To sú moje knihy IV. - čo som objavila v Paláci

Predstavovačka kníh pokračuje


Ach, ja viem. 
Marec, mesiac kníh, už dávno otrčil kopytá, a ja sa stále vraciam k téme mojich kníh. Avšak, nemyslím si, že čítať a venovať tomuto voňavému zázraku sa má len v mesiaci, na ne vyhradenom. 

Vždy som čítala, a vždy budem. 




A profesionálna deformácia mi nedovolí, nepochváliť sa ti s tým :-).
Teraz je síce toho trochu pomenej, momentálne máme v našom dennom rituály Červenú Čiapočku, Moje prvé slová a samozrejme, Krtko a medvede.
Avšak, stále si uchmatnem minútku, dve na toalete, kým malý drieme, či kým si krásne číta sám. 

Sú to vzácne chvíle, ale o to viac si ich vážim.

A tak, pokračujem vo svojom seriály o mojich prečítaných knihách.

Palácové úlovky




Za tie roky, rokúce ktoré som pobehovala medzi regálmi v Paláci, mi rukou prešlo neskutočné množstvo kníh. 
Niektoré sa predávali ako teplé rožky a studené pivo, iným nepomohlo ani zníženie ceny a vystavenie na tom najlepšom mieste. 

Párkrát do mesiaca som z nich poutierala prach, poláskala sa s nimi a vrátila na miesto.

A teraz si myslíš, že som totál šialená :-).

A možná aj som. Ale mám za to, že každá kniha si zaslúži úctu. A hoc sme si s niektorými žánrami k sebe nenašli cestu, a len ťažko sme spolu komunikovali, i tak si myslím, že pohladenie po chrbáte knihy je lepšie, ako kopanec do obalu.



Tak mi dovoľ, milý môj čitateľ, v tomto seriály na pokračovanie, oboznámiť sa s niektorými chuťovkami, ktoré sa mi za ten čas dostali do rúk, a mali aj to šťastie, že som si s nimi potykala, poobracala ich strany, hoci nepatrili práve medzi  

najpredávanejšie bestsellery.

Nebudem sa snáď vracať ku knihám, ktoré som ti opísala v minulých častiach, ani k takým kúskom, ktoré išli na odbyt samé, pretože im reklamu urobil už niekto iný:

Jonasa Jonassona,  
Paola Coelha,
Nicholasa Sparksa,
Haruki Murakamiho,
atď,

jednoducho knihy, ktoré sa točili ako kolotoč a točia sa ako na bežiacom páse stále ďalej. Veď tie predstavovať ani snáď nie je potrebné. 

Ale vo svojich spomienkach sa skúsim vrátiť ku knihám, ktoré sa síc nedotkli knižného neba, ale môjho srdca a rúk určite.

Len jedna škoda, že sa zoznam prečítaných titulov vytratil kdesi v nenávratne (však Evka!!!), a tak musím začať krútiť kolieska vo svojej hlave a spomínať. A ver mi, je to naozaj dosť náročné po toľkých rokoch, hlavne keď mám v hlave iné, dôležitejšie veci :-).

Verím však, že na tie najdôležitejšie si spomeniem.

A po dlhom úvode, môžeme prejsť rovno k prvému zoznamu:

Niečo zo svetovej beletrie


Knihy, vďaka ktorým som navštívila neznáme miesta


Pozn. Väčšina týchto kníh boli bestsellermi v Európe alebo aj inde vo svete. Len u nás sa do povedomia veľmi nedostali. A kým som nepracovala v kníhkupectve, tiež som o nich veľmo nevedela. Aj moja chyba, málo som sa zaujímala...


Sneh
Maxance Fermine


Prečo začínam práve touto knihou? Pretože táto útla knižočka bola úplne, úplne prvá, ktorú som v Paláci spoznala. Odporúčila mi ju Evka, a tak som ju vyskúšala. Samozrejme, že som ju sfúkla, kým autobus neprišiel na naše sídlisko. 
Mladý japonec Juko Akita sa venuje umeniu haiku. Túžil sa stať básnikom snehu, pretože miloval bielu farbu. A hoc už písal krásne básne, vydal sa na juh krajiny, za majstrom Sósekim, ktorý ho mal naučiť používať vo svojej tvorbe farby. Avšak na svojej ceste japonskými horami nájde pod snehom telo krásnej Európanky, a zamiluje sa do nej. 
Kto to bol, a ako sa pod ľad dostala sa dozvieme na konci príbehu. Nie, nevyzradím ti to, odporúčam ti prečítať si ju. Naozaj ti nezaberie veľa času, a aspoň sa v lete trochu osviežiš ľadovou krásou :-)

"Juko, našiel si svoju cestu?"
Mladý muž pokľakol a povedal:
"Našiel som niečo lepšie, otec. Našiel som sneh."

Gejša
Arthur Golden



Tak toto sa dá radiť k predávanejším knihám, aj to vďaka sfilmovanej verzii.
Ale ja som sa vôbec k prečítaniu tejto knihy nechystala, pretože som videla film, ale akosi ma nezaujal. No nakoniec som bola, ako inak našou Evkou, presvedčená, aby som to skúsila. Naveľa som nakoniec japonskej kráske dala šancu. A fakt som dobre urobila.
Ako som sa zahrýzla, už som nevedela knihu odložiť. Nejako nie som vysadená na japonskú históriu, ani kultúru, ale úplne som sa vžila do autorovom rozprávaní o tejto vzdialenej krajine. 
Hoc som nezávidela hlavnej hrdinke jej ťažký osud, fandila som jej a držala palce, aby nakoniec získala srdce vytúženého muža. 
Ale čo je hlavné, zmenila som názor na japonské gejše, o ktorých sa mylne domnievame, že sú prostitútky. Nie je to pravda. Sú to vzdelané, chytré, vtipné mladé ženy, ktoré ak chcú uspieť, musia mužov zaujať inak, ako svojou krásou a roztiahnutím nôh.
Ak by som sa mala narodiť v Japonsku, radšej by som bola Gejšou, ako manželkou a poslušnou žienkou nejakého ukričaného muža.

"Nikdo z nás je v tomto světě nesetkáva s laskavostí tak často, jak by měl."




Most snov
Lesley Downerová


A Japonsko naposledy. Na to, že nie som japonfilka, som o tejto krajine prečítala až, až. 
Príbeh zakázanej lásky mladých ľudí, niečo ako Rómeo a Júlia po japonsky. Ona pochádza z juhu, z mocného klanu Sacumov, a on patrí k severnému klanu Aizuov, ktorých práve Sacumovia v občianskej vojne zmasakrovali.
Mladí zaľúbenci stoja pred neľahkou úlohou. Musia si vybrať medzi láskou a rodinou. 
Príbeh milencov je založený na skutočnom príbehu posledného samuraja. A hoc hlavní hrdinovia sú výmyslom autorky, historické udalosti, životné podmienky i rodinné súvislosti sú pravdivé.   

"Za tie dva roky, čo sa nevideli, sa oddanosť, ktorú v ňom vzbudila, zmenila na tupú bolesť. Keď sa mu život zdal neznesiteľný, utešovala ho spomienka na ňu."

Balzac a malá čínska krajčíročka
Dai Sijie

Tak sme sa z Japonska neprehupli veľmi ďaleko, iba do Maovej Číny. Príbeh sa odohráva v sedemdesiatich rokoch, počas kultúrnej revolúcie. Zatvárali sa univerzity a absolventi sa posielali na prevýchovu na vidiek. 
Do horskej dediny prichádzajú aj dvaja mladíci, síce ešte nedoštudovaní, ale z rodín lekárov, obvinených z malomeštiactva. Len tak pre istotu.
Tu sa spoznávajú s mladou dievčinou, dcérou krajčíra. Jedného dňa objavia tajomný kufrík, ktorý je plný zakázaných kníh (Balzaca, Dumasa, Flauberta Huga, ai).
A tak sa trojica mladých ľudí vrhne na čítanie sladkých príbehov, plných slobody. A kým jeden z mladíkov túži po láske mladej krajčíročky, tá sa naopak nechá zlákať príbehmi a objavuje v sebe silu osamostatniť sa a hľadať pre seba iný život.  
A dodnes som ani netušila, že tento príjemný príbeh je aj sfilmovaný. Takže už sa teším aj na jeho filmovú verziu.

"Mozart má v úctě soudruha Maa," dořekl za mě (přítel) Luo.
...výhružný obličej předsedy zjihl a jeho oči skoro zmizely v širokém blaženém úsměvu.
"Mozart měl vždycky v úctě soudruha Maa!" řekl.
"Áno, vždycky," potvrdil Luo. 



Totem vlka
Ťiang Žung

A v Číne ešte na chvíľu ostaneme. Túto knihu som si musela samozrejme prečítať, ja a vlci? No, jasné!
Čínsky študent odchádza má už dosť politických bojov, a tak odchádza z Pekingu do severočínskej mongolskej stepi, za poznaním prastarej civilizácie. Tu sa zoznamuje so starým, múdrym Mongolom, ktorý mu približuje ťažký život v tejto nehostinnej pustanine. 
Kniha je plná opisov drsnej prírody, i príbehov inteligentných zvieracích hrdinov, vlkov. Ako táto šelma dokáže rozmýšľať, že nič nerobí náhodne, a koná len za účelom zachovania prirodzenej rovnováhy. 
Hlavný hrdina sa túži tomuto nádhernému stvoreniu čo najviac priblížiť. A veľmi rýchlo pochopí, že ak ho chce pozorovať zblízka, musí pochopiť jeho myslenie i chovanie.    

"Vy, Číňané nikdy nepochopíte vznešeného ducha mongolského stepního vlka," říka s opovržením a lítosti děda Bilag.

Jít za hlasem svého srdce
Jan-Philipp Sendker

Túto knihu som si vybrala jednoducho, podľa náhody. Buchla som po regály a vytiahla prvú vec, ktorú som nahmatala. A, vykľubalo sa z nej milé prekvapenie.
Mladá žena Júlia, práve ukončila štúdium, keď jej otec záhadne zmizol. Po štyroch rokoch nájde starý dopis, a na základe neho sa vyberie hľadať ho do Barmy, odkiaľ pochádzal. 
Hoc nie som veľmi na opisy a dlhé reči okolo, v tejto knihe mi akosi nevadilo. Akoby som sa priamo ocitla uprostred nádhernej, exotickej krajiny. 
Postupne sa nám pred očami objavuje príbeh čistej lásky poloslepého chlapca k postihnutému dievčatku. A to čo na začiatku vyzeralo ako útek, bol v skutočnosti návrat k svojim koreňom.
Kniha sa mi veľmi ľúbila, akurát je smutné, že nemala väčšiu reklamu. Myslím, že by si svojich čitateľov určite našla.

"Pak vidíme lásku především v tom, co odpovída našemu vlasnímu obrazu o lásce. Přejeme si být milováni tak, jak bychom milovali sami. Ale možná nás miluje svým vlastnám zpusobem, který nedovedeme rozpoznat."

Kníhkupec v Kábulu
Asne Seierstadova


Útla, malá knižočka, dostala sa mi do rúk tesne pred jej odchodom z nášho Paláca. Tak som ju sfúkla za pár hodín.

Autorka knihy je nórskou novinárkou, ktorá sa po útokoch na New York začala venovať afgánskej a irackej problematike.

Počas pobytu v Kábule sa zoznámila s rodinou kníhkupca a jej zážitky sa stali východiskom pre knihu.

V knihe sa nám približuje iný svet, nám nepoznaný a nepochopený. Tyranský otec, ktorý svoju moc dokazuje nielen na ženských členkách rodiny, ale svoju tvrdú výchovu uplatňuje aj na svojich synoch, ktorí by sa radi vyslobodili spod nadvlády otca a šli svojou cestou. Práca v kníhkupectve ich vôbec nebaví, čo je škoda, sama viem aké je úžasné pracovať s knihami. Podľa mňa, krásne opísaný ťažký život v nespravodlivej krajine.

Každopádne i cez ťažký osud všetkých hrdinov knihy, som knihu dočítala s malinkou dušičkou, celá šťastná za naše malé, zaprdené Slovensko, kde nemám problém sa prejsť po ulici a chodiť do práce.  


"Soňa se z dítěte v manželku změnila v šestnásti letech. Před svadbou plakala, ale jako dobře vychovaná dívka si brzy zvykla. Od života nic zvláštniho nečekala a Sultán měl k dobru dva měsíce, kdy byli zasnoubení. Podplatil její rodiče, aby se Soňou mohli před svatbou bývat sami. 
Když se starší Sonin bratr doslechl, že Sultán podplatil rodiče a strávil se Soňou noc, chtěl čest své sestry hájit s nožem v ruce. Ovšem i Sonina pohoršeného bratra umlčely penízky a Sultán dosáhl svého.
O dva roky později je Soňa se svým jednotvárnym životem spokojená. Nechce nic jiného, než sedět doma, občas přijmout návštěvu některého ze svých příbuzných, občas dostat nové šaty, každý páty rok zlatý náramek."
   
Dom pri mešite
Kader Abdolah

Ďalšia z kníh z arabského sveta. Nie, že by som ich vyhľadávala, akosi mi samé skákali do rúk. 
Ja ako empatička, som sa len ťažko prekusávala opismi ťažkého života v Iráne, ale zvedavosť mi nedala, a musela som vedieť ako to skončí.
Príbeh sa odohráva v období tridsiatich rokoch, na pozadí spoločenských zmien, keď sa k moci dostáva nemilosrdný ajatolláh Chomejní, ktorý v krajine nastolí tvrdú islamskú republiku.
Hlavný hrdina, Imán Aga Džán, je verný vo svojom viere, žije iba podľa koránu, drží sa svojho náboženského života, histórie a tradícii. Avšak nová politická situácia naštrbí pokojne plynúci život všetkých členov rodiny. 
Z priateľov sa stávajú nepriatelia, tradície sa rúcajú, nachádza nová, nie pekná doba. 

"Byl jednou jeden dum, jeden starý dum, kterému se říkalo "dum u mešity."
 Byl to prostorný dum, měl třicet pokoju. Po stáletí v něm ve službách mešity bydlely pokrevně spříznené rodiny. Všechny pokoje k něčemu sloužily a nesly výstižné označení jako kupolový pokoj, opiový pokoj, vyprávěcí pokoj, kobercový pokoj, pokoj pro nemocné, pokoj babiček, knihovna a pokoj vrány."

Deti palisandra
Sahar Delijaniová

A už zas sa nachádzame v Iráne po islamskej revolúcii. Keď všetci verili, že už raz svoj boj vyhrali, a konečne začnú žiť normálny život slobodných ľudí. Avšak všetkých, ktorí za zmenu bojovali, osud nemilosrdne zrazil na kolená.
I keď sa mi táto kniha páčila menej ako Dom pri mešite, myslím, že mala niečo do seba. Zo stránok je cítiť všadeprítomnú lásku, nekončiacu ani za múrmi väzenia, kde skončili skoro všetci účastníci revolúcie. Odsúdení i potrestaní smrťou.
Príbeh začína pôrodom hrdinky na ceste do väzenia. Nový život dodáva človeku i novú nádej, že všetko raz bude dobré. Niektorí členovia rodiny sa snažili na svoju minulosť zabudnúť a odsťahovali sa do inej zeme. Avšak minulosť nikdy nepochováte a aj po rokoch je otázka lásky k človeku, ktorého rodina bola vtedy na druhej strane barikády, stále aktuálna.

"V meste je ticho. Nie je to prirodzené ticho, žiadny ranný pokoj. Je to ticho mesta, ktoré dokopali k mlčaniu, rýchlo, prudko a bez váhania."

Modrý zápisník
James A. Levine

A tak sme sa presunuli do chudobnej Indie. Neviem, či si knihu čítal, ale je fakt, že máloktorá kniha mi tak zarezonovala v mysli, ako práve táto. 
Malé dievčatko Batuk predá otec do sexuálneho otroctva, kde sa stáva iba hračkou v rukách mužov. Aby prežila tento krutý osud, vymýšľa si príbehy a vkladá ich na papier, do svojho denníka, ktorý sa nakoniec stane jej záhubou.
Jedného dňa sa stane sexuálnou učiteľkou mladého, bohatého synáčika, ktorý si svoje frustrácie liečil bitkami a urážkami v podstate ešte dievčatka. A keď si rozmaznaný "fracek" privedie na svoju oslavu pár "úžasných" alkoholom podgurážených priateľov, katastrofa je na svete. 
Príbeh je síce vymyslený, ale fakt dosť ťažký. A hoci hlavná hrdinka svoje ťažké príkoria nesie i s humorom, akosi som sa nemohla smiať. Plakala som nad osudom malej Batuk, ktorá mi tak prirástla k srdcu, a ktorá tak nešťastne skončila. 

"Matka ma často bila. Pleskla ma červenou dlaňou po tvári tak prudko, až som sa zľakla, že mi zlomí krk. Zadržiava som vzlyk a trénovala tak svoju schopnosť ovládať sa. Údery, ktorých sa mi teraz dostáva, už nerozdáva ruka mojej matky pomaľovaná henou. Spôsobuje ich prirážanie mužských bokov. Mám však tréning a nerozvlykám sa."


Púštny kvet
Waris Diriová

Toto je z tejto skupinky asi jediná kniha, o ktorej môžem povedať, že sa fakt predávala sama (teda, za pomoci veľkej reklamy). Nechala som sa teda zlákať vlnou a prečítala som si ju.
No nebudem klamať. Bolo to hrozné. Teda nie kniha, tá bola dobrá, ale tie hrozné opisy brutálnych, ženských obriezok v Afrike, a ja so svojou veľkou fantáziou, všetko som cítila. Normálne som cítila, ako mi krv steká dole rodidlami.
Ja som stará tradicionalistka, milujem rôzne rituály a zvyky, a myslím si, že kultúra sa musí zachovať, aby sme mali budúcim generáciám čo odovzdať. Avšak, myslím tým piesne, tance, básne, rituály, zvyky, jedlá, históriu ako takú.
Nie barbastvo, ktoré sa po stáročiach vykonáva na úbohých ženách. Chápem, že to nepôjde zo dňa na deň, ale verím, že raz sa to podarí.
A preto som rada, že sa o také veci zaujímajú aj ľudia, ktorým by to v podstate mohlo byť jedno.
ALE NESMIE NÁM TO BYŤ JEDNO!!! 
JE POTREBNÉ O TOM HOVORIŤ!!!
A JE POTREBNÉ S TÝM AJ NIEČO ROBIŤ!!!
Stále pevne dúfam, že sa nájde viac žien ako Waris, ktoré statočne budú bojovať za svoje šťastie, i za práva žien nielen v Afrike, ale aj všade inde na svete.

Každá jedna dušička si zaslúži žiť dôstojne!!!



Tak, a týmto citovým výlevom ukončím svoje dnešné putovanie po Paláci.

Pár slov na záver


Do dnešnej časti sa mi už viac kníh nezmestí, i keď pôvodný plán bol iný. Ale nevadí, dala som trochu dlhší úvod. Nabudúce už menej kecania a viac kníh.

Ako si si všimol, ku knihám nerobím klasické recenzie, iba výcuc, poprípade spomienku, ktorá ma ku knihe viaže, či pocit ktorý sa mi pri čítaní vyrojil.

Ak si nečítal ani jednu z nich, a máš rád podobné témy, určite odporúčam. A ak nie, tak nabudúce sa môžeš tešiť na knihy z iného súdka, snáď ti viac sadnem do rany.

A teraz ti už len poprajem, 

dobrú noc a šťastný výber knihy na čítanie.

Citát na záver:


"Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá."


                                      André Maurois



Obrázky zdroj: giphy.com

Komentáre

  1. Vybrala si skvelé knihy, niektoré som čítala, niektoré poznám a niektoré ani jedno (: Ja milujem knihy a momentálne čítam Dánske dievča (:

    Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že sa ľúbia. Seriál ešte bude pokračovať, a knihy budú z rôznych súdkov, tak snáď ťa ešte k nejakej inšpirujem...:-). A nedá sa prečítať všetko, veď ja sama som v šoku, keď vidím, koľko som toho ešte neprečítala, a asi ani neprečítam. A Dánske dievča som ešte nečítala, ale chystám sa zhliadnuť film tak uvidíme. Ale už veľa ľudí mi tú knihu odporúčalo, tak uvidím :-).

      Odstrániť
  2. Ďalší článok, ktorý ma nesmierne zaujal :) Ani jednu z kníh nepoznám, no púštny kvet som videla sfilmovaný a bol to veľmi dobrý film :) Určite si raz prečítam aj knihu

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som práve ešte ten film nevidela, ale chystám sa, i keď po knihe som naozaj mala zmiešané pocity. Ale seriál bude pokračovať a pribúdať budú knihy z rôznych súdkov, tak snáď ťa nejakou inšpirujem :).

      Odstrániť
  3. Gejša a Modrý zápisnik boli knihy čo som ako tak zvládla .....síce ešte pár podobných bolo ale pre mna sú ťažké

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru, na začiatok som asi ťažké knihy vybrala. Ani neviem že si čítala Modrý zápisník. Ale neboj pomaly budem zjemňovať :-)

      Odstrániť
  4. Sneh sa mi naozaj páčil!
    a veľmi zaujímavý výber :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sneh bol taký príjemný, romantický :-). A ďakujem, dúfam že aj budúce sa budú páčiť :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita