Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

Milujem filmy - rýchly prierez históriou našej lásky Ja a filmy, to je naozaj kombinácia, ktorá môže byť. Našu lásku by som prirovnala k láske ku knihám či k hudbe, ale o tom som už písala predtým. Takže by sa patrilo pridať pár teplých slov aj k môjmu vzťahu k filmu. Chápeš, aby nežiarlil. Takže, ja a film už kráčame ruka v ruke dlhé roky. A to rozumej, nielen také tie komerčné srandičky, akčné hitovky či milučké rozprávočky. Nerozdeľujem filmy podľa žánru, ale do kategórii  Super pecka,  To môžem, povedzme že sa dá,  riadna fujka. Prvú návštevu kina si naozaj nepamätám. Akiste to bolo buď so sestrou č. 1, ktorá nás brávala dosť často na nejaké rozprávky či detské filmy, alebo to bolo so školou či s rodičmi, naozaj neviem, klamala by som. Ale pamätám si, keď som šla do kina prvýkrát, bez dospelákov.  Ja, moja mladšia sestra, a kámoška Erža. Mala som nejakých dvanásť rokov, keď už som si povedala, že som dosť veľká na to, aby som si dala na sv...

Tak dnes v rýchlosti trochu romantiky na noc. Zimní moře Ja a nejaká tá romantika k sebe vôbec nepasujeme. Ale na blogu maminky Sabiny som objavila túto knižočku, ktorá ma zaujala svojou anotáciou, pretože obálka mi veľmi nie je po chuti, a tak som sa do nej hneď pustila.

Svetový deň hudby 21. júna sa oslavuje deň kvetov, medzinárodný deň skejtovania, od roku 2014 sa v tento deň dokonca slávi aj svetový deň svojky (ak nevieš slovensky tak selfie), a nakoniec, tento deň patrí i hudbe. A práve tej sa chcem v dnešnom článku trochu povenovať. Len pre zaujímavosť: "Svetový deň hudby bol iniciovaný vo Francúsku v roku 1981 Jackom Langom, vtedajším francúzskym ministrom kultúry a prvýkrát sa oslavoval v Anglicku v roku 1982. Slúži na propagáciu hudobného umenia, oslavuje živú hudbu, ktorý zvýrazňuje rôznorodosť hudobných štýlov. Pri tejto príležitosti sú organizované v mestách koncerty, ktoré sú voľné prístupné."              Zdroj Najskôr som premýšľala, či pri tejto príležitosti by som ti nahrala nejaké to video s mojimi hudobnými počinmi, ktoré si vytváram so svojim synom v súkromí nášho bytu, ale myslím si, že si to nechám na Svetový deň hororov alebo Medzinárodný deň šibnutých. Dnes radšej decentne, neb...

Medzinárodný deň piknikov alebo Čajky z Paláca oslavujú 18.6. je deň, ktorý je venovaný piknikom. Vedel si to? Ja nie, ale chytrý strýčko Gooooogle vie všetko. A celkom dobre si čajky z Paláca naplánovali akcošku na vzduchu. Rozumej, oslava v Paláci je fajn, ale čerstvý vzduch je čerstvý vzduch. I decká treba vyvetrať, i gulášu navariť, a to je lepšie na niečej záhrade. A tak sme sa nasačkovali k našej obľúbenej Janke a oslava Evkinej tridsiatky sa mohla začať. Dnes málo slov a pár fotečiek   Môj chlap skúšal fotiť cez infra. Neviem síce čo to znamená, no zabralo mu to desať minút, a nejako to nevyšlo.

Dnes si dáme trochu histórie palestínsko-izraelských vzťahov a konfliktov. Bleskové správy Takto to skončí, ak výber knihy necháte na sestru. Poprosila som ju, aby mi doniesla niečo rýchle, svieže, také akurát na dovolenku. Doniesla mi tisícstranovú buksľu. S takým niečim v kufri sa naozaj "dobre" cestuje :-). Ale to nevadí. Históriu máme radi, tak hor sa do Izraela.

Dnešným článkom sa nechcem nikoho dotknúť, a nemám v úmysle ani ľudí urážať. Iba chcem poukázať na holý fakt, s ktorým sa dennodenne stretávam na detských ihriskách a v materských centrách. Realita našich ihrísk, alebo všetci sú blázni len ja som lietadielko? Určite sa neradím medzi normálnych ľudí, ani som sa týmto titulom nikdy nehrdila, to by ti vedeli ľudia okolo mňa dosvedčiť. 

Dnes ti poviem o knihe, ktorá po dlhej dobe nie je klasickým románom, ale ide o súbor krátkych neobyčajných príbehov a životných udalostiach známych i neznámych zaujímavých osobnostiach histórie. Tento titul ma zaujal ako svojim zaujímavým prebalom tak i zvláštnym názvom.

A v boji za krásne telo pokračujeme i naďalej Takže, v dnešnom článku ťa tak trochu oboznámim s pokračovaním v boji s mojou katastrofálnou postavou, ktorá mi ostala po pôrode.  A že je to teda boj s veternými mlynmi, to ti teda poviem. O mojom zumbovaní a tancovaní po byte v štýle "hoďte na ňu sieť" som už predtým písala, ak si nečítal, na konci článku nájdeš linky. A tak sa k tomu už nebudem vracať. Poviem iba, že po pol roku pravidelného vrtenia zadkom a cickami, výkopov a zákopov by jeden povedal, že to už muselo predsa zanechať nejaké tie očividné, pozitívne výsledky. Veď toľko spálených tukov a kalórii, to je niečo.

Začnem, nezačnem, vrátim sa, nevrátim sa... Nedávno (pár rokov dozadu) som si tak premýšľala, či by som sa tak nevrátila do školy. Titul inžiniera už mám, ale čo si tak z dlhej chvíle dať nejakú tú históriu či literatúru na UPJŠ, individuálne? Naozaj som sa s tou myšlienkou začala vážnejšie pohrávať, keď som nastúpila do kníhkupectva, a okolo mňa, všetky tie mladučké, peknučké, kolegyne rozprávali o skúškach, písomkách, zápočtoch...jaaaaj to bol krásny život na tej vysokej :-). Nemyslím tie skúšky, to bolo len také malé zlo medzi krúžkovicami, katedrovicami, izbovicami, internátovicami, triedovicami, a inými icami, pizzami.