Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog

Dnes ti poviem o knihe, ktorá po dlhej dobe nie je klasickým románom, ale ide o súbor krátkych neobyčajných príbehov a životných udalostiach známych i neznámych zaujímavých osobnostiach histórie. Tento titul ma zaujal ako svojim zaujímavým prebalom tak i zvláštnym názvom.

Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog

Bizarné historky z dejín

O knihe

I keď názov tak trochu zavádza. Je pravdou, že sa v knihe nachádzajú i state o Hitlerovi či Leninovi, avšak príbehy o nich sú len jedny z mnohých. No za smerodajný by mohol byť práve podnadpis. 

Kniha ponúka stovku zaujímavých, ťažko uveriteľných, nepochopiteľných, jedným slovom bizarných historiek, napísaných ľahkou, pútavou a zábavnou formou. A hoc to vyzerá, že ide o fantazmagóriu, každý z príbehov sa zakladá na pravdivom základe.

V príbehoch sa môžeme dočítať kuriozity o známych osobnostiach, spisovateľoch, hercoch či politikoch kultúrneho či politického života, ako napr:

• o najväčšej záhade Agathy Christie,
• o tom, ako Stalin, ešte kým sa stal veľkým politikom vykradol banku,
• ako ukradli telo Charlieho Chaplina a požadovali za neho výkupné,
• ako dolapenie Eichmana,
• o najznámejšej špiónke všetkých čias - Mata Hari,
• či o tom, ako Churchill testoval chemické zbrane na bezbranných ovciach na odľahlom ostrove, 

Poprípade o udalostiach, ktoré svojim spôsobom ovplyvnili chod dejín, a svojho času plnili popredné stránky novín, no časom sa na ne akosi pozabudlo:

• o generálke na deň D, ktorý sa konal len pár týždňov pred skutočným dňom, no umrelo pri ňom viac ľudí,
• o vtákovi menom dront, ktorého vyhubilo ľudské pokolenie len za pár mesiacov, 
• i o hatlanine menom kód Navajo, ktorý nepriatelia nedokázali rozlúštiť.

No nemenej zaujímavé sú životné príbehy o pre nás neznámych človiečikov, ktorí sa vplyvom náhody alebo vďaka svojej odvahe navždy zapísali do histórie ako napr: 

• o dlhej vojne Hiroa Onodu, ktorý sa i po skončení vojny odmietal vzdať, a ktorého druhá svetová vojna trvala dlhých tridsať rokov,
• o neznámom mužovi, ktorému sa podarilo ukradnúť dobre stráženú Monu Lizu, 
• o vtipnom, samozvanom vládcovi Spojených štátov
• i o odvážnom mužovi, ktorý sa vkradol do Osvienčimu, aby podal skutočný obraz svetu o tom, čo sa v tábore naozaj deje,
• ale i o chudákovi, poslednom čínskom eunuchovi, ktorý sa nechal vykastrovať v deviatich rokoch, aby sa z neho stal vplyvným človekom, no bohužiaľ tesne predtým, než sa z Číny stala komunistická republika a tak sa jeho činu stala zbytočnosť,
• alebo aj o mužovi menom Cutomu Jamaguči, ktorý prežil jadrové výbuchy v Hirošime a Nagasaki.

"Dva jadrové výbuchy mu zanechali jazvy na tele aj na duši. Po zásahu v Hirošime stratil sluch v ľavom uchu. Dočasne mu vypadali všetky vlasy. Jeho dcéra spomínala, že až do jej dvanástich rokov chodil zabalený v obväzoch. Dožil sa mimoriadne vysokého veku, čo si sám dobre uvedomoval. O svojej dlhovekosti sa vyjadroval ako o "ceste, ktorú mi určil Boh". 

"Bolo mojim osudom, aby som niečo také prežil dva razy a mohol rozprávať o tom, čo sa stalo," vyhlásil na konci života".

Názov: Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog - bizarné historky z dejin

Autor: Giles Milton

Vydavateľ: Ikar

Počet strán: 414

Moja mienka

Ako som už bola spomínala, podľa názvu som očakávala niečo iné, no, nebola som až tak sklamaná. I keď sa mi niektoré príbehy zdali trochu historicky nepresné.  

Ale som si pri nej aspoň trochu oddýchla, i som sa niečomu priučila, niečo som sa dozvedela. A keďže knihu nejde brať ako učebnicu dejepisu ale ako zábavnú literatúru, tak nejde o život. Človek pri nej nemusí veľmi rozmýšľať a dá sa čítať aj keď ti dieťa hádže legové kocky do hlavy.

Odporúčam

Ak nechceš nad literatúrou faktu veľmi premýšľať, chceš sa zabaviť a niečo sa dozvedieť, kniha je pre teba. Určite i na dovolenku sa dá vziať, ale len vtedy, ak máš po ruke aj nejaký zaujímavý román. Pravdou je to, že ku koncu už kniha môže pôsobiť nudne, pretože príliš veľa faktografických informácii odvádza pozornosť. 

Preto si myslím, že je lepšie ju čítať napr. na toalete, alebo v autobuse, avšak zamieňať aj s niečim iným, najlepšie s erotickým thrillerom, aby sa nám pozornosť z oblakov zas navrátila na zem.  

Úryvok na záver:

"Kokaín možno vo fuhrerovi umocňoval subjektívny pocit zdravia, ale nijako mu nepomáhal s nedostatkom pohlavného pudu. Preto, aby Hitlera zbavil aj tohto zahanbujúceho neduhu, začal mu Morell pichať injekcie na povzbudenie mužnosti. Obsahovali výťažky z pohlavných žliaz mladých býkov. 

Morella nikdy neobvinili z vojnových zločinov a roku 1948, krátko po prepustení z väzenia, zomrel na infarkt. Zanechal po sebe množstvo zdravotných záznamov, z ktorých sa svet dozvedel o pozoruhodnej drogovej závislosti jeho obľúbeného pacienta.

Je iróniou osudu, že človek zodpovedný za zlepšenie Hitlerovho zdravotného stavu prispel k jeho devastácii viac než ktokoľvek iný."

                                                o Dr. Theodor Morell