"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

štvrtok, 3. marca 2016

Výzva, na ktorú ma nikto nevyzval

Ďalšia výzva



Nedávno som pri návšteve iného blogu našla zaujímavú výzvu (no ja na tej materskej nerobím nič, len prijímam rôzne výzvy, asi som plne nevyužitá).
Vybrať maximálne osem vecí ktoré ma definujú.
Už dopredu som vedela, že nájsť iba osem vecí, ktoré majú charakterizovať môj život, bude dosť problém.
A hoc ma nikto nevyzval (ja to nepovažujem za dôležité, ja sa vyzvem aj sama), rozhodla som sa, že urobím jeden taký, krátky článok o mojom živote.

Rozmýšľam, či to vôbec má nejaký zmysel, pretože o všetkých tých veciach som už písala niekoľkokrát, a ak si prečítal aspoň tri moje články, tak určite veľmi dobre určíš minimálne šesť z nich. 
Som čitateľnejšia ako šlabikár pre piataka. 
Ale nikdy nie je na škodu si ich zopakovať.




Tak a teda, ktorých osem vecí ma dokáže dokonale vyjadriť?

1.) Dieťa - Podprsenka

Prvotne som mala ideu, posadiť k ostatným veciam svojho syna. Fakt nenormálne, originálne, stupídny nápad. Momentálne je môj rozum presťahovaný na moju hruď, a tak som až po istej chvíli vzniknutú situáciu vyhodnotila nebezpečnú pre moje psychické zdravie. 
Dieťa okamžite rozhádzalo všetkých mojich osem drahých pokladov. Najskôr ukradol zo stola MP3 a začal do nej vrieskať "Halooo". Keď mu nikto neodpovedal, šmaril ju na zem a prešiel k niečomu, viac zábavnému. 
Začal čítať knihu, stránku po stránke. A keď som sa mu ju snažila vytrhnúť z rúk kým bola čitateľná, začal sa hrať so stolnou hrou...nechci vedieť ako, poviem iba, že som päť minút zbierala kartičky po zemi, a ešte doteraz tu tam nejaké nájdem pod kreslom, pod gaučom, pod taburetkou.
O tom, ako skoro dopadol môj počítač sa radšej ani rozpisovať nebudem. Ešte teraz mám slzy na krajíčku, pri srdiečku pichne...:-)

Tak som sa nakoniec rozhodla pre menej násilnú formu, a keď sa mi konečne podarilo uspať syna spokojného s dnešným výkonom, namiesto neho som na stôl bacila svoju XXXL podprsenku.
Áno, to je tá správna vec ktorá ma posledné dva roky charakterizuje viac ako dosť. Nie, nikdy som nemala malé kozičky, práve naopak, stále som vzbudzovala pozornosť, a upútať chlapov očami bol nadľudský výkon. 
Ale keďže príroda má zvláštny zmysel pre humor, vystrelila si zo mňa počas tehotenstva až tak,
že sa moje D-dyne, zväčšili do veľkosti I - IIIhAAA
A nedajbože sa vrátiť do pôvodnej podoby. Začínam strácať nádej, že sa to aj niekedy stane.

A teda tak, keďže som momentálne v kuse dojčiaca mamina (hoc pôvodný plán bol do pol roka), tak si myslím, že táto obrovská vec, skoro padák je asi viac ako charakteristická. To som ja, chodiaca mliekareň.
A v čom je raritná? Je to najväčšia dojčenecká podprda v Košiciach...
Ale o svojich kozách som sa už napísala...a ešte len napíšem, tak prejdeme k bodu č. 2 :-)  

2.) Nosič pre dieťa


Milujem pohyb, milujem prechádzky, milujem čerstvý vzduch, milujem prírodu. Som aktívna jedna radosť, a aj keď rada leňoším, nikdy nie dlhšie ako jeden, dva dni, a potom ma už ťahá niekam von.
A nemienila som na tom nič meniť ani po pôrode. Tak som si zaobstarala také tie veci, v ktorých sa deti dajú nosiť - nosiče. 
Ale keďže naše skvelé, košické chodníky sú v úžasne dokonalom stave...samá jama, hop-skok, 
a prístupy do obchodov v dvadsiatom prvom storočí nestoja ani za reč (schody, vysoké prahy, šírka dverí 
nepostačujúca ani môjmu tlstému zadku),
ma prinútili tieto veci na nosenie dieťaťa používať vždy a všade. 
Dokonca ho mám na sebe, aj keď dieťa sa nachádza niekde úplne inde.
Nehovoriac o tom, že ma moje náročné dieťa v prvých mesiacoch nepustilo samú ani na toaletu bez toho, aby spustil vreskot ako z hororu. Vďaka bohu za nosiče.
Ale o tom som už tiež nie raz písala, takže tak.

3.) Kniha


Ak si už párkrát otvoril môj blog tak vieš, že pracujem v kníhkupectve (čaja z Paláca kníh). Kniha je neoddeliteľnou súčasťou môjho života, odkedy som sa naučila čítať. Doteraz si pamätám svoju prvú, sebou prečítanú knihu: 
Aprílový Hugo od Daniela Heviera.
A odvtedy som čítala asi všetko čo sa mi dostalo do rúk. A aj keď je u nás momentálne "najobľúbenejšia" a "najčítanejšia" knižočka Môj Macík, stále si ukradnem pár minút čas na pár stránok nejakej zaujímavej knihy.
A nemusí to byť zrovna beletria, môže to byť aj literatúra faktu (najlepšie nejaká história, samozrejme) alebo biografia.
(Na stôl som dala svojho obľúbeného Alchymistu od Paula Coelha, ktorého som čítala snáď päťkrát a ešte päťkrát určite prečítam).   

4.) Notebook


Nielen čítam, ale aj píšem, to je o mne známe. S myšlienkou založenia blogu som sa pohrávala už nejaký ten rok, len nikdy sa čas, a ani odvaha nenašla. Ani vlastný počítač, na ktorom by som mohla vytvárať svoje "hlúposti". Kedysi som písavala svoje poviedky na starom písacom stroji, ale trieskanie do klávesnice by určite zobudilo môjho ťažko "uspateľného" syna. A pravdupovediac, už som to nemala kde skladovať, páliť sa mi to nechcelo. Tak mi môj úžasný chlap dovliekol tento malý prenosný počítač a konečne si svoje výtvory môžem hádzať na net či USB kľúč. Pre mňa eko milovníčku, je to tá najlepšia vec. 
Momentálne je tam vidieť úryvok z môjho nového románu, ktorý sa viac menej začína meniť na erotický pohľad do ženskej duše (ale o tom niekedy nabudúce...:-)). 

5.) MP3


Nebudem sa dlho rozpisovať, nedávny článok práve pojednával o mojej láske k hudbe. A odkedy som nadobro zrušila telku, ktorú zapínam iba na Duel, či Krtka (Macka Uška, Orlieho Pierka...proste večerníčka), vrátila som sa opäť k počúvaniu hudby. V takom "malilinkatom" zariadení mám "nasúkaných" okolo 1500 piesní, rôzneho žánru.
Od Beethowena, Mozarta, cez ľudovky, slovenských a českých spevákov, oldies i moderných spevákov, až do tvrdého rocku, metalu. 

6.) Stolová hra


Dieťa vo mne ešte neumrelo. Milujem hry každého druhu. Ale najradšej vedomostné, logické, zábavné typu Aktivity či Párty Alias. Od malička. So sestrou sme do noci mastili karty, Dostihy a Sázky či Z pohádky do pohádky. Držali sme sa hesla:

Kdo si hraje, nezlobí.

Nemusím zrovna vyhrávať, dôležitá je zábava. Samozrejme, že od malinkata som to učila aj svojich synovcov (so staršími mi to vyšlo super, nemusia vyhrávať, hlavne že je zábava, ten najmladší je natoľko súťaživý, že keď začne prehrávať, rozhádže figúrky a hotovo...). Momentálne mám také...suché obdobie. Nemám s kým hrať, synátor je maličký, synovci veliký (to už fičí tablet, mobil, PC a nie trápne stolové hry), môj chlap veľmi hravý nie je...a tak čakám... 
No teraz sa už teším, ako s mojim synom začneme s Čiernym Petrom a postupne sa presunieme k Človeče, nehnevaj sa, a skončíme u vedomostných ako je Svet, Slovensko, Česko ap.
A aby som nezabudla, v telke nesmiem zameškať Duel, AZ kvíz, a už teraz sa teším na nové časti Čo ja viem.
Tak to som ja, hravá a zvedavá. 


7.) Koťogo (kotyogó)


Nepatrím medzi ľudí, ktorí musia mať všetko čo vidia u iných. Ale pri tomto som si nevedela pomôcť. Na návšteve u kamarátky som sa s týmto prístrojom zoznámila a okamžite to bola láska na prvý pohľad. Milujem kávu. Zo začiatku som tú odpornú chuť neznášala, ale časy sa menia, a chute tiež. Mohla by som ju piť od rána do večera. Ale tie instantné nie sú ono. Nevravím, že si nedám. Ale keď si môžem spraviť domácu, prekvapkávanú?
Aj som rozmýšľala nad takým tým veľkým, ktorý aj capuccino urobí, ale zas ďalšia rároha do bytu? Už aj tak máme viac vecí než potrebujeme.
Toto malé koťogo bol taký malý kompromis, aby ma chlap nevyhodil z bytu.
A ak ma niekedy uvidíš s fúzmi od kávy, iba sa pousmej, to som ja a vôbec mi to nevadí :-)
A môj syn je očividne po mame. Tiež si veľmi rád dáva Prsso s mliekom...:-)  


8.) Koláč



A čerešnička na záver. Ako už iste vieš, neviem variť. Jedlo teda. Káva a čaj, v tom som macher. Ale akonáhle mám navariť niečo na jedenie, katastrofa. Ale zato, veľmi rada pečiem, zaváram, robím sirupy. Na to som expert, ale o tom som už tiež písala. 
Šialene milujem sladké. 
Donedávna by na fotke dozaista bol nejaký keksík, či čokoláda. Kým som nezistila, čo za pliagu je Palmový olej. A tak som vypustila všetko, v čom sa táto nedobrá vec nachádza. A bolo to naozaj ťažké, keďže je skoro vo všetkom.
A tak sme sa pustili do pečenia. Keď nás naháňa mlsná, nájdeme si nejaký recept a už ohrievame rúru. A potom spoločne mlsáme. 
No čo ti poviem, tam sú tie moje kilečká navyše.

Tak a to som v krátkosti ja. Určite by som tu vedela dať toho oveľa viac, veď ma poznáš, ale niektoré moje radosti, starosti, hriechy by sa len ťažko zmestili na stôl.

A čo ty...dokázal by si definovať svoj život v ôsmych veciach-bodoch? 

8 komentárov:

  1. na nosič si pamatam velmi rada som ho využívala hlavne ked dcérka bola mladšia, no teraz ked uz chodi tak vsade chce chodit peso a kociar mame len ako doplnok mame aj turisticky nosic ale tam nechce sediet velmi, u mna vyhráva hudba cize mobil stale ho mam so sebou potom kniha, rada si prečítam niečo zaujímavé teraz čítam summerhill a potom diár tam si značím somarinky jeden mam kde mam dni napisany a jeden prazdny karisblog :D

    http://teenmumy.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak môj sa veľmi rád vyváža na mojom chrbte...odtiaľ vidí na svet lepšie. Lenivý je trochu. Síce si rád pobežká, ale nie na dlho. Kočiar bol u nás od začiatku len ako doplnok, určený len na prechádzku po lesoparku. Ale aj tak som mnohokrát niesla dieťa v nosiči a pred sebou tlačila prázdny kočiar. A diár je samozrejme tiež po ruke, keď ma napadne niečo mimo domu. Koľkokrát ma kopne múza na nový článok či na niečo do mojej knihy na prechádzke... a kým prídem domov, myšlienka vyfučí. Preto som začala chodiť všade so zápisníkom a perom :-)

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. Práve o to šlo v tej výzve, určiť osem vecí, ktoré charakterizujú tvoj život. Nie je jednoduché vtesnať svoj život do pár vecí :-)

      Odstrániť
  3. Nosítko u nás taky frčelo, kluk nesnášel kočárek (ten mladší) a tak se nosil ale co chodí, tak prostě chodí - na 2,5 letech ujde neuvěřitelných 6kilometrů. Ale jsme hodně chodící rodinka - starší na 8letech ušel bez řečí 22km jen ke konci se zeptal, zda by si nemohla dát někde pohár za tu dálku, když teda ušel 3kilometry :D Aneb dálku nepozná. Stolních her jsme sběratelé, zrovna před týdnem, jsem musela asi 7 her vytřídit, že se dají k babičkám :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to je super, aj ja tajne dúfam, že ten náš malý bude taký, hoc zatiaľ nevyzerá. On pochodí hore dole, ale pochybujem že sa s ním môžem vybrať na nejakú dlhú túru. Teda môžem, ale aj s nosičom :-). Ale tým, že my sme tiež turisti a nedokážeme sedieť dlho na zadku, tak veríme, že bude po nás a časom zvládne aj naše turistické ambície.
      A tie 3 kilometre (teda 6 ale to mu netreba hovoriť, lebo nabudúce to použije proti vám), si určite zaslúžia nejaký super pohár. Minimálne ovocný :-)
      A tie hry sú oveľa lepšie, ako tablet či PC. Ja som ťažký milovník, akurát pred chvíľou mi došiel balíček s novými hrami pre chlapcov. Už sa teším ako sa do toho pustíme. AK sa mi podarí, určite sa s novinkami pochválim :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem