"Tak si si ju naučila!!!"

"Když máma skáče hopsasa, klokáně se natřása. Že snad by bylo líp kdyby kapsa měla zip."
Jandová Zorra - Klokani

Ďakujem sama sebe, že som peniaze investovala do nového nosiča a nie do nového kočiara. 

Keď už bolo druhé dieťa na ceste tak som uznala, že ten náš pekný, modrý kočík po štyroch chlapcoch nám už poslúžil dosť a načim ho vymeniť. Našťastie, my matky, ktoré sa rozhodneme mať dieťa na staré kolená sa už nemusíme trápiť zháňaním a kupovaním nových kúskov. Celá výbava k nám prichádza sama. Len som hodila do pléna že som tehotná (pretože to na mne dlho nebolo vidieť, musela som to oznamovať - článok TU) a mala som štyri ponuky na kočiare (o oblečení, postieľkach, vaničkách ani nehovorím, mohla by som si otvoriť Second-hand). 




Vybrala som si z prvého výkladu, od kamarátky, bývajúcej cez cestu (akurát, bez cukroviniek Čierny princ). Krásne mi ho vyčistila, vyzeral ako nový. Juuj, ako som sa potešila, že konečne budem ako iné "normálne" mamičky, ktoré v kočiarikoch neprevážajú "pterodaktylie mláďa" ako ja Oša, ale spokojné detičky. Lebo tentokrát si dcéru už na kočiar naučím!!!


"Nehovor HOP kým nepreskočíš!",





A ja si som pred troma mesiacmi takto povedala HOP, kým plot bol za hranicou 10.-teho týždňa mojej malej čajočky Didy. Raz som už v článku spomínala, že je úplne iná ako bol jej brat, že mi v kočiariku pekne spinká, že si aj ja takto môžem konečne pochodovať spokojne po lesoparku, sídlisku, na ihrisko, do MHD... (článok TU). Ale áno, tak to bolo. Položila som ju ta, a ona sa hrajkala, skúmala okolie,
vyprávali sme si veselé historky zo života no a potom zaspinkala. 
Za ten čas som stihla navariť za 20 fliaš ovocného sirupu, vyskúšať recepty na domáce mastičky, zarobiť tinktúry na zimu, nazbierať a nasušiť byliny, čo pri Ošovi bolo nemysliteľné, pretože on bol neodložitelné bábätko od začiatku (článok TU). 

Ale potom prišiel týždeň č. 11.

Tak isto, ako v každý iný deň sme sa vychystali na prechádzku, položila som ju do kočiara, malého šráca Oša na bicykel a hajdemo von. Pätnásť minút sa tak mrvila, kuňkala, mrnčala... tak sme si cestou spievali o malej hviezdičke, ktorá zhorela pri prechode zemskou atmosférou (naša obľúbená aj s tou o Slávikovi a Ruži - článok TU). A potom spustila ešte lepšie ako onehdá jej brat, to staré známe "UUUAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA".

Ejha, čo to??? Skontrolovala som plienku, kočiar... a ništ. Dvihla som ju na ruky, ticho. Položila do kočiara, krik. Voľky-nevoľky, vytiahla som svojho Riška (rozumej nosič) a šup s ňou tam. Okamžite som pocítila Déjà vu spred piatich rokoch, keď som takto pravidelne s prázdnym kočiarom a dieťaťom na hrudi pochodovala po sídlisku. Ale možno, len DEŇ BLBEC, pomyslela som si. Tak na druhý deň som zas, plná optimizmu malú vložila do kočiara, ale scenár sa opakoval. A potom každý deň a stále a stále.
KOČIAR JE NEPRIATEĽ!!!

"Tak si si ju naučila!!!"



dostala som od okolia. Dumám, dumám, vraciam sa v čase... ako??? Tak mám pár teórií:

Prvá - je to v mlieku. Asi moje telo produkuje nejaký "hormón neodložiteľnosti", ten sa dostane do krvi, vzápätí do mlieka, a už koluje v črievkach mojich detí. Keďže syn bol na dide od rána do večera, prejavil sa oveľa skôr. Dcérka nie je taká udidaná, preto to trvalo dlhšie.

Druhá - kým som nepozerala a nepočúvala, tak sa s ňou malý šrácko delil o skúsenosti: "Neboj, mamka ťa nenechá vyplakať. Plač, plač, stále plač keď si v kočiari. Bude to super!!!" Ale to mi nedáva veľký zmysel, pretože jemu dosť vadí, keď sestrička plače a zapcháva si uši. 

Tretia - skutočne som ju na vreskot naučila ja. Kým ležala v kočiari, asi som jej podvedome vysielala nejaké tajné signály zašifrované do samohlások UUUUU AAAA. A trvalo desať týždňov kým ich rozšifrovala a začala používať ako treba.

Štvrtá - môžu za to moje nadrozmerné proporcie. Na mojej desiatkovej hrudi sa spí očividne lepšie.

Piata - urobila som to preto, lebo chcem byť opäť zaujímavá, aby som mala o čom písať, dávať na obdiv svoje 🐐🐐... čo ale nedáva zmysel, pretože námetov mám mrte, ale času málo... 

Ktorá je správna? Výber nechám na každého čitateľa ja už som si vinníka našla. A čo k tomu dodať? Občas niekde zachytím, že nejaké ženy kúpili kočiar za 1000 eur. Pretočia sa mi panenky a poviem si: 

"Drahý vešiak na veci!!!"

Hlášky na tému: nosenie


Tak a týmto som premostila k tomu, čomu som chcela dnešný článok venovať. Konečne prichádzam k druhej várke príbehov "klokaních" mamičiek (prvá várka článok TU). Ako u nich okolie zareagovalo na ich nosenie - milo, ale bohužiaľ aj grobiansky. Jeden sa nestačí diviť, že v dnešnej dobe informovanosti sa nájdu ešte niektorí takíto skutočne netaktní hulváti. Ja som sa našťastie s takými to "perlami" nestretla, skôr s pozitívnymi ohlasmi, ale niektoré žienky také šťastie nemali.


  • "Aha, tej pani lezie z brucha votrelec!"
  • Opilec na ulici: "Paninko, vy tam máte dvě hlavy?!?!"
  • "Ty, vole, vona tam má živej batoh!"
           "Ty, vole, a jak se tam drží. To je hustý..."
  • "Aspoň vám nikde neujde, mamička. Nie ako mne, keď som ho naháňala po celej ulici."
  • "Divé se na to, co to tam má, šak to děcko a udusá ho těma balónama. To je strašná móda, teďkom."
          "No, ba! Šak se musí hrozně potit. Bůhví esli to ještě déchá!"
  • "Tí nosíci matky bych taky přivázala na 4-5 hodin ke stromu bez možnosti pohybu a budou koukat do kůry jako to dítě musí mámě na krk!"
  • "Ty s ní chodíš i na záchod?? Tak nám nevyvalte nádržku!"
  • "Ty, vole, vona tam má děcko!"
          "Jo, ty vole, a živý!!!"
  •  "Preboha, vytiahnite ho odtiaľ, prečo ho škrtíte??? Veď je červený ako paradajka!"
  • "Mami, a ty ma prečo tak nenosíš, ako tá pani??"
          "Pretože ja, narozdiel od tej pani, mám rozum!!"
  • "To musíš mít tak drahej šátek? Nestačila by ti vlněná, trojcípa loktuše po babičce? Taky ses v ní nosila!"
  •  "Vy tam máte dieťa?"
           "Nie, len nožičky. Zbytok mám doma."
  • "Počkaj, nakoniec nosiť nebudeš, veď si v tom budeš pripadať ako debil. Ešte budeš rada, že mimčo vezmeš do kočíka a budeš vyzerať ako normálny človek."
  • "Ježišmaria, vždyť si na to zvykne a zaparí se mu prdel. To se musí větrat, matko! Chce to kočár!" Na druhý deň sem ho vezla v kočíku a zastavil mě ten istý pán. "Ježišmaria, takový velký kluk a furt je bude vozit. Že ti není hanba!"

Čo na to povedať, aj takíto sú niektorí ľudia... jeden nevie či sa smiať či plakať nad inteligenciou národa. 

Pár slov na záver:


A to by bolo na dnes odo mňa všetko, čo som vám chcela povedať v tomto krátkom článku. Snáď sa vám aspoň trochu páčil. K nosiacej téme sa snáď ešte niekedy vyjadrím, možno keď sa mi konečne podarí dostať sa k pekným, nosiacim fotkám, alebo nejakým hláškam, príbehom, situáciám... tak isto ako k dojčeniu, či iným aspektom materského života. Ak sa vám môj dnešný počin páčil, nalaďte si ma aj nabudúce. Nájdete ma aj na FB stránke alebo na IG. Tak nech vám odo mňa nič neujde. Či už článok, alebo nejaký status či historka...

Prajem krásny deň

Ali Čaja z Paláca


Citát na záver:

"Myslím, že materstvo je iba o inštinktoch."

Kourtney Kardashian

Komentáre

  1. Ach, no, tieto reakcie... staré národy nosili, kočík je práve že pomerne nová móda. Ja som druhú nosila dovtedy, až kým nezačala chodiť, čo bolo v 9. mesiacoch. Tu u nás po mne kukali ako po vyšinutej, reakcie boli slušné, ale aj tak sa čudovali a ľutovali môj chrbát. V bugyni bola prvýkrát, keď mala rok, keď sme išli niekde na dlhšie vzdialenosti. A prvorodená kočík tiež neznášala, tak som to vzdala a šup do šatky. A hneď bolo po stresoch z revu.
    A teraz tu už vidím aj miestnych oteckov nosiť, takže sa to kdesi posunulo:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď práve. Tie staršie generácie, ktoré sa ešte na to pamätajú tí sa len usmievajú. A kočíky boli len v bohatých rodinách. Teraz je to práve naopak, keďže nosiče sú drahšie ako kočíky, pomaly. U nás sa to začalo udomácňovať už keď som mala prvého, to je cca 5 rokov a odvtedy vidím nosiace ženy všade, všade. Preto nerozumiem tým zvláštnym rečiam.
      Je super že to došlo až do Škótska, aj keď by som skôr čakala opačný postup, lebo sa hovorí, že Slovensko je zastaralé :-DDD
      A tiež to vidím až na bugynu. No kým si sadne ešte si počkáme,
      Ďakujem za komentár.

      Odstrániť
  2. Tvoje teorie jsou skvělý úplně všechny! :D
    No a reakce okolí, tomu se člověk musí jenom smát, u nás se oba kluci vozili, ale v zimě, kdy byl metr sněhu, se jenom nosili. Bylo to prima, moc se nám to líbilo :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Oh, ďakujem. Inak som to ale nevedela napísať, keďže som dostala, že za to môžem ja :-DDD
      Jasné, veď nosenie je super. Akurát, keď je poľadovica tak určite rešpekt, hlavne pri mojej šikovnosti. Ale inak, je to pocit na nezaplatenie, keď mám dieťatko pri sebe a spokojne spí na mojej hrudi.
      Ďakujem za komentár

      Odstrániť
  3. Z některých reakcí na nošení je mi smutno, ale u některých jsem se pořádně zasmála. ;) Já si nošení toho našeho nemohla vynachválit. Je to teď už velký kluk, ale i tak jsem ho odnesla před pár týdny část trasy z Lysé, dobrovolně a s radostí. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že som pobavila. A obdivujem ťa, ja som staršieho aktívne nosila dva roky, ale on už potom ani nechcel, akonáhle objavil nohy, už chcel behať. Iba občas sme vytiahli nosič, presne na nejakých túrach či výletoch, keď chcel pospať, alebo bol ťažší terén.
      Ďakujem za komentár

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

Ako by vyzeral svet, ak by ženy vládli neobmedzenou SILOU?

...ale nemôžem povedať, že som to neskúsila!!!