"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 7. marca 2016

(Ne)materská demencia III

Tak ti rozmýšľam a zisťujem, že na to, aby ti preskakovalo vôbec nemusíš byť na materskej, kojiť, ani byť nevyspatý (a to som ešte nezarátala nedostatok vitamín S). Ale keď sa všetky aspekty stretnú v jednom človeku, tak to stojí za to, lepšie ako drogy či akékoľvek iné psychotropné látky.



Tak tu mám ďalších pár hlúposti do novej rubriky o demencii, s ktorou sa stretávam na každom rohu:


1.) Kam patria trenírky



Hneď na začiatok niečo odo mňa:

Minule som tak zbierala prádlo (konkrétne chlapove trenky) zo sušiaka a hlavou mi víril nápad na nový článok (alebo dialóg do knihy, už presne neviem...).
Keď som ich pekne, úhľadne, "komínkovo" poskladala, automaticky som ich šla odložiť.

Otvorila som chladničku, dala nabok maslo, posunula hrniec s paradajkovou polievkou a šla ich položiť vedľa syra.

Na to som sa prebrala, asi mi už kompletne šibe. 
No jasné, veď trenky patria jednoznačne do chladničky, aby sme si schladili zadky :-). 
A keď sa ma chlap večer pýtal, kde má čisté "trencle", bez rozmýšľania som odpovedala:

"Veď v chladničke, kde inde?"

Chvíľu na mňa divne kukal, či mi tak nešvitorí a zahlásil:

"Mala by si sa vyspať, konečne!"


Zdroj foto

Nie, toto nie je o spánku. Spím dlhšie a lepšie ako som spávala, kým som chodievala do práce. V noci už som za švédske stoly, keď sa dieťa preberie, sám si vezme na čo má chuť (pravé či ľavé), ani sa neunúva ma zobudiť a spíme ďalej.

Takže spánkom to nebude. Možno mi len telo podvedome dáva najavo svoju frustráciu z nedostatku iných činností (šestonedelie, ktoré trvá už nejakých devätnásť mesiacov), alebo deficit inteligentných a filozofických téz, ktoré som viedla s našimi zákazníkmi-pacientmi z Paláca (momentálne sa moja komunikácia dá zhrnúť do jednoduchých slov: 

"Hami, piši, kaki-kak, havo, brm-brm, haji..."

No, to bude určite tým.


2.) Iniciatívny sbs-kár


Tento príbeh sa stal mojej kámoške Henike (už niekoľkokrát mi pomohla k článku, a tak ju týmto pozdravujem. Je to taká nevyčerpateľná studnica nápadov...)

Takže, táto Henika bola so svojím synom a mužom v niektorom z tých obrovských obchodov, do ktorých ja nechodievam (pre istotu). Akosi jej padla do očí detská čiapočka za 1 EURO. Prezrela si ju z každej strany a nakoniec sa rozhodla, že ju nevezme, ale aj tak ju hodila na kočiar.

Pozn. Aby si vedel, my maminky zásadne všetko hádžeme do kočiara. Je to veľké hebedo s obrovským úložným priestorom, ktorý pojme okrem dieťaťa aj množstvo iných vecí, takže zásadne všetko čo chceme, i čo nechceme končí na kočíku, v kočíku a pod kočíkom. A dieťa nosíme na rukách, na krku či v nosiči...

Ani si neuvedomila svoju inštinktívnu reakciu, stáva sa. Mozog sa akurátne nachádza na hrudi, je to ospravedlniteľné. Obvykle sa tieto zabudnuté veci vyberú tesne pred východom a hodia na nejakú kopu harabúrd, poprípade ku pokladni. 

Hups, "zakecala" sa mamička jedna a "vymašírovala" si to von aj s čiapočkou za 1 EURO na kočíku.   

A na túto obrovskú krádež sa prebral sbs-kár, ktorý sa prestal škriabať v rozkroku a vyťahovať šušne z nosa. Teraz sa naskytla jeho obrovská šanca v jeho kariére. 


Zdroj foto

Ako šarkan za nimi vyletel von a už ich "haltoval", ako ťažkých zločincov. 

"Mladá pani? Čo tá čiapka? Nezaplatili ste ju. TO JE KRÁDEŽ!"

Henika, celá červená v tvári si až teraz uvedomila, že čiapočku za 1 EURO zabudla vrátiť. Hanba na ústa. No čo, stane sa...

"Oh, prepáčte zabudla som. Vážne som nechcela, chcela som to vrátiť..."

"ALE TO JE KRÁDEŽ!"

"Ja viem, ospravedlňujem sa,..."


"ALE TO JE KRÁDEŽ!"


"Však dobre, som ochotná vziať si ju a zaplatiť..."


"ALE TO JE KRÁDEŽ!"


"Mňa to naozaj mrzí...neurobila som to schválne, môžeme to nejako vyriešiť?"


"ALE TO JE KRÁDEŽ!"


Rozmýšľam, či ten pán vedel povedať aj niečo iné, alebo ich v škole naučili len túto jedinú vetu. Rozumiem, že po celodennom ničnerobení sa mu naskytla príležitosť na niekom si vyliať svoj hnev, ale vrieskať na mamičku, ktorá očividne kradnúť nechcela, je tak trochu scestné.

A kvôli čiapke za 1 EURO urobiť z niekoho zlodeja?



A aj keby to náhodou bola vypočítavosť z jej strany, myslím že je načim porozmýšľať nad výškou našich rodičovských príspevkov. 
Aby sme nemuseli chodiť kradnúť do obchodov čiapočky za 1 EURO.


3.) Ukradnutý rožok


A teraz si ja nasypem popol na hlavu, a priznám sa...aj mne sa stalo niečo podobné.

Bola som v obchode, samozrejme ako inak aj s kočiarom (asi budem musieť zvážiť návštevu týchto zariadení s touto vecou).
Keď sme prechádzali okolo pečiva, moje dieťa začalo samozrejme okamžite skandovať na celý obchod:

"HAMI, JAMI, HAMI, JAMI! DIIIDAAAA!"

Mala som na výber:

1. vytiahnuť svoje prednosti, vystaviť ich na obdiv okoloidúcim a nakojiť svoje dieťa v kočiari (nosič som bohužiaľ so sebou nemala)

2. alebo mu dať rožok do ruky, nech sa s niečim zahrá a hodí do pusy.

Samozrejme vyhrala možnosť č. 2. Niežeby som sa za svoje "deviny" hanbila, ale exhibicionizmu už bolo až až za ten rok.



Malý si teda pokojne chrumkal polku rožka (tú druhú som zabalila do sáčku, ktorý nosím stále so sebou, aby som nemusela brať nový - ekomaniak, a strčila na spodok kočiara). 
Pri pokladni som vyložila nákup, zaplatila, a spokojne som odišla s úsmevom na tvári a popriala pokladníčke pekný deň.

Doma som pri vykladaní nákupu "vyšprtala" spod deky pol nedojedeného rožka. Totálne som zbledla.

"Panebože, ja som zlodej!"

Hanbila som sa sama pred sebou až som sa kompletne prepotila. Jednoducho mi pri dvadsaťeurovom nákupe jeden rožok ušiel :-(. Predstavila som si, ako chúďatká predavačky pri inventúre nájdu rozdiel v počte rožkov. 


Pozn. Asi choroba z povolania. Nikdy som nechápala, ako si niekto môže zobrať z obchodu to, čo mu nepatrí. A teraz sa tu verejne priznám... v živote som ukradla jednu, jedinú vec. Mojej sestre č. 2 obrázok Davida Hasselhoffa. No, celú noc som nespala kvôli tomu. Prehadzovala som sa v posteli, potila sa z miest, z ktorých sa normálny človek nepotí...no proste des a hrôza. Na druhý deň som jej obrázok vrátila do peračníka. Prosím, nesmiať sa. Mala som dvanásť rokov :-)    

Zdroj foto

Čo si myslíš, že som urobila teraz? 
Že som až taká šialená a išla sa priznať? 
Že som sa kvôli piatim centom trepala cez celé sídlisko?

Tak, a ako si správne uhádol, ÁNO
Nedokázala by som sa pozrieť do zrkadla, nespala by som spravodlivým spánkom, nevedela by som sa pozrieť do očí tým milým tetám, predavačkám. Počkala som si do večera, keď už tam nebude toľko ľudí, vzala som nedojedený rožok a vrátila sa do obchodu. 
Predavačka na mňa hľadela ako na blázna. Nechápala. Nič nepovedala, len nemo vzala odo mňa päťcentovku.

Dlhší čas sa tam určite neukážem.

Ono, možno si myslíš, že hlúposť. Ale rožok k rožku, žuvačka k žuvačke a manko ako hrom na inventúre.


Veď, preboha, aj predavačky sú len ľudia, matky, ženy, manželky, majú svoje problémy, nie sú len stroje. 
Pomôž im trochu, veď sú v práci v piatky, sviatky, soboty aj nedele, keď nemôžu byť so svojou rodinou, (asi by štát skrachoval).
Usmej sa na ňu, popraj jej pekný deň...nekrič na ňu že je pomalá, aj ona sa musí zaučiť. A každý rozdiel v pokladni musí zacvakať zo svojho!!!!


Jaj, tak som si trochu uľavila. A teraz posledný dement na dnes:

4.) Brala by som vodičáky


Dnes sme šli na výlet. No keď sme došli k nášmu autu na parkovisko, ostali sme v nemom úžase. 
Akýsi dopráčisko nás kompletne zablokoval.
A nielen to, zaparkoval priamo pred garážami.


Sadli sme si do auta, a chlap sa snažil nejakými čachrami vyparkovať auto. 

Videl si priateľov? Asi nejako takto to vyzeralo:


Ale môj chlap je šikovník jeden (o tom niet pochýb) a nakoniec sa mu to podarilo. Škoda, už som si predstavovala, ako sa postavíme z každej strany a drahý zahlási:

"Tak a teraz nadvihnúť a posunúť!"

All right everybody, LIFT and SLIDE!

Večer sme stretli suseda, ktorý sa nám ospravedlnil za zlé parkovanie, ale bol po nočnej a tak nerozmýšľal... 

Ešteže to nezvalil na laktačnú psychózu a materskú demenciu. Ja na sa na tvorbu mlieka môžem vyhovoriť...
Na tomto prípade môžeme vidieť, že bizardné situácie prináša život sám, a nestávajú sa len v sitcomoch.

Na záver:


Ďakujem Henike za ďalší nápad. Myslím, že ku koncu roka ju asi moja čokoládová cena neminie.

Máš aj ty nejakú skúsenosť s blbcami? Prihodilo sa ti niečo šialené alebo si ty niečo vyviedol?
Napíš mi na mail cajazpalaca@centrum.sk, stále zbieram nápady, do konca roka je ďaleko :-).

Citát na záver:

"Aj nekonečné more má svoje brehy,
bezbrehá je len ľudská hlúposť!"

                                                   Konfucius



Zdroj pohybujúcich sa obrázkov: http://giphy.com/

Už si čítal:




    (Ne)Materská demencia I.




(Ne)Materská demencia II.

6 komentárov:

  1. neskrachoval by štát, iba "podnikatel"
    pridám ti do tématu .....pustit 10 minút pred skončením smeny pracovníčku ku umierajúcej sestre je nemožné, nech umierajúca počká

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to už je iný level, to sa naozaj niekomu stalo? Novodobí podnikateľov môžeme spokojne prirovnať k otrokárom. A aj to som ešte celkom slušne povedala :-(. To je na žalobu

      Odstrániť
  2. ten griffin je super :D mám veľmi rada tú rozprávku ♥
    čo sa týka nakupovania tak stale ked ideme v prvom rade sa zastavíme pri rožkoch a zoberieme ich a samozrejme jeden ide ell potom pri pokladni musím povedať že som mala tam o jeden viacej :D aj tak by si to všimli pretože je celý kočiar od omrviniek :D

    TeenMumy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, Griffinovi boli dobrí, aj keď tam boli aj také situácie že som si až povedala, že to faaakt :-O!
      Inak, ak kupujem viac rožkov, nezabudnem. ALe tento bol jeden jediný, keďže pečivo som nemala v pláne kupovať. Inak, ktovie či tie rožky vôbec majú spočítané, ale to nevadí. Ja som taký poctivec jeden :-)

      Odstrániť
  3. Heh s těmi trenkami mě to pobavilo :) i já občas, když už uklízím fakt celý byt, tak jsem občas zmatená:) ale to chce hlavně si odpočinout :) jinak s tím rohlíkem, heh, já bych asi koupila hned na začátku jeden rohlík, dala malému, a pak byla v klidu :)) pěkný příběh ale:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, ja som s tým tiež nerátala...niektoré veci robím tak automaticky že nad nimi nerozmýšľam, ako je strčenie dieťaťu rožok do ruky. Ak by mi nebol zapadol tak si to všimnem, a teoreticky som si mohla všimnúť aj tie omrvinky na oblečení malého...:-). Ale keď som už premýšľala nad tým čo navarím, koho v románe zas pripravím o život, že vonku začalo pršať a ja som nevzala pršiplásť...jasné že potom nejaké maličkosti újdu. Asi by som si fakt mala odpočinúť. Človek nie je stroj. Ale o čom by som potom písala? :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem