Objaviť v tom chaose samu seba

"Každý deň je zo mňa iná žena, večer DIVA ráno unavená."

Eva Máziková - Iná žena

V rámci zisťovania svojich zdravotných problémov som sa, akousi zhodou náhod, ocitla aj v ambulancii psychiatria. Bola to taká milá pani, ktorá sa ma snažila zanalyzovať na základe tabuľky, ktorú mi dala vyplniť. Ako to dopadlo, dozvieš sa z niektorých budúcich článkov, dnes sa chcem len trochu zamyslieť nad jednou otázkou, ktorú mi v rámci sedenia položila:

"Ako by ste sa mali definovať, ste skôr extrovert, alebo introvert?"

I, zamyslela som sa. Ak ma už trochu poznáš tak vieš, že u mňa je jednoduchý opis na tri hodiny. Dumala som sa dumala a nakoniec som vyhŕkla: 

"Ja??? Extrovertný introvert. Alebo introvertný extrovert?"

Neviem, čo pani doktorka očakávala, ale nad mojou odpoveďou ostala trochu mierne zaskočená. 

"Mali by ste písať..." odporučila mi

"Budem o tom premýšľať!" odpovedala som ja jej.

No, s istotou môžem povedať, že mám neuveriteľné dlhé vedenie (alebo je možno len v nedostatku času), ale až po pol roku som prišla na správnu odpoveď:

Som jeden veľký chaos v malom tele :-)))

Niektorí ľudia nemajú problém zistiť, do ktorej skupiny patria. Rovno sa zadefinujú.
No ja mám s týmto delením odjakživa problém.

Introvert - extrovert?

Melancholik - cholerik?

Chudá - tlstá?

Šikovná - nešikovná?

Pracovitá - lenivá?

Múdra - hlúpa?

Smutná - veselá?

Pekná - škaredá?

Zvedavá - nevšímavá?

Zodpovedná - salamistka?

Niektorí ľudia veľmi radi škatuľkujú iných iba preto, aby vedeli, ktorá skupina je pod ich úroveň. Nuž, ja si nemôžem dovoliť niektorú skupinu degradovať, pretože neviem do ktorej patrím. Ja som taký ten medzičlánok, ktorý patrí všade. A ver mi, dlho som si myslela, že pre spokojný život musím niekam patriť. 

A tak som robila všetko pre to, aby som bola krásna, inteligentná, veselá, šťastná... Áno, som i divná. To, na čo niektorí prišli už dávno, ja som si musela odžiť. Až na boľavé kolená si uvedomiť, že nie je nič horšie, ako ísť proti sebe. 

To čo potajme nosím v duši, nespália

Jana Kirchner - Pokoj v duši

A naučila som sa robiť to, čo si ten malý, neviditeľný kúsoček, ukrytý niekde medzi srdcom a mozgom pýta. 

Keď mám chuť spievať, tak spievam, hoc všetkým vôkol stavajú vlasy dupkom od tej falošnosti.

Keď mám chuť tancovať, tancujem aj keď sa ostatní smejú, že vyzerám ako keby ma kusla tarantula.

V jeden deň cvičím zumbu, na druhý deň jógu.

V jeden deň mám chuť sa blázniť idem von, na druhý deň potrebujem samotu.

V jeden deň zjem sladký koláč, na druhý deň mi nejde ku chuti.

V jeden deň si ulejem vínka, na druhý deň už nepotrebujem.

V jeden deň potrebujem mesto, hluk, smog, život, na druhý sa potrebujem uchýliť na dedinu, a započúvať sa do spevu stromov a vtákov.

V jeden deň čítam román (svetový, historický, romantický, detektívny), na druhý deň mám chuť pre niečo duchovné (motivačné, ezoterické, náboženské).

V jeden deň mám chuť písať a vydať zo seba všetky myšlienky, na druhý neviem napísať ani riadok.

V jeden deň sa mám chuť smiať a všetko mi pripadá krásne, na druhý ma pochytí melanchólia a neviem nájsť farby života.

V jeden deň behám po lese ako srnka, na druhý nie som schopná vstať z postele.   

V jeden deň som unavená ako pes a na druhý deň srším energiou na rozdávania.

V jeden deň by som vyžrala chladničku, na druhý deň neviem dostať do seba ani ovocie.

V jeden deň sa neviem dopiť kávy, na druhý deň sa mi z nej dvíha žalúdok.

V jeden deň mám pocit, že som najkrajšia na svete, na druhý deň sa neviem pozrieť ani do zrkadla.

Áno, každý deň je iný, a ja som každý deň iná. Naučila som sa počúvať svoje telo a plniť jeho, a vlastne moje túžby. Uvedomila som si, že zo všetkého najdôležitejšie je:

Nájsť v sebe to, čo nám prináša pokoj. 

Objaviť rovnováhu tela aj duše.

Ostať sám sebou, aj keď to ostatní nechápu.

Nesnažiť sa niekam zapadnúť za každú cenu.

Byť spokojný a šťastný.

Iná už nebudem...

Pre mňa je najdôležitejšie, že mi večer môj syn s mojim chlapom povedia, ako ma veľmi ľúbia, aj keď mám na tvári zubnú pastu, ktorú som si poriadne neumyla, lebo už nevidím od únavy na oči. 

Čo si myslia ostatní o tom, že tancujem uprostred predajne či v preplnenom autobuse, že sa smejem, pretože mi na rozum práve prišiel super vtip, že som aká som, to mi je presne tam, kde sa končia moje nohy, a čo pre moju silnú celulitídu nevidno. 

A čo? Ja som v tom chaose života objavila samu seba a snažím sa žiť vo svojej rovnováhe, nie v rovnováhe niekoho iného. 

Ali Čaja z Paláca

Aká si ty? Potrebuješ sa na niečo hrať, alebo sa za seba nehanbíš? Alebo máš iný názor ako ja? Tak mi spokojne zanechaj komentár. 

Úryvok básne na záver:

"Aká som taká som.

Som jednoducho žena.

Keď sa mi chce smiať,

smejem sa ako pojašená.

Mám rada, kto ma rád.

Či to vina nakoniec

Že nebýva to akurát

Stále ten istý milenec.

Aká som taká som.

Som žena odpoviete

A všetko je v tom

Čo ešte viacej chcete"

Jacques Prévert - Aká som, taká som