

Už teraz sa môžeme tešiť na ďalší príbeh z autorkinho pera, ktorý, ako mi už stihla prezradiť, nebude o nič veselší, ako jej doterajšie romány. Ale aj o tom je život...

Pár slov na záver:

A ja vám už ďakujem za vašu pozornosť, za to, že ste došli so mnou až do zdarného konca. Dúfam, že sa vám moja dnešná predstavovačka knihy páčila, skutočne netuším, kedy sa dostanem ku ďalšej, momentálne riešim milšie problémy. Zúbky, plienky, kyblíčky, ranný plač, denný plač, nočný plač, ku tomu moju vlastnú knihu, ktorú by som chcela vydať ešte pred Vianocami, ale ten čas... je ho akosi málo.

Pevne verím, že si ma naladíte aj nabudúce, keď budem rozoberať moje pokusy s bezplienkovou komunikáciou, nejaké detské hlášky, trapasy spadajúce do kategórie (ne)materskej demencie, príbehy zo života, dumky nad stavom situácie, nosiace a dojčiace zážitky... alebo tak nejak. Ak nechcete aby vám ušiel nejaký ten post, sledujte ma na mojej FB stránke, alebo na Instagrame, ktorý sa ešte len učím ovládať.

Prajem krásny deň

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:

"Ten chudák nebol ani schopný zariadiť, aby sa stretli celá rodina. Jej dcéra nedorazila. Ten babrák nevedel nikdy nič poriadne dotiahnuť do konca. Michaelou sa radšej už ani nezaoberala. To, že mala za sebou ťažkú operáciu, jej bolo úprimne ľúto, ale to, čo urobila, jej nikdy neodpustí. Zmija falošná! Uľavila si na jej adresu. 

Škoda, že neprišla Johana. Ktovie, ako teraz vyzerá! Vždy to bolo nepodarené decko a je vidno, že aj Romanovi prerástla cez hlavu, keď ho neposlúchla a stretnutie s ňou jednoducho odignorovala. Prskala okolo seba jedovaté šípy, no nikto ju nepočul."