(Ne)materská demencia II.

Milý môj čitateľ.

Som späť s témou (ne)materskej demencie. Ešte môj predchádzajúci článok ani nevychladol (mrkni tu), a už sa našlo pár ľudí, ktorý by si podľa mňa moju pomyselnú čokoládovú cenu v tvare prsníka, s prehľadom zaslúžili.

Nikto múdry z neba nepadol, ale dementov ako keby zhadzovali.

Tak, tu ti ponúkam prvý výber:

1.) Prihorené jedlo

Na začiatok len taká "lajtka". Kámoška sa mi pochválila, že sa jej podarilo pripáliť jedlo, lebo sa začítala do počítača. Ale ja som jej odpustila. Prečo?

- po prvé dojčí, takže to je možné brať ako výhovorku

- po druhé, ak čítala môj brutálne "vipný, úžasný, dokonalý" blog, tak je to úplne jasné, prečo sa jej to stalo.

Na môjho chlapa však určite nemá. Stalo sa to pred pár rokmi, ale stále je to aktuálne.

Postavil si na šporák mäso na perkelt a šiel niečo robiť na balkón.

Po pol hodine mu zavoňalo mäso a povedal si:

"Hmmm, niekto tu robí perkelt."

Po hodine mu niečo začpelo do nosa a zas si povedal:

"Hmmm, nejakému blbcovi ten perkelt prihorel!"

Po dvoch hodinách, keď sa vyvalil dym z okna si iba povedal:

"Hmmm, ten blbec som ja!"

Zobral deravý, prepálený hrniec a odniesol ho rovno do kontajnera. Aj s perkeltom.

A tu je dôkaz, že chlapi nevedia robiť dve veci naraz.

Tak čo Kati, ešte stále si myslíš, že tú cenu si zaslúžiš ty?

  

2.) Blbé parkovanie

Dnes sme boli na výlete na Kojšovke. Viem, že to v meste nejako nie je vidno, ale tam sa to ešte trochu belie, a šmýka. Takže to chce naozaj skúseného šoféra vytrepať sa tam aj odtiaľ autom.

Cestou späť však mal čo robiť, keď sa musel vyhnúť autu odparkovanému priamo pod ľadovým kopcom, v zákrute križovatky. Ak by som bola za volantom ja, už by sme mu do kapoty vyrúbili dieru. Našťastie šoféroval chlap, ktorý sa mu v poslednej chvíli vyhol. 

Škoda, že som to nestihla vyfotiť, pretože kým som vytiahla telefón, môj hundrajúci chlap už odfufroval preč. Niektorí ľudia by nemali dostať vodičák. 

3.) Košický "Sagan"

Cestná premávka priam prekypuje bláznami, ktorý sa svojvoľne pohybujú hore a dole. Niektorí učia v autoškole (to čo sa onehdá stalo mne, keď sa na mňa na obrovskom pľaci osopil inštruktor, že ako si dovoľujem chodiť po ceste a svojím veľkým zadkom mu krížiť cestu).

 Na môjho otca sa osopil akýsi "týpek" na prechode pre chodcov, ktorý si to bicyklom veselo a hlavne rýchlo šinul na druhú stranu:

"Čo tu zavadziaš!"

zvrieskol na môjho chudučkého otca, ktorý by podľa toho musel zabrať minimálne celý prechod, keďže ho nevedel obísť. Otec ostal tak trochu v šoku a nezmohol sa ani slovo. Samozvaný Sagan si očividne poplietol "Tour de France" s našimi košickými cestami. Ktovie kam sa ponáhľal, so svojim prístupom asi do hrobu.

No, a neviem ako ty, ale ja so svojou chabou znalosťou cestnej premávky viem, že je zakázané chodiť s bicyklom po prechode pre chodcov. 

Minule to v telke hovorili decká v takej relácii pre deti o tom, ako sa správať na miestnych komunikáciach.

Už aj deti vedia, že tu spravil chybu "Sagan". 

4.) Hlasná hudba

Toto sa mi, milý môj čitateľ, fakt ešte nestalo. Včera sme boli na brutál rockovom koncerte (už sa pripravuje reportáž, takže v nasledujúcom článku sa môžeš tešiť na tvrdý rock and roll).

Ako sa tak mládež zabávala na burácajúcej hudbe, a vreskote speváka, prišiel akýsi pán za zvukárom a opýtal sa ho:

"To nemôžeš tú hudbu trochu stíšiť?"

Neviem, či sa práve "mladý muž" prebral zo zimného spánku, alebo si poplietol miesto konania akcie a nevšimol si, že nie je komornom sláčikovom koncerte, ale na poriadnej heavy metalovej žúrke, ale za to dobre pobavil zvukára aj nás. 

5.) Zdementnelo už aj počasie

A už len tak na okraj. Neviem, či z tých všetkých bláznov okolo, alebo sa proste Perinbabka na nás nahnevala, ale takto februárová idylka jednoducho vyzerať nemá:

                     

A len tak na okraj

Milý môj každý čitateľ. Ak máš nejaký zaujímavý nápad na "dementa" roka, ktorému to "ide" aj bez tvorby mlieka v horných partiách, ktorý ťa niečim poriadne nasrdil a nemal najmenší dôvod, spokojne mi námet neobmedzene posielaj na moju adresu 

cajazpalaca@centrum.sk 

V prípade že sa mi nazbiera ďalších päť bláznov, urobím z toho pravidelnú rubriku.

A ktovie, možno to zoberiem ako výzvu a naozaj vytvorím nejakú čokoládovú pochúťku plnenú vaječným likérom.

Ku koncu roka môžem urobiť resume a toho čo mi poslal "najvtipnejšieho adepta" obdarujem (dosť pochybujem, že by sa mi podarilo obdarovať priamo autora), či? 

Citát na záver:

"Hlúposť je nielen dedičná, ale bohužiaľ tiež nákazlivá!"

                                     Alexander Roda Roda