Dovolenkové perličky 2.

"S úsmevom sa lepšie hoja rany na duši, úsmev všetky naše žiale ľahšie vylieči."

Kollárovci - Kráčajme s úsmevom

Poznáš ten pocit, keď máš v hlave toľko námetov na články, a tak málo času? A keď sa konečne dostaneš na chvíľu k PC tak ti nenapadne jediná normálna myšlienka, s ktorou by si sa podelil so svetom? Presne tento pocit zažívam v posledných dňoch. Možno je to tým, že sa mi v hlave premieta film v podobe môjho nového románu a ten sa derie na povrch stále intenzívnejšie. Alebo je to tým, že iba niečo zbieram, zaváram, preváram, nakladám, a potom iba padnem ako ranená breza do postele a som rada, že stihnem podvečerný beh, či výlet na bicykli do vedľajšej dediny. 

Bázovo-cukinový džem, môj výmysel. Možná pridám recept...

Alebo možno tým, že celý deň počúvam: 

"Ali, a toto je čo? Ali a toto je prečo? Ali a kedy? 

Mamka, prečo? Mamka, načo? Mamka, ako?"

A ja iba odpovedám a vymýšľam odpovede a tým už nemám náladu na nový článok. Alebo tým, že ma občas trápia splíny a ťažké obdobie a mne sa nechce ani postaviť z postele....

"Kto chce hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod"

František Vláčil

Alebo sa mi len nechce a tak sama v sebe ospravedlňujem, prečo dnes nič nepublikovať. V dnešnej dobe sa tomu hovorí prokrastinácia, a tak i ja si občas spravím pauzu, a jednoducho nič nerobím. Iba sedím, premýšľam nad akousi filozofickou otázkou a sledujem mraky nad hlavou. Vydržím pár minút a potom sa moje telo kdesi rozbehne a už zas len niečo zbiera, stvára, no pritom neustále sleduje okolie a načúva ľudskej reči.

A tak som sa teda rozhodla, že dnes ti prinesiem zas pár hlášok a situácii, ktoré sme zažili v našom úžasne divnom Kašove či už dnes, včera, alebo pred pár rokmi. Pamäť je super, občas niečo vyhrabe zo zásuviek, a ja si to potom okamžite zapisujem. Nesľubujem, že budú vtipné, no možno i tak niekoho pobavia.

"Voni toho nakecaj"

Hláška z filmu Pulp Fiction

Sedeli sme s Ošom na tráve, sledovali oblaky a napchávali sa domácimi nanukmi. Išla mamka okolo a pýtala sa, čo mi urobí na obed, keďže všetci ostatní budú mať mäso.

"Netráp sa s tým, ja si niečo urobím sama."

"Starká, mamka sa urobí sama."

Pozn. Detská úprimnosť je nadovšetko. Nuž, je dobré vedieť, že k tomu nikoho nepotrebujem.

Rozprávali sme sa so susedou o tom, že už rastú černičky, a že som v podvečer bola pár kúskov nazbierať. 

"A to sa nebojíte ísť tak sama do lesa?"

"A čoho?"

"Zvierat."

"Jediné tvory, ktoré mi tam hore ublížili boli ovady, ktoré mi odkusli pol zadku."

"Ale kdeže. Ovady len na kravy idú..."

Pozn: Trochu mi to pripomenulo: "To jsou blechy psí, tí na člověka nejdou." Čo k tomu dodať, očividne niekomu pripomínam hovädzí dobytok.

                                               

Zavarila som ďalšie fľaše sirupu a naliala deťom do pohárov.

"Hmm, Ali. To je výborný sirup. To je černičkový?"

"Nie chrobáčik, tento je z arónie."

"Tak to je výborný černičkový sirup z arónie."

Pozn. Jaj, chcela by som vedieť, ako funguje tá detská logika :-). 

Bohužiaľ, novodobá pliaga "digitálna demencia" dorazila aj k našim deťom. Dúfam, že je to iba pubertálna fáza a títo "mozgožrúti" onedlho z ich hlavičiek vyletia von. Lebo naozaj netuším, čo je zaujímavé na sledovaní videa o tom, ako niekto iný hrá hru a kecá o tom. Buď som stará, alebo nemoderná, ale tak buď si hru zahrám, alebo sa na tom vykašlem. No naši chlapci tých hráčov a kecáčov žerú (youtuberov), a niekedy aj cez prísny zákaz PC si k tomu nájdu cestu. Avšak potom sa v tom našom Sandokanovi ozve svedomie a príde žalovať:

"Starká, ale oni aj cez zákaz pozerali youtube."

"A ty si bol kde?"

"Ja som im pomáhal..."

"Ty si im pomáhal pozerať!"

"Hmm, trochu."

Pozn. Nuž, aj pri pozeraní človek potrebuje pomoc. Také pozeranie je fakt náročná činnosť...Moderné technológie sú smrrrrrť.

Stretla som susedu, ktorá niesla plnú tašku prázdnych fľašiek. 

"Idem robiť sirup."

"Hmm, aj ja som robila. A veľa. Hlavne bázový, mätový, lipový..."

"Ja nerobím, pretože tam ide cukor, nie?"

"No ide. Je to sirup. A vy aký robíte?"

"Malinový."

"Mňam. A tam nejde cukor?"

"Ide. Prečo?"

Pozn. Kto mi vysvetlí rozdiel medzi cukrom v bázovom sirupe a cukrom v malinovom sirupe...? :-)

Sandokan sa hral v izbe s mojim synom:

"Ošo, poď. Ideme sa vonku hrať."

"Nemôžem. Ja som pokazený."

"Ale ty nemôžeš byť pokazený, ty nie si robot."

"Ale ja som pokazený. Tato opraví."

"Tak ja ťa teda opravím."

Chvíľa ticha.

"Už si opravený?"

"Áno. Ďakujem Vikoko..."

Pozn. Hmm, to bude asi moja vina. Keď mu nechcem pustiť telku, alebo DVD-čko, tak vravím že je to pokazené, a musí to tato opraviť. Inak to začal používať pravidelne, keď od neho ja niečo chcem. Vyniesť vedro na kompost, odhodiť papierik do koša, utrieť špinu na zemi. Decká sú špongie...

Ošo sa hral na ihrisku s Dominikou, kým synovec č. 2 sedel na dvore a hral na ústnej harmonike. Na to dobehol vzlykajúci Ošo.

"Čo sa ti stalo chrobáčik?" 

Pozrel sa na miesto, odkiaľ sa niesli divné zvuky, hvizdanie a falošné tóny:

"Harmonika ma zbila!"

Pozn. Ťažko povedať či tým myslel Dominiku, alebo harmoniku v synovcovych rukách, momentálne to vyzeralo, že harmoniku bije on. Rozumej, my podporujeme hudobný talent a vôľu deti, učiť sa na hudobné nástroje. A tak, ako naši rodičia zvládali harmoniku, akordeón, gitaru, flautu a môj úžasne znejúci spev, my zvládame flautu, gitaru, harmoniku, bubny. Akurát, že si sem tam tie nástroje zaplačú, ale to nevadí.

Suseda došla s tým, že jej brat bol tri hodiny u suseda a diškurovali. Keď prišiel domov, tak celý zúfalý ju poprosil, či mu neurobí kávu.

"A to ti sušid ani kávu neurobil?"

"Nooo... Povedal: Jožku, ja by ti i kávu urobil, ale už mi mal tri."

Pozn. Kašovská pozornosť a pohostinnosť je bezhraničná.

Už som písala o hrôzostrašnej histórii tejto malebnej dedinky, ktorej ani na mape nieto. Malé, nenápadné, no za to divoké a nevyspytateľné. Skoro ako my. A tak, keď sa pri nás zastavil sused, tak nás privítal vetou:

"Tu žijú sami slušní ľudze. Spokojne sebe nehajce peňeži na múriku, či bicykel vonka, nikto vám ich nevežme. Ale že vám niekto nezapichne nôž do hribta, to vám sľubic nemožem."

Pozn. Ale inak je to tichá a slušná dedinka :-). Spokojne dôjdi na kávu a vínko...

A čo ty? Zažil/a si počas týchto prázdnin niečo vtipné, čo by stálo za zmienku? Zanechaj mi v komentári odkaz či link na blog. Rada sa zabavím aj na iných, nielen na sebe :-)

No, a to by bolo nadnes odo mňa asi všetko. Snáď som ti spríjemnila trochu dnešný deň, zbierala som hlášky celé leto. Ak nie, tak sľubujem, že nabudúce sa pokúsim priniesť trochu viac humoru, či dumiek do tvojho života. Môj pobyt na dedine sa pomaly končí a míľovými krokmi sa približuje nástup do Paláca. Neviem, ako často sa mi podarí pridať nejaký príspevok, ja však silne dúfam, že aspoň raz za čas sa ti ozvem s niečim, typickým pre mňa a môj život. Ďakujem, že si si ma opäť vypočul, naladil a snáď sa vidíme aj nabudúce. Na stretnutie s tebou sa teší

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Iba deti, blázni a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť vždy pravdu."

Sir Winston Churchill

Čítal si už? 

Od Kašova

Kašov - nenápadná dedinka s divnou históriou

Dovolenkové perličky

Keď to deťom presne vyjde

Detské komplimenty stoja za to