Fazuľový koláč - pečieme s Ošom

Fazuľový koláčik

A tak som zas dostala chuť na niečo iné, nové, nevyskúšané. Cícer som už chutnala, bol výborný, tak prečo nie aj fazuľku? Brúsila som po internete hore dolu, a natrafila na jeden recept, ktorý vyzeral jednoducho, tak som sa do neho hneď a zaraz pustila. Veď ma poznáš, hneď tak zľahka, presne podľa receptu, to je moje.

Tak, hor sa do pečenia.

Bez múky, bez mlieka, bez bieleho cukru

Pôvodný recept, podľa ktorého som mala v úmysle som našla na tejto stránke, http://www.fitnessguru.sk/recepty/kategoria/dezerty-mucniky/recept/cokoladovy-kolac-absolutne-bez-vycitiek/. Avšak pri surfovaní som nachádzala aj iné recepty, a tak som si z každého vzala to svoje.

Pôvodné ingrediencie 

• Plechovka červenej fazule 2ks  
• Vajce 3 ks
• Trstinový cukor 1 šálka
• Kokosový olej 6 PL
• Kakao 6 PL
• Škorica 1 ČL
• Prášok do pečiva 1 a 1/2 ČL
• Soľ štipka

Moje ingrediencie

Keďže mne to nejako nedalo, tak som si to prispôsobila, ako inak, po svojom:

• Das tri hrste strakatej fazule - čo som mala doma, to som tam bachla
• Vajce - 3 ks
• Trstinový cukor - štvrtina šálky
• Med - 1 PL
• Kokosový olej - 2 PL
• Kakao - 3 PL
• Škorica - 1/2 ČL
• Prášok do pečiva - zle som prečítala a tak som dala celý sáčok a trochu z otvoreného
• Soľ - štipka
• Banán - 2 ks
• Semienka - čo dom dal, asi všetko (slnečnicové, ľanové, chia, sézamové - za hrsť)

Postup:

• Rúru predhriať na 200 stupňov. 
• V malej miske zmiešať práškové veci - kakao, prášok do pečiva, škoricu, soľ
• Vajcia, kokosový olej, cukor vyšľahať, kým nie je zmes nadýchaná.
• Následne pridať fazule a mixovať do hladkej konzistencie.
• Potom spolu zmiešať sypkú a vyšľahanú zmes.
• Cesto vyliať do tortovej formy (priemer 26 cm, výška 6,5 cm)
• Piecť cca 40 - 50 min.

Jednoduché, čo sa dá na tom pokaziť, že áno?

Ale, keďže som v hlave mala aj nejaké iné recepty, tak sa mi to celé riadne premiešalo dokopy.

Deň pred pečením som namočila fazuľku, nech si spokojne botná cez noc. 

Na druhý deň som postavila fazuľu na sporák a postavila na malý plyn, tesne predtým, než som šla uspať svojho unaveného synátora, ktorý už nemal záujem pomáhať mi pri pečení. 

Povedala som si, cícer sa varil asi hodinu, tak nebude problém ani s fazuľou, to dočká, kým uspím malého.

A kým si malý spokojne dudkal svoju Didu, bytom sa vznášala nepríjemná, prihorená vôňa. 

Hold, fazuľa nie cícer, a vpila vodu ako smädná ťava. Prečo? Netuším. 

No, ak okamžite vytiahnem didu zaspávajúce decku z úst, rozvrieska sa na božie raty a budem ho uspávať ďalších šesťdesiat minút. Nechám to tak :-).

I nechala. Do piatich minút bol tuhý a tak som sa rozbehla do kuchyne, mrknúť na tú spúšť.

Smrad neskutočný. Prihorená fazuľa...Fuuuuj.

No nič, zhodnotila som situáciu:

To pôjde, zvládla som i horšie!!!

Fazuľky navrchu, ktoré neprihoreli som preklopila do mixéra, tie čo boli len trošku osmahnuté som vysypala na tanier a zvyšok putoval do koša.

Pozn. Na niektorom z blogov s receptami som našla radu, že lepšie sa bude fazuľa mixovať, ak ju stiahneme z kože. Ktorý idiot by to robil? Pomyslela som vtedy. A teraz som prišla na to, že ten, ktorému fazuľa prihorí...teda ja :-)).

A kým malý spokojne spinkal, hrala som sa na Popolušku a šupkala fazuľku. Výborná zábavka na stredajšie poludnie.

Potom, keď sa malý zobudil, pokračovali sme v nasadenom tempe, podľa receptu. Avšak fazuľa sa nie a nie zmeniť na nejakú masu, či hmotu, tak som zas musela pridávať vodu, aby som nespálila motorček mixéru. 

A potom sa to konečne podarilo.

Pozn. Avšak neviem ako tebe, mne rozvarené strukoviny neskutočne smrdia. Až som sa bála, ako bude smrdieť výsledný efekt. A pritom v polievke sú tak neskutočne výborné...

Vyšľahaná zmes

                                                       plus sypká zmes                                                     

                                              rovná sa - hotová zmes 

Do toho vsypala semienka.

Nechcelo sa mi ondiť s tortovou formou, a tak som zmes vyliala do svojej zapekacej misy, netuším akej dlhej, širokej či vysokej, avšak vhodnej na všetko:

Vyliala som polku, a navrch podávala banány na kolečká. Teda, čo mi ostalo, väčšinu pojedol Ošo, sediaci na pulte a sledujúc čo mater zas vyvádza:

Doliala zvyšok cesta, hodila do vyhriatej rúry.

A hotovo! Zavelil môj syn a pristúpila som k tej najlepšej časti dňa. Vyčistiť prihorený hrniec.

Nešlo, nešlo, nešlo.

Nechala som to odmočiť na pár dní, a potom vydrhla práškom do pečiva.

Výsledok?

Vydýchla som si, už som sa bála, že som prišla o ďalší hrniec.

Pozn. Ten predtým sa podarilo zničiť mužovi: https://cajazpalaca.blogspot.sk/2016/02/nematerska-demencia-ii.html

Koláč som vytiahla cca po päťdesiatich minútach, keď už nenechával na špilke mokrú stopu, a v byte nám voňalo ako na Vianoce (škorica a kakao - mňam).

A ako chutil?

Nikto mi nechcel veriť že som namiesto múky použila fazuľu. Chutil dokonca i môjmu náročnému chlapovi a svokre. Naozaj bol chutný. Bez výčitiek svedomia som dala okoštovať aj malému a sama zjedla veľký kus.

VÝBORNÝ!!!

Akurát sa drobil, neviem prečo nedržal pokope. Ale, keďže som nepoužila nič z pôvodných surovín a ešte si dodala aj svoje som rada, že sa zjedol.

Ak ťa honí mlsná, a chceš niečo nové a netradičné, tak šup do toho. A spokojne sa drž pôvodného receptu... len ja rada experimentujem a potom sa čudujem, že mi nič nevychádza :-)

PS: Ak máš záujem o košťovku môjho žihľavového sirupu, ešte stále prebieha súťaž (do 10. mája, máš čas) - https://cajazpalaca.blogspot.sk/2016/05/a-je-to-tu-tamtadadaaaa-sutaz.html

Citát na záver:

"Chceš-li pocítit, co to je radost, jiným radosť připravuj."

                               Karolina Světlá