Muž menom Ove

Vianoce bez knihy? Neexistuje. A tak som si od Ježiška priamo vypýtala túto knihu:


Muž menom Ove



A urobila som veľmi dobre. Pri čítaní recenzie ma najviac oslovilo to, že ju ľudia prirovnávali ku knihe: Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol.
Tá sa mi veľmi páčila a tak som chcela niečo svieže, vtipné, nenáročné...také pre mňa.




Aká som len rada, že kniha pre mňa nebola sklamaním. Akurát v tom, že som ju prečítala veľmi rýchlo. Popri materských povinnostiach za dva dni.
A tak ti ju v krátkosti mne vlastnej predstavím:

O knihe:

Ove je muž pevných zásad, princípov a pravidiel. Je to starý hundroš, frfloš, nevrlý samotár. Samozvaný strážca poriadku, ktorý dennodenne kontroluje dodržiavanie zákazov a príkazov, ktoré sám vytvoril, kým bol ešte predsedom spoločenstva vlastníkov bytov. No po "riadenom puči" ako to sám nazýva, jeho miesto zaujal dovtedy jeho priateľ Rune. 
Ale po smrti manželky Sonji jeho život prestal mať zmysel a jediné čo ho začalo zaujímať bola samovražda.
Keďže život nebeží tak ako chceme, a hoc Ove nikdy nič v živote nenechal na náhodu, ani vlastný dobrovoľný odchod zo sveta, teta náhoda to zariadi úplne inak.
Do jeho domu sa prisťahuje rodinka neschopného chlapíka menom Patrick, ktorý nedodrbe len to, na čo nesiahne a jeho direktívna manželka, tehotná cudzinka Parvaneh a ich dve deti, dievčatá. A to navždy zmení "chudákovi" Ovemu život :-).

Ty si možno o Ovem prečítaš, ja mám Oveho doma- dvakrát :-)


Info o knihe:



Názov: Muž menom Ove

Autor: Fredrik Backman
Jazyk: slovenský
Vydavateľstvo: Ikar


Moja mienka



Knihu som si vybrala práve preto, lebo recenzie sľubovali podobnosť s Alanom Karlssonom (storočným starčekom). Ale ako sa len mýlili. 


Zdroj foto
Obrázok k filmu Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Ove aj dej knihy sú úplne, ale úplne iní, a o niečom inom. Štýl písania, dej aj humor sa nedajú porovnať (akoby ste porovnávali hrušky s jablkami. Obe sú ovocie, obe sú sladké, ale každé...iné). 
Alan ostal aj pôsobením vonkajších vplyvov rovnaký až do konca, naproti Ovemu, ktorého okolnosti prinútili k zmene jeho povahy aj rituálom. A to je tak trochu škoda. Ove bol práve svojou výstrednosťou zaujímavý, výnimočný :-).  

Milujem Oveho

Rozdiel so "starčekom" bol patrný aj v tom, že do Alana som sa zamilovávala postupne. Stránku po stránke. Avšak láska Ovemu prišla už po prvej stránke knihy . Nešlo to inak. Ove je totiž spojením dvoch najmilovanejších dospelých mužov môjho života, môjho muža a môjho otca (Ošo je ešte malinký, jeho povaha sa iba vyvíja, aj keď už z jeho prejavov je jasné, že to bude ďalší môj súkromný Ove :-)). Miestami som mala dojem, že autor tých dvoch sledoval, a spojil ich vlastnosti a povahu do jedného človeka, Oveho.

 Ak niečo Ovemu vadí, tak je to nedodržiavanie pravidiel, a neschopnosť iných.

Sledovaním jeho života, ktorý sa nám pomaly odvíja pred očami zisťujeme, prečo je Ove ako Ove. Vďaka nepriazni osudu sa musel veľmi skoro postaviť na vlastné nohy. No vďaka svojej zvedavosti, šikovnosti a hlavne šporovlivosti sa naučil všetko urobiť sám. 
Veď načo pustil z ruky čoby len jedno Ore, ak si to všetko dokážem spraviť sám, a oveľa lepšie?


"Samé nakupovanie na úver a jazdenie na elektromobiloch, ale keď treba vymeniť žiarovku, volajú inštalatéra. Všade samá plávajúca podlaha, elektrické krby, a ešte sa aj tomu tešia. Táto spoločnosť nevidí rozdiel medzi hmoždinkou a zauchom. Také sú časy."


Oveho čestnosť

Mne však veľmi zaimponovala vlastnosť, viditeľná len na veľmi málo ľuďoch. Peňazí nikdy nemal nazvyš, no nikdy neprijal jedinú almužnu, jediný dar. A keď našiel tašku s obrovským množstvom peňazí, nič lepšie ho nenapadlo, len ju samozrejme odovzdať na stratách a nálezoch. 
V dnešnej dobe je priam poklad nájsť človeka, ktorý sa vráti do obchodu, pretože mu predavačka vydala o pár euro naviac (napríklad môj otec by nemohol spať, ak by si tie peniaze nechal).

Ove "musel" ísť odpracovať aj chýbajúce hodiny za svojho otca keď zistil, že mu vyplatili mzdu aj za čas, keď v práci byť nemohol (pretože umrel). 

Sonja

Človek ako Ove si však len veľmi ťažko nachádzal priateľov. Jeho priamočiarosť niekedy nemusela byť pre iných veľmi príjemná. 


"Ľudia vždy tvrdili, že Ove vidí svet iba čierno a bielo. Ona však bola farba. Bola pre neho všetkými farbami."


Človek musí rozmýšľať, ako sa mohla nájsť žena, ktorý by dokázala žiť s tak neprispôsobivým, ufrflaným, zásadovým človekom ako Ove. Ak však spoznáte jej otca, tak to pochopíte. Nemohla nemilovať človeka, ktorý sa na neho tak veľmi podobal.

Sonja však bola výnimočná.


"Žena, ktorá svojou tvrdohlavosťou prinútila deti s dysgrafiou a dysleksiou recitovať Shakespeara."  

A to už je čo povedať. No Oveho nikdy k štúdiu Shakespeara nedonútila. 


"Asi to súvisí s tým, že ten Shakespeare nenapísal nijaké upozornenia."


Saab

Nedotknuteľné a dokonalé. Jeho miláčik, jeho život. 
Ľudí si škatuľkoval len podľa toho aké majú auto. Najlepšie auto? No predsa Saab. 
Auto, ktoré si vlastnoručne dokáže opraviť bez toho, aby musel navštíviť automechanika. 


Foto zdroj

A najhorší deň jeho života? 
Keď sa dozvedel, že Saab sa spojil s firmou General Motors. 

Keď sa rozhádal so svojím najlepším priateľom a zároveň najúhlavnejším nepriateľom Runem, na otázku "prečo" iba odpovedal: 


"Dá sa normálne komunikovať s človekom, ktorý si kúpi Volvo?"

Oveho a jeho trefné hlášky jednoducho musíte milovať. 

Ove nikdy nič nenecháva na náhodu

Ove nikdy nič nerobí polovičato, alebo len tak odfláknuto. Ak niečo urobí tak poriadne. Modernej technike neverí, na všetko mu stačia jeho dve ruky a skrinka s náradím "To treba."


"Panenanebi, roku 1889 vedeli postaviť Eiffelovu vežu, ale teraz sa ani plánik na prízemný domček nedá narysovať bez vynútenej prestávky, pretože ktosi si musí odbehnúť po nabíjačku, aby si spojazdnil telefón."

Nič a nikto ho nesmel pristihnúť nepripraveného. Dokonca ani smrť nie. A tak, síce trochu bizarne, si naplánoval svoju samovraždu (nie raz, nie dvakrát :-)).

Poobliekal sa, už rovno do truhly, len aby si niekto nemusel robiť starosti s jeho prezliekaním. 

Na zem položil igelit, aby nikto po ňom nemusel upratovať. 

Dvere nechal otvorené, pre istotu, aby nemuseli vykopnúť dvere, keď sa bude šíriť smrad. 

Vo vrecku saka nechal presný odkaz ako postupovať pri jeho pohrebe, nechal aj peniaze, len aby nikomu, ani po smrti, neurobil škodu. 

Ale nebol by to život, ak by mu do cesty nehodil prekážky. 

"Človek nemôže ani v pokoji umrieť."

Nikdy nepovie Nie

A to dokonca ani v deň svojej naplánovanej smrti. A či už išlo o známych, alebo aj neznámych, priateľov či nepriateľov, Ove je stále ochotný pomôcť. Síce s hundraním, mrmlaním...ale ide.
Namiesto prijatia pochvaly povie iba:

"Dobredobre!" 

Veď, akoby mohol potom pokojne umrieť? Čo by na to povedala jeho milovaná Sonja?

No prijať pomoc od iných? To nie!

Boj s veternými mlynmi nikdy nevzdáva

Ove, chudáčisko, celý život bojoval proti systému a "bielym košeliam". A nikdy v boji neustal. 

Autor v knihe trefne opisuje, ako funguje sociálny systém vo Švédsku. Nie veľmi dobre. A už vôbec nie pre dobráčiskov ako je je Ove. No ani na starobu svoj boj nevzdáva a v niektorých prípadoch mi pripomína môjho obľúbenca "Dona Quijota."


     Na záver


No viac už neprezradím, aby som ťa neodradila od čítania. Pretože táto kniha si naozaj zaslúži tvoj čas. Neoberie ťa oveľa, kniha sa číta veľmi ľahko a veľmi rýchlo. 

A aj keď boli situácie z ktorými nie som veľmi stotožnená, celkový dojem z knihy mi neubrali. 

A poviem ti pravdu? 
Dokonca mi aj upadla slzička, na niektorých miestach, no vzápätí ju vystriedal úsmev či smiech. 

Ove je jednoducho človek, do ktorého sa musíš zamilovať. 

Ak by na svete bolo viac ľudí ako Ove, svet by bol zadudranejší ale krajší :-)

Niekde som čítala, že sa pripravuje aj film k tejto knihe. No neviem, dúfam že nebudem z neho sklamaná ako som bola z filmu o Starčekovi. Uvidíme.

Na záver ti nedám citát, ale jednu z jeho múdrych myšlienok, ktorými kniha srší jedna radosť:


Úryvok z knihy na záver


"Lebo toto je svet, v ktorom sa všetko vyraďuje, skôr než sa to opotrebuje. A celá krajina je na nohách a tlieska faktu, že už nikto nič neurobí poriadne. Búrlivo oslavuje priemernosť."



Čítal si aj moje ďalšie pokusy o recenzie:



Komentáre

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita