Krásne sviatky Ti prajem

Dnes ti teda posielam len taký, rýchly, veľkonočný pozdrav.


Ani sme sa nenazdali, a už je tu Veľká Noc. Ešte včera sme spoločne upratovali a vypekali na Vianoce a dnes sa nám hlásia sviatky jari.
Je to hrozné, ako rýchlo to beží!

Veľkonočný pokus o upratovanie


Takže, aby som to celé skrátila. Ak si maminka aspoň jedného dieťaťa tak vieš, čo znamená upratovanie. A je jedno či pred sviatkami, po sviatkoch, alebo medzi sviatkami. 
NIČ!

Niekde som čítala krásnu myšlienku, že: 

Upratovanie pri malých deťoch je rovnaké, ako jesť makový koláč pri umývaní zubov.

A tak sa týmto heslom držím. Upracem hrubú špinu a o chvíľu ju mám naspäť. 
Kým ja pracem kuchyňu, dieťa robí bordel v obývačke. 
Kým upratujem obývačku, dieťa sa snaží variť (rozhadzuje po kuchyni hrnce, pokrievky, varechy) a tĺčikom na mäso vyklepkáva morseovku susedom pod nami. 
Kým umývam záchod, dieťa sa mi snaží vopchať hlavu až do misy.

Asi to nemá zmysel, a tak robím iba základné úkony, pri ktorom zapracovávam aj svoje dieťa. 



Spoločne plníme pračku prádlom, vyberáme prádlo z práčky.


Môj malý pomocníček :-)
Utierame prach na nábytku. Ja prvá a dieťa ma prenasleduje a opravuje za mnou moje chyby.












Kým vysávam, malý mi robí módnu prehliadku našich topánok:



 Ospravedlň kvalitu obrázkov, prosím. Malý ale nepostojí ni chvíľočku.

A tak som obliekla malého a vyhodila ho s chlapom von. Dnes nádherne svietilo slniečko, nech si malý užije čerstvého vzduchu.


A tak som získala celú hodinu na vyčistenie bytu. Zrušila som na kompletku hračky. Má ich milión a ešte jednu, a i tak sa s tým nehrá, iba ich hádže pod moje nohy. A ver mi, príjemná akupresúra to vôbec nie je. 

Pozmývala som dlážku a podoťahovala nejaké maličkostí a bolo to. Na nejaké hĺbkové operácie skríň a temných zákutí bytu nebolo vera času, ani priestoru.

A tak, keď už bolo po tom, som si spokojne sadla ku žihľavovému čajíku s koláčikom a Veľká Noc môže dôjsť. Niečo síce došlo, ale Veľká Noc to nebola. 
Poriadok vydržal "všeho všudy", nejakých desať minút.

Také malé, napečené mňamotky 
Nevadí. Užívam si nohy na taburetke, sladké, ktoré mi zaobľuje boky a stehná, a malý sa oblieva žihľavovým čajom. 
Až teraz sú to tie správne sviatky, ako majú byť.  

Na záver dňa ešte bublinky a kniha, a k dokonalosti už nič viac nechýba

Slávenie jari


Pozn. V tomto článku je spomenutý môj osobný názor, a je možné, že nebude korešpondovať s tvojím. Ale mám na to právo, všakže?

Ako dieťa som Veľkú noc veľmi nemusela. Nepáčilo sa mi to zatriedenie úloh, dievčatá makajú od rána do večera, upratujú, vyvárajú, vypekajú a za to dostanú nakladačku a litre studenej vody od chlapcov.
Brala som ako krivdu to, že chlapci prišli, obliali ma, a dostali peniaze a čokoládové vajce abo zajačika. A mne ostali len mokré šaty a silná migréna po dvadsiatich rôznych, presladených, kvetinkových voňavkách, ktoré na mňa boli vyliali. 
A že sa tie kvetinky držali teda riadne, ani po niekoľkých praniach smrad nezišiel.


Tento obrázok sa mi väčšmi páči :-)

Ale inak mám tieto sviatky rada. Robím malú výzdobu s kraslicami a sviečkami, pečieme sladkého barančeka, chodíme svätiť...





Rodina, ktorá celým rokom na seba nemá čas, sa opäť stretne, podebatuje, dá si kávičku, poprípade si zahrá spoločenské hry (nie v mojom prípade, ja nemám s kým :-)). Len ak by pritom ten smrad či mokrá pohovka nebola, hneď by mi to bolo príjemnejšie.


No nič, musím počkať kým Ošo vyrastie a pridá sa ku mne :-). Naozaj je blbé hrať Človeče či Dostihy a sázky sama so sebou. Stále vyhrám, to nie je zábava.


Zbohom Morena, vitaj Vesna


Tohto roku som sa mala zúčastniť i pálenia Moreny ale nejako z toho vzišlo, malý si dával poobedného šlofíka. Nevadí, nabudúce. 

Morena, Morena! za koho´s umrela?


Rituály a tradície je potrebné dodržiavať, aby sme mali čo odovzdať našim deťom. 
Bez minulosti, niet budúcnosti!

Aj môj fešák už má pripravené frajerské oblečenie, korbáčik i jemný rozprašovač s vodičkou (žiadne vedrá, žiadna sprcha, decentne), a s tatom navštívia sesternice, s ktorými sa vidí raz, či dvakrát do roka, podľa toho, ako náhoda dá :-(.


Že jaký frajer?

Avšak, vieš čo odo mňa dostane? Správne, didu. Niekde som videla prsník maminky zafarbený ako veľkonočnú kraslicu. Výborný nápad, len v mojom prípade by sa nejednalo o slepačie, ale brontosaurie vajíčko :-) 

Vadí mi to, že sa naše sviatky tak skomercionalizovali, že prvotné posolstvo sa stratilo niekde v minulom storočí. To je škoda.

A keď práve nezdieľame radosť zo šibačky či kúpačky, môžeme osláviť sviatky jari po svojom.
Vypadnime do prírody a nechajme prvé lúče slnka, ktoré prebúdzajú prírodu, pohladkať aj naše spiace dušičky. 

A hneď bude svet krajší. 



A pred záverečným vinšom ešte pár fotiek z vynášania Moreny a rituálu očisty, na ktorom sa nakoniec zúčastnil synovec č. 2., ktorého začala fascinovať slovanská minulosť.


















Vinš na záver:

"Keď jarné kvety kvitnú a slnko teplo hreje,
tak príroda svoju náruč každému dopraje.
Želám Vám krásne Veľkonočné sviatky
a radosť z každého prežitého jarného dňa."


Zdroj pohybujúcich sa obrázkov: http://giphy.com/

Komentáre

  1. Pekné zátišia ;-)
    s jarnou únavou sa tažko sústreduje na vedomostné hry

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No jasné. Lenivosť. Ale mozog treba cibrovat aj keď je telo lenivé :-)

      Odstrániť
  2. Super článok... opäť (: Uži si sviatky (áno, to uži pôsobí ironicky, ale myslím to vážne)

    Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne. Treba si užívať chvíle pokoja. Škoda len, že ich je tak málo :-). A preto sú o to vzácnejšie.

      Odstrániť
  3. Ano uklízení je nekonečný boj! :) Jedno doděláš a s druhým můžeš začít. S jedním dítkem to ještě jde, ale jelikož chci 3, tak pak budu muset zvolnit a zapojit je do činností. ;) A přeji krásné jaro! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fuuu, tak to ti držím palce. My pri našom malom šťastíčku si neviem predstaviť ani jedno ďalšie. Avšak som sa vzdala myšlienky na uprataný byt, aspoň zatiaľ teda. Našťastie mám partnera, ktorý poprace kým sme vonku na prechádzke, no dlho ten poriadok nevydrží. A jasné, že skôr či neskôr sa bude zapájať. Už teraz spolu perieme, či utierame prach. Časom sa začne pribaľovať. Ďakujem a aj vám prajem krásne jarné dni :-)

      Odstrániť
  4. Hehe, ano, suhlasim, je to ine s jednym dietatom a s 3 detmi :))) Takze my sme volili radsej pobyt mimo domu, isli sme do lesa, potom sme doma na zahrade opekali, upiekli sme doma akoze sliepocky z kysnuteho cesta (milujem vynalezcu pekarnicky na chleba) a tesili sa z kazdodennych malickosti :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No jasné, v tomto aj my chválime pekárničku, hlavne ak mám chuť na dobrý chlebík, a inak je super aj na výrobu cesta na medovníčky či medvedie labky. Ešte vraj aj džem vie spraviť, ale to sme ešte neskúšali. Časom. A to opekanie je super, tiež sa už teším, ako budeme na našej chalupe opekať. Ale chlapi museli navštíviť rodinu, keď už za celý rok nie je čas :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita