Kniha - Na vlnách času
A je to tu. Tamtadadaaaa
Už zas ďalší článok?
Áno, priznám sa, v poslednej dobe sa to nejako nakopilo hodne veľa. Ale neboj, na týždeň sa odmlčím, a nechám ti čas , aby si dobehol zameškané.
Ten dnešný článok je iba taký jednoduchý, rekapitulačný, oslavný.
Veríš, neveríš?
Ja nie. Presne 25. apríla ubehol rok odvtedy, čo sa na tejto doméne objavila Čaja z Paláca a začala sa svetu sťažovať na svoje náročné, uplakané bábätko.
Sama som neverila, že vydržím tak dlho. Obvykle, keď sa na niečo nadchnem, nadšenie ma drží iba maličkú chvíľočku.
"A popať paľe, ja vytrimala calý jeden rok."
Krátka rekapitulácia - ohliadnutie sa späť
A čo mi teda tento rok priniesol? Čo sa za ten rok zmenilo v mojom živote?
Ošo mal akurát deväť mesiacov a jediné čo robil celé dni bol vresk, vresk, a plač.
Teraz má rok a deväť mesiacov a čo robí celé dni? Behá po byte, ťahá ma za gate a vresk, vresk a plač.
Ak by som nezačala písať blog, už by som si to namierila na najbližší rok, rozbehla sa proti nemu a dobrovoľne upadla do kómy aspoň na tri roky. No našťastie som objavila silu písania, a ono to ide. Je to jednoduchšie.
Vďaka svojmu blogu som objavila aj iné mamičky, ktoré majú podobné problémy so svojimi ratolesťami, a tak sa mi uľavilo, že dieťa neplače preto, že som zlá matka, ale preto, že musí. A ono z toho vyrastie.
Taktiež som za ten rok objavila množstvo zaujímavých a inšpirujúcich iných blogov, a to je super, ich sledovanie a čítanie ma drží trochu pri zemi, a tak si o sebe nemyslím, že som úžasná, dokonalá blogerka, a že to číslo 10 000 nie je až také veľkolepé. Avšak ma neustále nútia na sebe a svojich článkoch pracovať.
Keď tak spätne sledujem svoje začiatky, vidím malý pokrok a posunutie sa smerom vpred. Nevravím, že je to obrovský krok pre ľudstvo, ale malý krôčik pre človeka. Vycibrila som si slovnú zásobu, jazyk, štýl písma, vizáž blogu, snáď k lepšiemu.
No to ale musíš posúdiť ty, ako čitateľ.
Taktiež som si trochu zväčšila váš okruh. Z počiatočných štyroch stálych sledovateľov sa počet zväčšil minimálne o desať a to je pre mňa naozaj obrovský úspech. Ak si bloger, čo má sto odberateľov denne, tak sa smeješ. Ale ja, taký maličký červíček v obrovskom svete som vďačná za každého kukateľa, ktorý sa tu objaví aspoň dvakrát, a nájde niečo zaujímavé v mojich článkoch. Keď už nič, tak sa zasmeje nad mojou nemotornosťou, sebairóniou, neschopnosťou. Avšak, ja sa za to nehanbím.
To som ja.
Môj masér mi povedal, že ak by som bola o niečo menej sebaironická a sebakritická, tak rozkvitnem ako ruža. Čo je možno fakt, ale potom by som už nebola Čaja z Paláca - trafená mamička, ale jedna dokonalá osoba, perfektná za všetkých okolností. A koho by potom bavilo čítať moje články a smiať sa na mojich trapasoch?
Naozaj, naozaj si vážim každého jedného čitateľa, každý jeden koment, kritiku, povzbudenie, páčik, či už na ksichtknihe, priamo tu na blogu, v smske, v maile, alebo priamo z mosta doprosta - medzi štyrmi očami.
Klaniam sa každému jednému čitateľovi, ktorý dokáže moje články prečítať od začiatku do konca, hoc som na začiatku povedala, že to budú len také krátke dojmy a úvahy a časom sa z toho stali romány na pokračovanie. A preto ti patrí jedno moje veľké:
ĎAKUJEM!
Najskôr som sa bála, že nebudem mať o čom písať, a ak Ošo dočerpá svoje sily na vresk, vyhasnem ako svieca. No, ako časom sa nápady len tak hrnuli akosi samé. Z každej strany na mňa dýchali blázni, o ktorých stálo niečo napísať, vyviedla som nejakú kravinu, s ktorou som sa ti veľmi rada zverila, napiekla nejaký super koláč, s ktorým som sa ti chcela pochváliť, či prečítala skvelú knihu, ktorú som ti chcela odporučiť...atď.
A hoc sa už nenájde viac čitateľov, nezúfam. Tento spôsob vyjadrovania myšlienok, vykecania sa z depky je skvelou formou sebaočisty a psychohygieny. Ak máš podobný problém, tak si to skús aj ty. Rada si tvoje skúsenosti a poznatky prečítam, a podporím ťa tak, ako podporuješ ty mňa.
A dosť bolo trápnych a zdĺhavých rečí, prejdeme k veci.
Neaktuálna...
SÚŤAŽ, SÚŤAŽ, SÚŤAŽ!!!
A tak mi dovoľ, milý môj čitateľ, aby som ťa v tento skvelý deň, v deň lásky, a sviatku práce, vyzvala na svoju ďalšiu, malinkatú súťaž.
No, poviem ti pravdu, hoc si ťa naozaj veľmi vážim, nemám na to, aby som do súťaže venovala nejaké drahé veci, oblečenie či šminky. Ak si mama na materskej, či predavačka v obchode, máš ako takú predstavu o mojej finančnej gramotnosti.
Som rada, že som rada...a že nechodím holá, bosá. Ani ti radšej nepoviem, koľko stojí podprsenka či plavky nadobrovských, proporcionálnych rozmerov.
A tak som si pre teba pripravila iba takú maličkosť. Sladkú dobrôtku z mojej kuchyne.
Neboj sa, nie sú to moje kuchárske "boďoky", ktoré dokážem zjesť iba ja sama a môj švagor (ale ten sa neráta, ten naozaj zje všetko...).
S čím sa ja s tebou podelím, je môj ručne robený, domáci, žihľavový sirup, a posledná fľaša pečeného čaju, ktorú som objavila pri upratovaní špajze (inak, ja silne dúfam, že je to pečený čaj, pretože mám jednu blbú vlastnosť, nenamáham sa označovať si zaváraniny názvami. A tak dúfam, že ti nepošlem lečo, alebo zaváranú cviklu, ale naozajstný, nefalšovaný, domáci pečený čaj).
Len pre info, sirup je bez konzervantov, umelých éčok, či sladidiel, určený na rýchlu konzumáciu, a nie na čakanie na dlhé, zimné večery. Preto robím iba v malých dávkach, nie po veľa, aby som nemusela vyhadzovať plesnivé sirupy von oknom.
Naozaj je v tom iba domáca, bio žihľava z našej záhradky, vyrazená na jar, citróny, cukor a za lyžičku kyseliny citrónovej. Nič viac, nič menej.
Ale chuťovo je skvelý... osviežujúci... ako dôkaz mi stačia vypité poháre od mojich synovcov, a fakt, že doteraz mi ani jediná fľaša nestihla splesnivieť.
Keďže etikety z pôvodných fliaš som zahodila, netuším veľkosť objemu, ale ak si dobre a matne pamätám, jedna fľaša má cca 3,25 dl... ale nedám za to ruku do ohňa, a fľaška pečeného času cca 500 ml, plus mínus autobus - nezabiť.
Áno, skutočne je to môj výtvor z domácej kuchyne. Len pre istotu...:-).
A tak poďme na to, čo musíš urobiť ak chceš získať jednu z mojich súkromných fliaš.
1.) Chceš jednu z fliaš sirupu?
Keďže včera bol ten svetový deň tanca (ak nevieš, tak hoď mrk na môj článok, viď dole), tak súťažná otázka znie:
"Akým tancom sa snažím zhodiť svoje prebytočné kilá a šunky, ktoré mi ostali po pôrode a ešte nestihli odísť preč?"
Zo správnych odpovedí vyžrebujem troch šťastlivcov. Sama som zvedavá na ten počet, v poslednej súťaži o sirup sa zúčastnili iba dve, tak sa nechám prekvapiť :-).
2.) Chceš fľašu čaju?
Keďže mám len jednu, tak toto bude trochu ťažší oriešok...
"Napíš mi aspoň jedného z mojich obľúbených knižných hrdinov."
Zo správnych odpovedí vyžrebujem len jedného šťastlivca. Bohužiaľ, rada by som dala viac, no nemám. Ale, keďže o poslednú fľašu súťažila tiež len jedna osoba, tak uvidíme, či vôbec niekoho sklamem :-).
Správne odpovede čakám, ty už vieš kde:
do:
10.5.2016
Naschvál taký krátky čas, aby mi, prepánajána, tie sirupy aj vydržali a zvládli aj cestu k tebe. Podľa toho, kam to bude.
Nie je podmienkou slovenská adresa, ale do USA ani do Austrálie neposielam!!!!
Snáď súťažné otázky nie sú ťažké, ale ak by náhodou, na konci nájdeš pomôcky vo forme odkazu na článok.
A tak ti, milý môj úžasný, krásny, dokonalý čitateľ, prajem krásny a ničím nerušený sviatok lásky i práce, a hlavne veľa šťastia v mojej súťaži. Snáď sa nájde niekto, kto bude mať o moje "košťovky" záujem.
Dočítaj články, ktoré si za ten čas nestihol, lebo som ich kotila ako mačka mačatá, a ja si dám zaslúžený oddych a pohodu.
Na pár dní sa odmlčím, dám si pokoj od internetu, vypnem mozog a užijem si trochu prírody.
Chystám sa aj dočítať jednu "buchľu" knihu, o ktorej, ak sa mi bude páčiť, tak ti napíšem.
A taktiež potrebujem dokončiť aj články o mojich knihách, ktoré ti pravidelne prinášam.
Teším sa na tvoje správne odpovede, na naše najbližšie stretnutie či už pri nejakom recepte, pri mojej dide, pri nejakej knihe či spomienke. A ďakujem ti veľmi krásne za to, že ma čítaš, sleduješ, podporuješ.
Báseň na záver (moja maturitná otázka):
"Byl pozdní večer - prví máj -
večerní máj - byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech:
květoucí strom lhal lásky žel.
svou lásku slávik ruži pěl,
ružinu jevil vonný vzdech.
Jezero hladké v křovích stinných
zvučelo temně tajný bol,
břeh je objímal kol a kol:
a slunce jasná světu jiných
bloudila blankytnými pásky,
planoucími tam co slzy lásky."
Karel Hynek Mácha - Máj
Pomôcky:
Čítal si už?
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Veľmi pekná súťaž. Páči sa mi, že si do nej dala domáce výrobky, ktoré neobsahujú chemikálie. Klobúk dole :)
OdpovedaťOdstrániťČo je dobré to musím mať aktuálne aj s GIVEAWAY
Ďakujem. Čo sa toho týka v lete iba svoje sirupy zarabam a naozaj neľutujem. Človek trochu musí pozerať na to čo dá do seba. A keďže nemám extra Veľa finančných prostriedkov do súťaže môžem ponúknuť len to čo viem sama urobiť. Snáď bude chutiť aj ostatným nielen mne a členom rodiny. .
OdpovedaťOdstrániťNo ten co si poslal chlapcom uz skoro dopili :)Neskutocne im chuti.
OdpovedaťOdstrániťVidíš, iba skoro. Ten najstarší už vypil svoj i dedov. Ale som rada, že chutí. Onedlho bude báza a mäta. I tam niečo vytvorím a donesiem :-)
Odstrániť