Pohankové sušienky

"Cukor jedla, kávu pila, aby bola pekná biela."

Slovenská ľudová - Cukor jedla, kávu pila

Čo si budeme nahovárať, cukor je návykový. Viem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Boli časy, keď som kávu bez troch lyžíc cukru ani nevypila, keď som denne zjedla tri, štyri keksíky, keď som nevypila nesladený čaj alebo dokonca ani čistú vodu, iba ochutenú. Veru, veru. 

Cukor je dobrý sluha, ale zlý pán

A jedného krásneho dňa som si povedala dosť!!! 

Nie len kvôli váhe, ale hlavne kvôli zdraviu musím zmeniť svoj jedálníček. 

3 lyžičky cukru v káve som vymenila za pol lyžice medu a dnes ma strasie, keď si dám cukor do kávy od toľkej sladkosti (a trénujem na to, že raz si dám kávu úplne bez ničoho). Ochutené minerálky a presladené vody som vymenila za vodu s citrónom a čistú vodu. A už si neviem ani predstaviť, že by som do bylinkového (alebo iného) čaju dodala cukru. Jedinú výnimku tvorí pečený čaj, ale aj ten si dávame iba občas. Čokoládové pochúťky, ktoré kakaové bôby nevideli ani na bilboarde, som vymenila za kvalitnú čokoládu, bez palmového tuku, bez umelých prísad. 

Poviem pravdu, bolo to ťažké. Telo chvíľu bojovalo. Cukor je droga, ak sa vymkne spod kontroly. Ale dá sa skrotiť. Nevravím, že úplne vylúčiť, to by zas bolo kontraproduktívne a je mi jasné, že časom by prišiel taký absťák, že by som zožrala celé kilo a skončila na JISke. A preto ho používam. Do sirupov (bylinkových aj ovocných no nenahrádzame nimi čistú vodu), do koláčov (i keď stále použijeme pol dávky uvedenej v recepte), v pečive. 

Ale s mierou. Doprajem si aj tortu, či keksík, ochutené pivo, no už toho nie je toľko, ako voľakedy.

Jeho obmedzenie mi úplne zmenilo chuťové poháriky, ovocie je teraz oveľa sladšie ako bolo voľakedy. 

Snažím sa to naučiť aj svojho syna. Nevylučujem cukor úplne, to by nebol dobrý nápad. Neovplyvním čo zje v škôlke, alebo vonku na ihrisku či u starých rodičov, ktorí cukor veeeľmo ľuuubia. No snažím sa aspoň keď som s ním ja. Už mám vypozorované, že sladkosť po štvrtej a do jedenástej mám doma naspídovanú veveričku.

Keďže už bojkotujem Nestlé, palmové tuky, umelé sladidlá a na druhej strane, milujem pečenie (keď už varenie nie, článok TU) vytvárame spolu so synom rôzne maškrty. Nie že úplne eňo ňuňo zdravé, nie že úplne bez cukru, ale určite zdravšie a chutnejšie ako tie z obchodu. 

Čo je ale hlavné, trávime čas spolu. Učím ho, ako sa používa rúra, šľahač, vylízavajú misky, varechy. 

A že tie najchutnejšie a najzdravšie sladkosti sú tie, s láskou robené!!      

Nedávno som si kúpila pohánkovú múku, keďže som si chcela spraviť pár dní očisty, ale pri plnom dojčení to fakt veľmi nešlo. Počkám s tým ja do jari... Z pohankovej múky som spravila najskôr obyčajné placky, ale pravdu povediac, nechutili mi veľmi. Musela som si k nim urobiť avokádovú nátierku, aby som ich dojedla. Pohanka má pre mňa zvláštnu chuť. Občas si na raňajky urobíme kašu, ale musím pridať viac banánu, aby som ju zjedla. Ale syn s ňou nemá také problémy a jemu chutí. 

Tak som teda hľadala ďalšie recepty na využitie múky, keď ju už mám doma, a našla som niečo lepšie ako placky. 

Pohankové sušienky

Sušienky mi môžeme. A často. Minulý týždeň som robila cícerové, tak som dala šancu pohanke. A skutočne jednoduchý recept.

• 1 hrnček    - pohanková múka
• 1/3 hrnček - oleja (kokosový, olivový, slnečnicový, zvyknem použiť aj roztopené maslo)
• 1/2 hrnček - cukor (použila som kokosový, alebo zvyknem med)
• vanilkový cukor (nie vanilinový!!)
• nasekaná čokoláda
• 1 KL - prášok na pečenie
• štipka soli
• 8 PL mlieka
• 1 vajce

Postup:

Najskôr zmiešame sypké ingrediencie a čokoládu

Pridáme olej, mlieko, vajíčko.

Vytvoríme husté cesto.

Na plech vystlatý pečiacim papierom tvarujeme sušienky.

Pečieme na 170 stupňov cca 10 minút.

Momentálne nemám toľko času vystávať v kuchyni a vypekať komplikovanejšie dezerty. Ale mlsná ma naháňa. Tak sa snažím ísť na to čo najjednoduchšie a hlavne, najrýchlejšie, keďže po chvíli mi už začne mrnčať dcéra a dožaduje sa pozornosti. Možno len chce ochutnať, ale na to má ešte čas. Už sa teším, ako o rok budeme spoločne zas tvoriť nejaké zaujímavé a zdravé mňamotky (článok TU). Pevne dúfam a verím, že bude ako môj syn, ktorému bude ako sladkosť stačiť banán, sušené ovocie, mandarínka v čokoláde, ovsená kaša. 

Niektoré maminky sa sťažujú, že im deti nevypijú čistú vodu, nezjedia ovocnú kašu, a sladkosti bez cukru ani neochutnajú. Jedného takého veľkého poznám, môj chlap. Ten také veci ani do úst nevezme, a keď ja nám vytváram novinky, jemu musím vyrobiť klasiku. Ale nepovieme mu, že dávam tretinu cukru, ako sú písané v receptoch... 

Pevne verím, že keď svoje decká na také domáce vydumaniny naučím, tak im to ostane doživotne... mimo obdobia puberty, to je kapitola sama o sebe :-D.

Pár slov na záver: 

Tak, a to je na dnes odo mňa všetko. Ak ste ten môj preemotivovaný článok dočítali až do konca, tak si to vážim. Snáď som niekoho svojimi sušienkami inšpirovala, ak nie nevadí, možno nabudúce. Ja vám už prajem krásnu sobotu a pevne verím, že si ma naladíte aj nabudúce. Ak sa vám článok páčil, môžete dať páčik na moju FB stránku, aby vám neušiel aj ten budúci, ktorý zas bude o nejakej mojej dumke, detských hláškach, knihe, príbehoch zo života, alebo materských radostiach. Alebo ma sledujte na Instagrame pri mojich ne(pravidelných) denných príbehoch a nekvalitných fotkách. Ale, taká som ja...

A že by bolo jasné, že občas si upečiem aj niečo... menej zdravé... ja sa priznám. Pretože keď nemám sladký život, alebo vstávam ráno o štvrtej, telo niečim potrebuje nahodiť baterky.

Citát na záver: 

"Ženy sú bielučký cukor v horúcej káve."

Jaroslav Seifert