"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

sobota 4. novembra 2017

Je písané slovo skutočne mŕtve?! 2. časť

"Chodí Katka, chodí. Stále čosi hľadá, v ruke drží šlabikár, čítať by ho rada."
Zlatá brána - Šlabikár


V minulej časti o písanom slove som si tak podumkala, či ľudia a prevažne mladí ľudia, ešte čítajú. Veľmi ma potešili aj vaše komentáre a reakcie, iba potvrdili to, čo som si myslela. Že knihy sú ešte stále v kurze. Dnešnú časť by som chcela venovať tomu, čo ľudia čítajú. 

Nechajte výber na nich


"Neexistuje dieťa, ktoré by nenávidelo knihy, existujú iba deti, ktoré nenašli tú pravú knihu."
Frank Serafini



Onoho času mala u nás v Paláci besedu úspešná autorka detských kníh, ktorá vtedy povedala:

"Je naivné si myslieť, že dnešné deti budú čítať to, čo sme čítali sme. Dnes už je iný výber, nechajte ich čítať čo chcú."

Na tieto slová som si spomenula, keď nedávno jedna maminka na detskom oddelení dávala rozumy dieťaťu, ktoré si vybralo knižočky, nie veľmi podľa jej gusta:

"Prepánajána, to čo za hlúposti si si vybral? Fuj, to je riadny brak!!!"

Ja poviem k tomu iba toto. Ak sa mamička nespamätá, to dieťatko si ku knihám nikdy nevypestuje vzťah, a samozrejme, že čítať kvôli potešeniu nebude. Pamätám si ako to bolo u nás, a prečo ma láska ku knihám stále drží. Keď som bola dieťa, mamka nám kupovala knihy, ktoré sme si vybrali my, poprípade, ktoré vtedy leteli, nie také, aké si myslela ona, že by sme si mali prečítať. 
A kdeže bol taký výber kníh pred rokmi, ako je dnes. Pravdou je, že sme už veľmi skoro začali čítať knihy pre dospelých. Moja sestra klamala tetky v knižnici, že tie detektívky berie pre mamku, pretože v tej dobe si deti knihy pre dospelých nemohli požičiavať. Ale i tak nám nikto nikdy nediktoval, čo je pre nás vhodné, a čo nie. A možno preto čítame dodnes. 

Láska ku knihe a tobôž k nejakému žánru sa nedá vynútiť. Čítanie je vecou duše a vnútorného pokoja. Aby sme uspokojili potreby srdca, musíme čítať to, čo si duša pýta. Aj keď je to "brak". 



Dennodenne sa u nás premelie veľa ľudí (nie, skutočne ich nerátam, takže od oka poviem, mrte veľa). Nie u každého sledujem čo má v ruke, ale vidím, čo odo mňa ľudia chcú (teda, ak vedia čo chcú. Ak nie, tak sa hráme na veštcov :-)). 

Čo dnes fičí medzi ľuďmi? Nie je ťažké prísť na to, čo je TOP. Stačí si otvoriť stránku ktoréhokoľvek kníhkupectva, je to hneď jasné. Samozrejme, že nejde ani tak o kvalitu, ako o to, čo má najlepšiu reklamu. Mnohokrát som jeden, zaprášený, úžasný kúsok našla schovaný za "bestsellerom".  

Jedna, dosť nepríjemná zákazníčka, sa na mňa oborila s tým, či sa nehanbíme predávať 80 % braku. Nuž, ja teda nie som kompetentná rozhodnúť o tom, čo sa predávať môže a čo nie, na to sú odborníci niekde inde. Ale myslím, že doba, keď iní rozhodovali o správnosti, či nesprávnosti obsahu, by už mala byť dávno preč, aj keď sa ti to nepáči. 
I keď sa ešte stretávam s názorom:

"Tieto knihy by som zakázala!"
"Takéto knihy treba spáliť na hranici!"
"Ako to, že sa toto môže predávať?!"

A ja sa pýtam, kto sú tí  ľudia, aby rozhodovali, čo sa môže čítať a čo nie? Určovať deťom, čo čítať i keď ich láka volanie iného autora? Ako povedala moja sestra:

"Áno, nepáči sa mi, že môj 12-ročný syn číta knihy pre dospelých, ale bolo by zbytočné ho nútiť vyberať si knihy určené jeho vekovej kategórii. Prestal by čítať a to ja nechcem."

Zas tým nemyslím, že by sme mali totálne ignorovať to, čo naše deti čítajú, to nie. Je dôležité zaujímať sa o vkus a koníčky detí. A dôležitý je dialóg medzi rodičom a dieťaťom, aj o knihách. I keď to nie je naša doména.

Prišla jedna mamička a pre svoju  14 ročnú dcérku chcela poradiť niečo z vojnovej literatúry. 

"Ja viem, možno je to zvláštne, ale ju to veľmi chytilo. Táto téma ju veľmi fascinuje. Môj štýl to teda nie je, ale každú jednu si prečítam aj ja a potom o nej veľmi dlho debatujeme. Nuž, niektoré mamičky sa s dcérkami bavia o Make-upe a chlapcoch, a my o vojnových sirotách. A čo mám robiť? Nebudem ju nútiť čítať niečo, čo ju nebaví..."  


Zostala som asi tak prekvapená, ako keď mi hyperaktívny osemročný chlapček, ktorý nedovidel na mňa cez pult, oznámil: 

"Teta, a ja som už čítal Vojnu a mier. A veľmi sa mi to páčilo. Kde máte také knihy?"

Priznám sa, ani ja som nečítala Vojnu a mier. A jeho mamička (očividne nadopovaná tromi tabletkami diazepamu) len bezradne mykla plecami. Myslím, že začnem svojmu trojročnému Ošovi pred spaním čítať ruskú klasiku. Ako krtko vyliečil myšku nie je hodná jeho intelektu. Len ho o tom musím presvedčiť...

Povedz mi čo čítaš ...

"Klasik je ten spisovateľ, ktorého diela sa chvália, ale nečítajú."
Mark Twain

Nedávno, v jednej skupine o knihách, padla otázka. Čo čítate? Priznám sa, tajne som kukučkovala na odpovede. Skutočne ma odpovede zaujímali. A tie boli presne také, aké aj knihy v rukách našich zákazníkov v Paláci: 

Klasika, sci-fi, fantasy, krimi, poézia, romantika, historické, literatúra faktu, vojnové, detské, prírodné vedy, magický realizmus, motivačnú, duchovnú... 
Našťastie si každý vie vybrať to svoje. Lebo je zbytočné nútiť sa do čítania knihy, ktorá nás nebaví len preto, aby sme boli in. 
Inak aj preto milujem od zákazníkov otázku:

"A čo sa tak ľuďom najviac páči?"
"A čo ľudia kupujú?"
"Je táto kniha dobrá?"

Ja dookola opakujem to isté: 

"100 ľudí, 100 chutí. Pre jedného úžasná, pre druhého nie. Rozhodnúť sa musíte vy."


Asi tak, ako keď príde zákazníčka a dôležito na mňa zavelí, že chce knihu, ktorá má hlbokú myšlienku, nič plytké. A po mojich troch spotených hodinách, spokojne odíde s knihou Päťdesiat odtieňov sivej.

Ďalšia chce niečo seriózne pre staršiu, distingvovanú dámu, niečo hodnotné a silné. Po predstavení všetkých svetových, aj domácich klasikov, odíde v kabelôčke s knihou Všetko alebo nič.

Naproti tomu prišla mladá mamička s veľmi "živým" dievčatkom, a chcela niečo ľahké a svieže, keď jej kočka konečne odpadne a ona sa potrebuje zregenerovať a vypnúť mozog. Tiež sme vyberali medzi oddychovou literatúrou dlhší čas a nakoniec odišla s knihami od Márqueza a Remarqua.

I staršia pani idúca na wellness pobyt a chcela si vybrať niečo príjemné do vlaku a do postele s pohárikom vína. Uľahla si k nemu s Krvavými jahodami, Mengeleho dievčaťom a s Nech sa páči, do plynu

Vo všetkých prípadoch je najdôležitejšie to, že zákazník si vyberie sám čo chce, na čo má chuť, čo ho baví, pričom si oddýchne a odreaguje sa. Odbúra stres, problémy hodí za hlavu a načerpá nových síl. Že to nie je hodnotná literatúra, ocenená dvadsiatimi cenami, plná opisov a duchaplných myšlienok? 

A čo? 
Kto si bez viny, hoď po nich kameňom. 

Môžem mať názor aký chcem, no do slobodného výberu čítanej knihy nemám právo kafrať nikomu. Ani môjmu synovi, ktorý si minule vzal do postele Podvody, ktoré hýbali dejinami. Je mi jasné, že to bolo kvôli obrázkom, ktoré sme si spoločne prezerali. Poviem pravdu, stokrát preliečená myška mi už lezie krkom, ale čo narobíme. Keď som mu začala predčítať z knihy Svetlo, ktoré nevidíme, vzniesol silný protest. Nuž, aj trojročné dieťa vie, čo chce. 


Jedna naša bývalá kolegyňa raz stála pri pokladni a zbadala kamarátku s knihou. Znechutene sa na ňu zahľadela a skonštatovala:

"Ty čítaš teda riadne sr..."

Večer som sa jej opýtala, ako vie, že tá kniha je sr...

"Ja viem, čo je kvalitná literatúra, a tá určite nepochádza z oddelenia ezoteriky!"

Povedala kočka, ktorá si v kabelke nosila knihy a´la Cuky Luky.

Na záver, čo čítajú čajočky z Paláca?


"Existuje toľko kníh, že nemá zmysel čítať tie, ktoré nás nudia."
Gabriel Garcia Márquez


Nuž, ak by ťa zaujímalo, čo čítajú predavačky kníh vo voľnom čase, tak vedz, že sa opäť raz budem opakovať. 

To, čo chcú a na čo majú chuť.  

Jedna zbožňuje fantasy. Červenáka, Sapkowského, ale aj také tie určené mladším ročníkom, no nepohŕdne ani prírodnými vedami, motivačnou literatúrou, historickými faktami, ale aj zaujímavými konšpiráciami. 

Ďalšia zas dobrou kriminálkou, alebo aj thrillerom zaženie hlad po písanom slove.  

Iná si zas tie vzácne chvíle, ktoré jej občas na knihu ostanú, užíva s romantikou a jemnou erotikou typu Nočná hra či Tanec s diablom.

A ja?


Z môjho blogu si mohol vydedukovať, že nemám obľúbený žáner. Ja to všetko striedam. Raz si dám slovenskú chuťovku, vzápätí na to si vezmem do postele českého, vtipného spisovateľa. Potom si vezmem nejakú vážnejšiu zo svetovky, inokedy historicko-romantický román. Keď mám beletrie dosť, zamierim si do histórie, a tam prelustrujem zaujímavé tituly. A keď už neviem čo od rozkoše, poteším svoju dušičku niečim "ezoterickým" či "náboženským". Poviem ti pravdu, fičať na jednom žánri v kuse, neviem. Musím to striedať, inak ma čítanie prestáva baviť a koniec. A občas siahnem aj po literatúre, ktorá sa ľudovo môže označovať aj brak, pretože to v tej chvíli tak cítim a potrebujem. Únik z reality. Tak čo, hodí po mne niekto kameňom?

Umenie je trafiť sa na istý stav duše, v správny čas, tou správnou knihou. A potom je čítanie zábava. 

Tak a to by bolo na dnes odo mňa všetko. Ak chceš, nalaď si ma aj nabudúce. Prinesiem ti výpovede zákazníkov, blogerov, knihomoľov, ktorí sa mi priznali, prečo vlastne čítajú. Tak, a ja ti ďakujem za pozornosť, a teší sa na teba opäť nabudúce

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:


"Knihy sú pre ľudí tým, čím sú pre vtákov krídla."

John Ruskin

8 komentárov:

  1. Ja mám knihy uložené podľa žánrov a ruka sama siahne po tej ktorú práve potrebujem ....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A to je dôležité. Vedieť na čo mám chuť a čo konkrétne potrebujem. Aby čitateľská duša bola uspokojená.

      Odstrániť
  2. "Myslím, že začnem svojmu trojročnému Ošovi pred spaním čítať ruskú klasiku. Ako krtko vyliečil myšku nie je hodná jeho intelektu. Len ho o tom musím presvedčiť..." To mě řádně rozsekalo toto :D. I ty výběry tvých zákazníků :D Nech sa páči, do plynu :D ojoj. Na jeden den bych si to chtěla zkusit :D .
    Každopádně, knihovna v mém městě to má - dle mého názoru - špatně pořešené. Máme dětské a beletrii (mimojiné). Do dětského smíš chodit jen do 15ti let, pokud ti je nad patnáct, už tam nemůžeš ani nohou vkročit.
    Mnohokrát jsem si posteskla, že ke knížkám, které bych si znovu ráda přečetla (a vrátila se tak do dětských let - jedno, jestli bych už to vnímala jako brak nebo ne - jde tady o tu nostalgii), už nemám přístup :(...

    https://gingerjannie.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To ešte stále tak funguje? Ako som písala u nás to tiež tak bolo pred rokmi, že deti si nemohli brať dospelácku beletriu a naopak. Ale veď stačilo povedať že berieme knihy pre mamku a poprípade pre mladších súrodencov a už to šlo.
      U nás to tak už funguje v knižnici a chvalabohu v kníhkupectve tiež. Aj ja si občas prečítam detskú knihu s nehanbím sa za to. Dnes je už lepší výber kníh ako bol za mojich mladých čias.
      Treba skúsiť pokecat s tetami v knižnici. A požičiat si aj knihy pre deti. Alebo povedz že vyberás niečo pre synovca, neter, susedoviec dieťa...

      Odstrániť
  3. Presne tak, každý má svoj vkus, každému sadne niečo iné. Ja som napríklad doteraz nečítala nič od Austinovej, lebo jej fakt neviem prísť na chuť (skúšala som, no po dvoch stranách som to vzdala). Dokonca som ešte nečítala ani Rowlingovú a jej Harryho Pottera (ale na to sa chystám) a už vonkoncom som nečítala tituly tých svetoznámych klasických autorov...ja skrátka nemám potrebu po nich siahať aj keď sa na druhej strane cítim zvláštne, že som v tomto smere "nevzdelaná". Ale no joj, ako aj ty píšeš tak hoďte po mne kameňom :D No podľa mňa, každý žáner má čo ponúknuť a aj spisovatelia, ktorých diela nie sú bestsellermi či podobne. Skrátka, načo si komplikovať, znechucovať ešte aj to, čo nás baví, teda čítanie, tým, že budeme svoj čas venovať dielam, ktoré nás nelákajú, no za to ich už každý prečítal a my sme tak povediac v ich očiach možno ako za opicami :D Oni zas nečítali to, čo pokladáme za dokonalé my :) Nuž, akosi sa zamotávam, ale súhlasím vo všetkom, čo si napísala a napísala si to opäť sviežo, vtipne - radosť čítať! Už sa teším na novú časť ^_^ Maj sa krásne♥

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Priznávam že zo začiatku som sa trochu pozastavovala nad tým čo ľudia čítajú ale časom stráveným v kníhkupectve som si uvedomovovala že čítanie musí byť zábava, oddych a relax. A keď niekto chce a vie relaxovať pri vojnovom románe tak je to len a len jeho vec.
    Je toľko skvelých kníh a tak málo času na ich čítanie že jednoducho tráviť čas s knihami ktoré nás nebavia je na škodu. Nie jednu knihu, ktorú iní vychvalili som nezvládla ani do polovice a naopak, to čo mne sa páči inym nič nedalo. Tak to presne je sto ľudí, sto chutí.
    Ďakujem za komentár a snáď sa aj moje ďalšie články budú páčiť.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak, že 100 lidí = 100 chutí, to je jasné. Nikomu neříkám, že podle mého čte hovadiny, na druhou stranu si na ty hovadiny s někým, kdo má stejný vkus jako já, ráda "zanadávám" ;) Jsou knihy, které jsou špatné (nejen z pohledu příběhu, ale i z pohledu stylistiky), nicméně je důležité, že lidé vůbec něco čtou, třeba časem sami dospějí k něčemu kvalitnějšímu, netřeba jim to otevřeně znechucovat ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kedysi som dosť riešila, čo kto číta, ale časom som dospela do štádia aj ja, že je to absolútne jedno. I keď je pravda, že niektoré knihy nepatria medzi kvalitnú literatúru. Aj keď, kto môže povedať čo je brak a čo nie? Je to skutočne subjektívny názor, ak teda opomenieme literárnych kritikov :-). Viem čo čítam ja, čo mi robí dobre a nechcela by som, aby mi do toho niekto kafral. Tak to nerobím ani ostatným. Odporúčim, čo sa páči mne, čo sa páči iným, ale výber stále nechám na zákazníkov.
      Ďakujem za koment

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem