Kniha - Na vlnách času
Ak sa toho nevieš zbaviť, ignoruj to
"Človek beží po lúke, pavúka má na ruke. Či ten človek či ten vie, ako ničí okolie."
IMT Smile - Pavúk
Odkedy som na chalupe, chodím po záhrade, zbieram bylinky, korenie, ovocie a zeleninu zásadne naboso. A takisto za mnou cupká aj môj malý Ošo. Je super cítiť pod nohami zem, trávu, rosu, občas i kamienky. Dva mesiace chodím po ďateline a skoroceli, ktoré sú plne obsypané opeľujucími včeličkami bez akejkoľvek ujmy na zdraví.
Jedného dňa, neviem, čo mi to napadlo, obula som si sandále a rozbehla som sa veselo nazbierať Myší chvost. No len čo som opustila hranicu dvora a objavila sa v záhrade, zastavila ma prudká bolesť na druhom palci na nohe. Pri pohľade do topánky som si uvedomila, že som práve nechtiac zabila včielku tým, že do mňa vrazila svoje žihadlo.
S krikom som si to odkrívala naspäť do chalupy. Nebudem hovoriť o tom, že prst nabral obrovských rozmerov, a bolelo to oveľa horšie, ako keď mi vrazili ihlu do chrbta.
Ak ti niekto povie, že to bude to bolieť tak, akoby ťa pichla včielka, never mu. Bude to oveľa menšia bolesť, pichnutie včeličky bolí oveľa, oveľa viac :-).
Každopádne, dva dni som ešte škintala po valale, a bola som odpísaná od behania i bicyklovania. No poučila som sa a odvtedy chodím pre bylinky a úrodu opäť iba naboso.
Nech brouka žít
z filmu Trhák
Nepatrím k tým ľuďom, čo trieskajú hmyz okamžite, ako okolo neho prejde, či po ňom. Nie, nie, nie. Ja ten drobizg mám rada, v podstate verím, že v prírode má všetko svoj zmysel. I ten pavúčik maličký, i tá muška otravná, a samozrejme, včelička nenahraditeľná. Ale budem úprimná, donedávna som predsa len jedného chrobáčika nemohla ani cítiť. Štítila som sa ho, a len čo som zbadala tie jeho "nechutné" tikadielka, trieskala som hlava nehlava.
Ucholak
 |
| Zdroj foto: https://pixabay.com/ |
Nie, vôbec som neverila tomu, že mi vlezie do ucha, prestrihne ušný bubienok a zahniezdi sa mi do mozgu. (Nuž, ak by sa ním živil, v tom mojom by umrel od hladu.) Ale ktovie, kde bol dôvod mojej averzie. Akosi sme si k sebe nenašli cestu. Priznávam, ten problém bol vo mne, bola som k nemu zbytočne nespravodlivá. Môj vzťah som však toto leto prehodnotila.
Neviem, možno zmena nastala vtedy, keď som otvorila viečko na fľaške od sirupu a zbadala som to malé čudo, ako pláva o život v tej sladkej vode, ktovie ako dlho. Ten zúfalý zápas o svoj maličký život, vo mne vyvolal pocit, dosiaľ nepoznaný a prišlo mi malého chudáčika ľúto. A prvýkrát som ucholaka nezabila, ale vyliala do kvetov. A odvtedy som ani jedného nezabila :-).
Ide chrobák dole ulicou, ide, ide, ide a smutný je
Horkýže Slíže
A možno to bolo iba preto, že toto leto som objavila horšie a negustióznejšie dedinské chrobáky, ktoré ucholaka ďaleko predčili. Iba v krátkosti, aby som nemala siahodlhý článok ti predstavím pár hračiek prírody, ktorých dôvod existencie asi nikdy nepochopím. A tu neberiem do úvahy ani komáre, ani kliešte či ovady, ktoré kušu iba kravy a iný hovädzí dobytok... áno, mňa teda riadne dokusali. Dnes ti predstavím také výplody prírody, u ktorých aj milovníčka všetkej fauny a flóry má čo robiť, aby nezasiahla proti nim drastickými pomôckami.
Sliziak
Inak, ľudovo nazývané aj "hnedé ho...ka", máme rozlezené po celej záhrade. Naozaj to vojde všade, a keď si tak pobehujem bosá po záhrade, skutočne musím dávať veľký pozor, aby som do toho nešliapla. Nemyslím si, že by som mala šťastie, ako keď šliapnem do skutočného... Nehovoriac o tom, že to žerie našu úrodu. Okrem toho som to našla aj na lopte, bicykli a na nočníku. A kým ja som po zbere egrešov vyzerala ako po nálete netopierov, oni si spokojne preklzávali okolo tŕňov a nič sa im nestalo. Ale našim egrešom áno.
Popravde, existujú na internete rady, ako sa tohto nevítaného návštevníka ekologicky zbaviť. Avšak, máme toho fakt plnú záhradu, a ak by som sa rozhodla pre vaječné škrupiny, kávové usadeniny, či pivné tégliky, stále by som mala málo. A po druhé, je mi proti srsti to posypovať soľou. Nech je to ako chce škaredé a škodné, predsa len je to živé. Najhoršie je, že to nemá prirodzeného predátora. Hydina to nežerie, lastovičky ignorujú, jastraby prehliadajú.
A čo s tým teda? Netuším. Preskakujem to, ignorujem a tvárim sa, že to neexistuje, kým to nežerie mňa.
Pásavka zemiaková
Fuj, fuj, fuj a ešte raz fuj. Ak pestuješ zemiaky, tak to určite poznáš. Ak chceš zdravé pestovanie, striekanie neprichádza do úvahy. Ak to nepostriekaš, zožerie ti to zemiaky, blízku zeleninu a tak rozmýšľam, či to nakoniec nezožerie aj nás. Ako deti sme to zbierali do fliaš a nepamätám sa, či sa to topilo, či dusilo. Ale dnes už by som na to asi nenašla chuť. Avšak, tak ako u sliziaka tomu , aj pásavke chýba nejaký prirodzený predátor. Vtáci aj hydina to ignoruje. Deti to odmietajú zbierať.
A čo s tým teda? Netuším. Preskakujem to, ignorujem a tvárim sa, že to neexistuje, kým to nežerie mňa.
 | |
|
Ázijská lienka
Ja ich volám "Lienkovia", pretože od našej krásnej lienočky majú neuveriteľné ďaleko. A takto to dopadne, keď sa nevieme spoľahnúť na regionálnu prírodu, ale privlečieme si sem cudzích bojovníkov. Na počiatku mala byť použitá ako biologická zbraň proti voškám a drobnému hmyzu. Avšak, táto pačmaga sa u nás akosi udomácnila a zo záhrad začína vytláčať naše krásne, červené, pôvodné lienky sedembodkové. Kým naša lienka sa rozmnoží raz do roka, ázijská až trikrát do roka. A keď nemá čo žrať, požiera naše lienky. A kusne aj človeka. Niežeby na to umrel, ale nepríjemné to je. Od našej lienky je rozoznať farbou, je viac do žlta a má oveľa viac bodiek.
A čo s tým teda? Netuším. Preskakujem to, ignorujem a tvárim sa, že to neexistuje, kým to nežerie mňa.
 |
| Zdroj foto: https://pixabay.com/ |
Medvedík obyčajný
Nie, nepliesť si ho s mackom, ktorý žije v lese, miluje med a jahôdky, a vo voľnom čase sa stará o beťárske dievčatká menom Máša. Teraz hovorím o šesťcentimetrovom čude, ktoré žerie našu úrodu. Je to škaredé, nechutné aj keď ja nie som typ čo odsudzuje všetko živé podľa výzoru a počtu nôh, a do rúk to teda určite nevezmem. Dokonca vystrnaďuje zo záhrad také milé tvory, ako sú krtkovia. Nevieme ako sa toho zbaviť, iba stále dúfame, že tohto roku neobjaví našu mrkvu, petržlen či paradajky. A síce neviem, čo je na tom pravda, ja som to ešte neskúšala, ale vraj to ani nepreseknete, neprepichnete, nepripučíte. Stále to vraj prežije a jedine ako to zahubiť, je ešte v zárodku ho odchytiť do fľaše s vodou. Kamarátka to skúšala, pretože si zasadila bataty a to čudo sa jej do toho snažilo dostať, a tak naplnila fľašu savom. Spomínané bataty ochránila. Takže ich nabudúce nasmerujem k nej do záhrady, ja na to nervy nemám :-)
A čo s tým teda? Netuším. Preskakujem to, ignorujem a tvárim sa, že to neexistuje, kým to nežerie mňa.
 | |
|
Opaľovač valalský
Otravný, nechutný, ale aspoň pre normálne uvažujúcich ľudí, neškodný. Nezožerie úrodu, neodplaší pôvodných obyvateľov, niekedy ale dokáže poriadne liezť na nervy, ale aspoň je s ním sranda. Spoznáš ho podľa lancuchu na krku, poprípade iných častiach tela, trápnych rečí, najčastejšie s nejakou rachotinkou, vďaka ktorej sa cíti neodolateľný. Myslí si, že mu patria všetky ženy od 5-90 v okolí, flirtuje rovnakou so starenkou, ako aj malým dievčatkom. Smeje sa na vlastných vtipoch, avšak tie tvoje nechápe. Nepočúva čo hovoríš, ale o vlastných problémoch dokáže debatovať hodiny. Keď sa objaví v krčme, či na diskotéke, okamžite má zröntgenované všetky ženy a dievky. S ťažkým pocitom svojej neodolateľnosti si myslí, že môže mať každú, na ktorú sa pozrie. A ak náhodou aj dostane košom, nedá si tým pokaziť deň, okamžite má v talóne ďalšie tri. Majstri od fachu, šicko znajú, šicko spravia, ale keď dôjde na lámanie chleba, ulapí ich tulenia nemoc.
A čo s tým teda? Netuším. Preskakujem to, ignorujem a tvárim sa, že to neexistuje, kým to nežerie mňa.
 |
| Zdroj foto: http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/dano-heriban-z-hornej-dolnej-poodhalil-svoje-sukromie-toto-je-moj-theo.html |
Máš i ty skúsenosti s niektorým chrobákom z mojej pätice?
Alebo sa u teba nájde nejaký iný hmyz, ktorý ti strpčuje život?
Alebo sa u teba nájde nejaký iný hmyz, ktorý ti strpčuje život?
Tak, a to je na dnes odo mňa všetko. Prajem ti krásny deň a pri ďalšom článku sa na teba teší:
Ali Čaja z Paláca
Citát na záver
"Ak máš smolu, pohryzie ťa aj slimák."
Benjamin Franklin
Čítal si už?Ako prežiť horúčavu
Honba za chrobákom
Najlepší priateľ detstva
Tešíme sa z úrody
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Moja (nechcená) šálka kávy, tento článok. Výborne napísané :D Tiež (ne)riešim podobné potvorky.
OdpovedaťOdstrániťPred dvomi týždňami ma do nohy osa pizla, ale reakcia taká, že noha ako slonia. To bol asi trest za to, že som sa nechcela podeliť o maliny, ktoré sme spoločne s osami zbierali Pavúkov máme doma asi 100, fakt. Je mi ich ľúto povysávať alebo novinami pobiť, tak sa aspoň tvárim, že ich máme na chytanie múch (ale nejako sa im nechce, lenivci).
Bývame pri poli a lese = žijeme v dome s hmyzími kamarátmi, čo už :)
Tak to ti verím. Pavúci v dome znamenajú šťastie a vraj ak ich vyhodíš, alebo zabiješ, tak si stúpaš po šťastí. Ja to preto nerobím, a ak nájdem nejakého doma, tak ho skutočne nechám tak. Ale my normálne bývame na šiestom poschodí, a tu veru toho hmyzu, okrem komárov, múch, mravcov a raz sme dokonca mali aj ploštice... brrr nepríjemná spomienka, veľa nieto. Včely či osi, tak tie tu nezavítajú a tak neviem nič dopestovať na balkóne.
OdstrániťAle na záhrade som si zas toho fakt užila. Pavúkov máme v chalupe habakuk. Mne nevadia, ani môjmu dieťaťu, ale keď majú prísť sestry tak tri dni dopredu behám a vyberám vonku. Ja keď zbieram malinky, nieto ich veľa, tak ma obťažujú hlavne komáre a už spomínané slizniaky. Zvládam to celkom dobre. Ale moje dieťa, akonáhle vidí mandelínku, dupe ako slon. Po mne teda nebude. Ale našťastie, iným zvieratkám neubližuje. Bývanie pri lese je fakt super, ale má aj svoje negatíva. Kým vám líšky nekradnú sliepky, ste na tom dobre :-)
Teda Ali, ten poslední exemplář a popisek mě zabil :D. Musím se přiznat, že já mám ráda všechen hmyz, jenom mě tak nějak znervózňují takoví ti vypasení červi a larvy, vadí mi ten jejich zvláštní zmýtavý styl pohybu. Jinak si dovolím několik poznámek, třeba si Vás díky nim některý z těchto živočichů získá, nebo alespoň zjistíte, co s ním.
OdpovedaťOdstrániťJestli Vás dojalo, jak ucholak bojoval o život, myslím, že ještě větší sympatie k němu získáte, až náhodou narazíte na ucholačí hnízdo. Ucholačky jsou totiž příkladné maminky, od vajíček a čerstvých mláďátek se ani nehnou a to ani když jim nějaký lidský halama odkryje hnízdo - prostě jenom zdvihnou kleštičky a jsou připraveny hnízdo proti všem bránit. Taková oddanost a srdnatost jednoho dojme.
Přirozenými nepřáteli slizáků jsou ježci, medvedíka s oblibou jedí ropuchy, krtci, rejsci, ale také střevlíci a mravenci, kteří požírají jeho vajíčka a a larvy.
No a střevlíci jsou taky jediní o kom vím, že dokáže zatočit i s pásavkou - žerou jak dospělé brouky, tak i larvy a vajíčka. Pokud máte střevlíků nedostatek, můžete zkusit prosázet bramborové záhony křenem a bazalkou - prý by měla pásavky odpuzovat, ale osobně to vyzkoušené nemám.
Ďakujem veľmi krásne Evička za rady. Už sme sa rozhodli, že na druhý rok to okolo tých zemiakov vyskúšame s tou bazalkou a chrenom. Uvidíme, či to pomôže. Bystrušky (štrevlíci) u nás nieto, sme trochu ďalej od lesa, tých zas u chlapa na chate je veľa. A nechcem im meniť prirodzené prostredie. Preto to skúsime inak a uvidíme, či to pomôže. Ak áno, určite sa s tým pochválim.
OdstrániťUcholakovo hniezdo som ešte nenašla, ale ako píšte, ak by som to videla, určite by som sa zamilovala druhýkrát. Momentálne som ucholačikov včera vyhodila z bázy, ktorú som nazbierala, no všetky si spokojne našli cestu späť, a ani jeden už nezahynul.
Tohto roku sme mali premnožené mravce, ale nevidela som ich na záhrade, ale u nás v chalupe. Nabudúci rok ich budem vyhadzovať medzi zeleninu už na jar, tak som sama zvedavá či to pomôže. Ropuchy som v Kašove ešte nenašla, ale za to nám minule do domu skočila nejaká Skokanka. Chvalabohu už mám decká veľké a nedávajú nám ich do postele, ako kedysi. Každopádne ďakujem za rady, a niektoré určite vyskúšam. A uvidím či sa ujmu. Ako vravím, kým ma to nežere, tak mi to nevadí, ale tohto roku tej úrody veľa nemáme, a každý zachránený kúsok sa ráta.
Opaľovač valalský.:D:D:D Kde ty na toto chodíš Ali? Odpadnem, opäť raz si mi spríjemnila humorným článkom deň, kde sa mi pomedzi poriadnu dávku smiechu podarilo pretlačiť aj súcit, pretože si vymenovala úplne všetko, čomu sa vyhýbam ja. Nezabijem to ani náhodou, rovnako tak ako sa toho nedotknem (to ani nápad) a keď počujem ako sa k tomu odhodlá niekto iný, až sa mi dvíha žalúdok. Nech už ide o čokoľvek z tohto článku či iného chrobáčika...fuj. Fuj, fuj, fuj. Ja sa k tomu staviam tak, že vezmem nejakú servítku, papier či tričko a aj keď sa s tým se*iem hodinu, tak tú pačmagu z mojej izby odpracem živú, potom utesním všetky otvory a ďalej si existujem. Najnovšie mám takýto problém s lúčnymi koníkmi, neviem prečo sa im u mňa tak zapáčilo, ale poriadne mi dvíhajú adrealín.:D Ako hovoríš, aj tomu najväčšiemu milovníkovi fauny a flóry je zaťažko neohrnúť nosom.
OdpovedaťOdstrániťP.S.: Medvedíka sa dá zneškodniť všetkými spôsobmi, ktoré si vymenovala vyššie, v ktoromkoľvek štádiu. Doma mám na to odborníkov, keďže si to rado pochutná aj na zemiačikoch. Ono to žerie asi všetko.
P.S.2: Tie pačmagy naozaj kušú, už som mala možnosť presvedčiť sa aj na vlastnú kožu, ale že to strpčuje život aj lienkam? O.o No teda...
O rok sa do toho medvedíka pustíme nejakými spôsobmi a ak to nepomôže, tak ako napísala vyššie Evka, vysadím tam umelo ropuchy, nech si teda pochutnajú. S tým vyhadzovaním ti rozumiem, bývali sme niekedy na prízemí, kde nám pri okne rástol agát, a z toho nám do izby vlietlo ale fakt že všetko. Ak to nebol pavúk, zbavovala sa toho sestra, nech to bolo akokoľvek veľké. No momentálne už nemám problém vyhadzovať všetko, ale minule nám vbehol do izby sršeň a to mi už akože fakt nebolo všetko jedno a nechala som to na svojho chlapa.
OdstrániťInak som názoru, že aj ten hmyz je neskutočne potrebný, a preto sa ho nesnežím masakrovať a vôbec nepoužívam agresívne prostriedky. Ak si môžem vybrať, stále veci riešim prírodnou cestou a jemnejšou cestou, ako je napr. prirodzený predátor. Aj keď ako píšeš, nájde sa pár exemplárov, keď si poviem fuj, fuj, fuj, ale Matka Príroda vedela, prečo ich stvorila takých akí sú. A nech aj sú, len nech mi nežerú zemiaky a mrkvu :-D.
Mňa našťastie ešte tie lienky nepokusali, za to už ma pohrýzlo asi všetko. Ale i tak mi vadí, ak niečo nabúravá nás prirodzený chod. Ostáva mi veriť, že príroda si s tým nejako poradí.
Ďakujem za krásny komentár, som rada, že článok pobavil :-)
V životě jsem neslyšela nic o podobném druhu jako je Slunéčko sedmitečné (lienka). Já, ač vegan, mám panickou hrůzu z pavouků, krys, včel a vos. Když to ale na mě neútočí, tak jsem docela klidná. Dokud nepřijde na scénu můra. Jo, můra. Takový nevinný stvoření, ale jakmile ho zpatřím já, začnu ječet jako syréna a klidně bych vyskočila i z okna.
OdpovedaťOdstrániťTakový já jsem vegan.
gingerjannie.blogspot.cz
No, tie mory sú skutočne nepríjemné. Hlavne keď to začne lietať okolo svetla a vrhať obrovský tieň. A pritom je to iba čierny motýlik, no kým nemusím, tak ho nechcem vidieť. JA som tak zvykla zvriesknuť pri ucholakovi, ale ako som spomínala, naučila som sa ich milovať, a už je to super. Ktovie, možno to i u teba takto bude fungovať. Treba si nájsť niečo, čo by sa ti na tom veľkom, čiernom votrelcovi zapáčilo.
OdstrániťInak tie ázijské lienky sú fakt všade. Máme toho plné parky a záhrady, sú žlté a veľa bodkové. A kušu. I keď mňa ešte nie a dúfam, že ani nie.
A je jedno či sme vegáni alebo vegetariáni, k niektorým tvorom sa len ťažko hľadá cesta :-)
Ďakujem za komentár
Pobavila jsem se u toho o to víc, že je to slovensky. Nic proti slovenštině, ale takové články mě dovedou zvednou náladu víc než psané česky (i z rozhovoru se slováky mám takový lepší pocit... je to takový nějaký jakoby snad veselejší! :D), už jen tak z principu. Protože výrazy jako "malé čudo" mě prostě baví. :DDD
OdpovedaťOdstrániťPotkala jsem už všechno. U posledního exempláře by mi ale nikdy nebylo líto použít nějaký insekticit nebo něco takovýho.
Som rada, že ťa môj článok pobavil. A viem presne ako to myslíš s tou slovenčinou, áno máme niektoré výrazy kvetnatejšie, ale zas na druhej strane, tým že čítam a pozerám filmy a seriály v češtine, a v podstate v češtine vyrastám, sú vyslovene niektoré výrazy, ktoré si neviem predstaviť naopak v slovenčine a aj v mojich článkoch či románoch ich veľmi rada používam. Myslím, že naše reči sa v tomto krásne dopĺňajú.
OdstrániťU toho posledného exempláru mám zlý pocit, že by insekticit asi veľmi nepomohol, iba by sa otriasol a šiel by ďalej. Na takú škodnú sa môže ísť iba rozumom a humorom. Ak to nepomôže, fackou či palicou po chrbte. Snáď to pomôže :-)
Ďakujem krásne za komentár
Ani jsem nevěděla, že někteří ti živočichové existují. A bylo mi teda líp.
OdpovedaťOdstrániťJá osobně se nebojím brouků a ošklivých potvůrek a klidně je někam odnesu, přenesu nebo jim zachráním život. ALE bojím se vos a pavouků. Vosy nechávám být, ale kdybych nějakou zabila, líto mi to nebude. Zní to strašně... Co se týče pavouků, tak se vždy snažím zavolat rodiče nebo bráchu, aby ho odnesli, protože já na ně šahat rozhodně nebudu. A když si s nimi mám poradit sama? Tak je zamáčknu. Nevysaju, to mi přijde kruté, ale zabiju je. Mrzí mě to, ale já jsem z nich fakt hotová.
Zvláštní je, že čím větší ten živočich je, tak tím míň mi vadí. A to se týče i pavouků (když není fakt oškliej a nebo ten nohatej, mluvím o tarantuli třeba). Je to divné, ale je to tak. Mnohem méně mi pak vadí, na ty živočichy šahat.
Jo a hlemýždě teda nesnáším a jsou mi nepříjemní...
Gabux
Inak, vraj keď pavúka vysaješ nič sa nedeje, on zas vylezie von, takže až také kruté by to nemalo byť. Teda, ale neviem čo je na tom pravdy. Ja osobne som s pavúkmi nemala problém, ja ich mám rada, žerú háveď. A beriem to ako šťastie. Ale rozumiem, moja sestra je hotová, keď vidí pavúka a má pred slabým infarktom. Každý máme svoje a nikomu sa kvôli tomu nevysmievam. Nuž, teda vysmievam. Kamarátovi. Pretože je fakt trápne, ak starý kôň uteká pred morou :-).
OdstrániťOsi sú v podstatne neškodné, ale lezú mi na nervy, keď varím džem alebo sirup, sú všade. Tohto roku sme ich mali neúrekom, jasné, že mi to liezlo na nervy. A bohužiaľ, podarilo sa mi ich pár aj utopiť, no nie mojou vinou. Nemajú liezť do horúceho hrnca...
Jo, slimáky s ulitami ešte prekusnem, ale tie sliziaky sú fakt fuj, fuj... to asi máme všetky rovnako...