Kniha - Na vlnách času
Pätnásť minút, keď odo mňa nikto nič nechce
Mojich dvanásť dôvodov, prečo nespím
Išla som s malým do bazéna, ale chcela som zistiť, či majú k dispozícii plávacie koleso, aby som do neho mohla položiť malého, a trocha sa počľapkať.
Prišla som na recepciu a pýtam sa:
"Prosím Vás, máte také to oné, čo sa okolo pása dáva, aby sa dieťa neutopilo?"
Mladá kočka na mňa kukla ako na mimozemšťana a opýtala sa, či myslím plávacie koleso.
"No, toto, toto."
Čistý dement, čo ti poviem.
Moje vyjadrovacie schopnosti sú na bode nula, a kým zo seba vypotím nejakú zmysluplnú vetu, ktorá má hlavu i pätu, a neobsahuje nejaké citoslovce:
"Hmmm, aaaa, eeee, oooo, ouuu, muuu, meeee..."
tak je to pre mňa nadľudský výkon. Ani ti nepoviem, čo pre mňa znamená rozvitá veta, a ako veľmi bolí vytvorenie súvetia. Ja si myslím, že je to tým, že mám nedostatok konverzačných možností.
Môj chlap samozrejme na to zahlási, že je to dôsledok nedostatku spánku. A mám si ľahnúť stále vtedy, keď i malý spí. Podľa neho za všetko môže nedostatok spánku, i za svetový hladomor.
Vieš, čo som mu na to povedala?
Presné, jednoduché, viac ako výstižné. Keď mi konečne malý zavrie oči, začína sa kúsok času vyhradeného pre mňa.
Pozn. A pretože môj syn i v spánku cíti, že sa ku mne môj chlap priblíži, preto ani on odo mňa nič nechce, kým dieťa spí :-)))
Kašlem ja na prádlo, riad, bordel v byte. Vyložím si nohy a užívam si
svoju šťastnú hodinku (alebo dve, alebo pol).
To je čas pre mňa a mojich dvanásť dôvodov, prečo nespím:
- môžem si vypiť kávu bez toho, aby mi do nej niekto pchal prsty a robil s ňou grafity po stene,
- môžem si vypiť kávu bez toho, aby sa mi z nej snažilo dieťa odpiť. Niežeby som mu nedopriala, ale som radšej, keď mi v noci spí, a nepobehuje ako naspídovaná veverička,
- môžem otvoriť svoju knihu bez toho, aby mi niekto vytrhával strany,
- môžem otvoriť svoju knihu bez toho, aby mi ju niekto neustále zatváral,
- nikto mi nevyťahuje záložky a nezakladá ich zo strany 724 na 657,
- môžem písať články do svojho blogu bez toho, aby mi niekto skákal do reči a dokončievala som vety slovami: "Zlatíčko, nejedz tie káble..."
- môžem si písať s kámoškami bez toho, aby som im posielala zašifrované správy typu: ojdjlkdhn hoihndcczíáhnlk lmcn jchuiunk,
- môžem si cvičiť, tancovať s youtubom bez toho, aby si niekto nesadol podo mňa, a nedostal záchvat smiechu z mojich ladných pohybov slonice,
- môžem si spokojne zacvičiť, zatancovať, zaskákať, hýbať sa dopredu, dozadu, vľavo, vpravo bez toho, aby mi niekto nehodil pod nohy drevenú kocku či paličku od xylofónu. (Ako akupunktúra fajn, ale riadne to bolí...!!!)
- môžem si krútiť s obručou bez toho, aby mi po nej niekto neustále netrieskal a nevytrhával mi ju z rúk, a potom nehádzal pod nohy,
- môžem si ľahnúť na zem a precvičovať svoj sexi zadoček bez toho, aby sa ku mne niekto priplazil, vyhrnul tričko a začal didať,
- môžem si spokojne, bez výčitiek odkusnúť z koláčika bez toho, aby som sa cítila vinovate za to, že nedám aj synovi. Ale kým mi nezačne poriadne jesť aj niečo iné ako mlieko, nedostane!!!
Milujem svoje dieťa a urobím pre neho všetko!!!
Kým bdie, celý svoj denný program venujem iba jemu. Spoločne sa hráme, cvičíme, tancujeme, spievame, čítame, chodíme na prechádzky, vymýšľam program, ako ho zabaviť.
Avšak keď spí, je to čas vyhradený pre matku.
Zaslúžim si ho, ty nie???!!!
Citát na záver:
"Niekedy tá najproduktívnejšia vec, ktorú dokážete urobiť, je oddychovanie."
Marc Black
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
mne sa minule stalo ze som si s ell isla poobede lahnut a potom ked sa zobudila som mala cut este spat, na druej strane som rada ze sme ju naucili na obed zaspavat v postielke lebo pred tym spe codili vonku s kociarom a to boli velmi dlhe prechadzky, vlastne so spankom som nikdy pri ell nemala problem (kým nezacali zubky) naucili sme ju samu zaspavat a funuje to doteraz tak ako naucis tak mas :D , zaspi o osmej a vstavame z postele o pol deviatej sice ell je uz skor hore ale rozprava sa... no milujem ked zaspi a ja si mozem vylozit nohy vklude citat knihu aj ked mam naokolo neporiadok ale stale som sa riadila oddychuje dieta tak aj tyy :D , ked uz mam ell hore nemozem nic robit co chcem D:
OdpovedaťOdstrániťZo začiatku, keď sme sa vrátili z nemocnice sme to skúšali aj my. Nakojila, dala do postieľky a čakala kedy zaspí. Dve hodiny, tri vreskot taký, že i vysávač prehlušil. Vydržala som to desať dní a prešli sme na zaspávanie na prsníku. Nedalo sa to vydržať, mala som len jedny nervy a jedno dieťa. Metóda plaču nebola mojou silnou stránkou :-). Cez deň síce zaspal aj v kočiari koľkokrát na balkóne, ale predchádzal tomu hodinový vresk. Potom šatka a manduka. Ale teraz už zaspí iba v posteli. A tak si môžem užiť svoje chvíľky. Ale je to super, aj moji synovci boli takí, že od malinka zaspávali bez problémov. Každé dieťa je iné, už som na to prišla dávnejšie.
OdstrániťObdivujem ťa, že svojich pár minút voľného času vždy obetuješ na to, aby si napísala nejaký zaujímavý článok a samozrejme ti ďakujem aj to, že si za týchto pár minút pozrieš môj blog. Dieťatko síce ešte nemám, no určite je to veľmi namáhavé, pretože predovšetkým prvé 3 roky musíš obetovať výhradne na starostlivosť o dieťa. To však pochopia iba matky a ženy, ktoré deti "nehádžu" na celý deň pred televízor či starým rodičom, ale naozaj sa venujú svojmu dieťaťu, ako si zaslúži.
OdpovedaťOdstrániťČo je dobré to musím mať aktuálne aj s GIVEAWAY
Tak ako hovoríš. Ja som telku zrušila, a dieťa neviem odfufrovať k starým rodičom na dlhšie ako na dve hodiny, keďže dojčíme o dušu. A preto si svoje chvíľky užívam o to radostnejšie. A k tomu patrí aj vypnutie pri blogu svojom či už pri čítaní iných. Aspoň si oddýchnem, načerpem inšpiráciu, či sa zabavím. A to i vďaka tvojmu blogu. Ale zas záleží od mamičky, niektoré chcú byť top mamky a tak kým dieťa spí, upratujú ako o dušu. Ja mám v byte bordel, avšak nie taký, že mi na hlavu pavučiny padajú, to zas nie. Keď mám čas, pracem. Keď nemám, venujem sa dieťaťu. Pohyb na čerstvom vzduchu je dôležitejší, ako komínky v skrini. A to ti vravím aj ako budúcej matke :-). Prádlo neutečie, ono ťa počká. Oddychuj keď tvoje dieťa spí, po svojom
Odstrániť"Prosím Vás, máte také to oné, čo sa okolo pása dáva, aby sa dieťa neutopilo?" - tohle mě fakt pobavilo a vzpomněla jsem si na sebe, jak se taky nemůžu kolikrát vymáčknout. I kdybychom spaly celé dny, náš slovník bude pořád na bodu mrazu :-( Mimochodem, když malý spí, taky se vrhám na blog. Je to výborný oddech :-)
OdpovedaťOdstrániťwww.potrefena-mama.blogspot.cz
Tak tak, ako vravíš. Ja som sa pri tvojom článku s dialógom s tvojim mužom tiež zabavila. Ale od nás sa to môže očakávať, dokonca je to povolené. Keď sme celý deň s bábom s ktorým dokolečka dokola mňaukáme, havkáve, bečíme, múúúčime, tak od nás nikto nemôže chcieť filozoficko, spoločenské dialógy na aktuálne témy. A ten blog, máš pravdu. Keď je ticho, a všetko sa vypne, vtedy príde inšpirácia, a najlepší relax je predsa písanie, či čítanie :-)
Odstrániťa korunu tomu dotazu nasadí ked ho síce nafúkuješ, ale on niekde "uchádza", to si za blbca 2x pretože dieta chce hračku čo pláva ♥♥
OdpovedaťOdstrániťnafukuješ koleso som chcela napísat - ha,ha, - tiež som nespala
OdpovedaťOdstrániťTreba sa vyspať maminko, keď tvoje dieťa spí. To nepoznáš? Či diagnóza?
Odstrániť