Čas na návštevu knižnice

Keď už je ten "Týždeň slovenských knižníc" a "Mesiac kníh", tak zas niečo zo spomienok a nejaké tie predsavzatia... pár slov kým jedno dieťa spí a druhé si číta. Viac aj tak nestihnem...

Každá voľná chvíľa v knižnici 

Ako dieťa som v knižnici bola pečená - varená. Myslím, že za to mohol aj ten fakt, že sa nachádzala cez cestu a nemusela som pre knihy chodiť ďaleko. Ako, samozrejme aj to, že som milovala čítanie... Prekvapením asi bude aj to, že som tam chodievala nielen kvôli knihám. Naše knižnica vlastnila, v tej dobe, prosím vás, video. To bol pánečku vynález. Chodievali sme tam pozerať rozprávky, filmy, a najčastejšie - Šmolkov. Nuž, skoro dvakrát do týždňa sme tam boli nasačkovaní a čumeli na tie isté tri časti dookola. A domov som odchádzala s plnou taškou kníh, ktoré som do týždňa prečítala. 

Keď nás už detské tituly omrzeli, rozumej, už sme všetky mali prečítané minimálne 4x, požičiavali sme si knihy pre dospelých s výhovorkou - to je pre mamku. Kedysi, kedysi dávno si deti nemohli požičiavať Agathu Christie, hmm.

Počas strednej školy som mala zas výhodu, že sa mestská knižnica opäť nachádzala v blízkosti mojej alma mater. Takže pre zaujímavé čítanie mi stačilo po vyučovaní iba prejsť cez cestu. 

Počas vysokej školy som sa tešila na to, ako po skúške zas vezmem nejakú "plytšiu" knihu žánru, ľúbi ma, neľúbi ma, poprípade zabije ma, nezabije ma... aby som si doslova vygumovala mozog po nejakej "Pružnosti pevnosti"", alebo "Technologických vlastností materiálov".

Bohužiaľ, posledný krát som knižnicu navštívila po ukončení vysokej školy, už to bude, bezmála, 17 rokov. Fuj, fuj, hanba mi!! Ale knihy som si požičiavala skôr od kolegov a potom, každý rok oslavujem narodeniny, meniny, Vianoce... 

(Raz som si takto požičiavala od nášho doktora (vtedy som ešte pracovala v zdravotnej poisťovni) všetky knihy Dana Browna. A práve pri tej poslednej, najnezáživnejšej, Bod zlomu, sa mi stala nehoda. Vyliala sa mi na ňu šťava zo šalátu. Nuž, musela som kúpiť novú a túto som venovala švagrovi. Keď už som ju išla doktorovi vrátiť, opäť sa mi podarilo vyliať na ňu, tentokrát, paradajkovú polievku...)   

No, a potom som začala pracovať v kníhkupectve a ostala som priamo pri zdroji. Polovica platu padla stále na nové a nové knihy, a moja domáca knihovníčka už praská vo švíkoch, čakám kedy sa nadobro rozpadne. No túžba po čítaní je stále obrovská. Veľký šrác sa začína pohrávať s myšlienkou na kúpu čítačky, nevravím, že je to zlý nápad, hlavne na cesty, dovolenky a tak... ale večer do postele potrebujem papierovú knihu. Bez vône papiera ani nezaspím... to je moja realita. Takže je tu ešte možnosť rozšírenia knihovníčky...

Odkedy sa mi narodila malá čajočka, času na čítanie mám málo, no to sa časom zmení. Aj ju učím láske ku knihám, presne ako malého šrácka. Už teraz počúva, ako si spoločne čítame, a sama hlce knihy stránku za stránkou. Doslova a do písmena.

Do knižnice po rokoch

I rozhodla som sa, takto po toľkých rokoch, že spoločne so svojimi deťmi zavediem tradíciu chodenia do knižnice. Na túto myšlienku ma priviedol fakt, že som nedávno v škôlke zistila, že sa knižnica nachádza cez cestu (bývam na tomto sídlisku 15 rokov, a teraz som to zistila). 

Možno si poviete, že idem sama proti sebe. 

Predavačka kníh a v knižnici??? Že, kníhkupci nebudou mít co žrát???

Nie, o to sa vôbec nebojím. Stále sa budú vytláčať tituly, ktoré budem chcieť hovoriť "MOJE". 

No, musím si už vyberať, pretože v mojej knihovníčke je už priestoru "po čertoch" málo. Minule som do nej vkladala novú knihu, vypadli na mňa ďalšie tri. 

A, nadôvažok, občas na mňa príde chuť prečítať si aj niečo oveľa staršie (napríklad starého Palmera, Grishama či Cooka), jednoducho niečo, čo sa už u nás v Paláci nevie objednať. 

A tak som využila jarné prázdniny a k tomu "Týždeň slovenských knižníc 2020" (viac TU) a nacupitali sme pekne krásne aj s deťmi do našej knižnice. Využila toho, že sa v rámci tejto akcie dá zaregistrovať zadarmo.

Pozn. Ako som na svoje prekvapenie zistila, ani dnes sa nedajú na detský preukaz vypožičať dospelácke knihy :-D:-D.    

Takže, ak neviete čo s načatým týždňom prázdnin (na východe), alebo poobede po škole v tomto upršanom počasí, určite porozhliadnite sa po svojich knižniciach. V rámci tohto týždňa sa organizuje množstvo zaujímavých akcií v knižniciach po celom Slovensku. Prečo to nevyužiť? A po dlhšom čase si nepožičať nejakú zaujímavú knihu??? Tá moja "Na vlnách času" sa zatiaľ ešte nedá zohnať, ale už onedlho bude k dispozícii jeden kus v Kulturparku (keď mi zas čas dovolí odniesť ju tam...)

Ja som nemala veľa času na rozmýšľanie a vymýšľanie, malej čajočke idú zuby a tak nevie čo by, je večne nespokojná a ufrfľaná, tak som schytila dva tituly, ktoré mi prišli pod ruku.

Sama som zvedavá na svoj výber a o mojich pocitoch budem určite informovať na sociálnych sieťach (ak ma ešte nesleduješ tak šup šup na moje chaotické stránky na FB, alebo IG), v poslednej dobe pridávam viac postov tam, ako inak, kvôli nedostatku času. Snáď keď vylezú ďalšie zuby, budem mať času opäť byť na svojom blogu aktívnejšia, momentálne mi robí problém aj pár viet :-).

Pár slov na záver:

Takže, na záver, ďakujem za dnešnú pozornosť pri mojom netradične krátkom článku. Verím, že sa stretneme aj nabudúce, že si ma naladíte, dáte páčik, poprípade okomentujete, či už kladne alebo záporne. Ak máte záujem o knihu, viete kde a čo, ak ste ju už prečítali a máte na ňu názor, budem rada ak sa mi zdôverite, poprípade aj s inými čitateľmi na Martinuse (TU).

Prajem krásny deň a teším sa na ďalšie stretnutie

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

  

"Najväčším pokladom je dobrá knižnica."

Vissarion Grigorjevič Bělinskij