"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

streda, 7. septembra 2016

Moje letné čítanie 3 - Vtáčkar

"- Já možná nejsem ani badatel, ani dobrodruh, ani... ani lovec pokladů nebo pistolník, pane O´Connelle, ale já jsem pyšná na to, co jsem.-
- A co teda jste? -
-Já?! Jsem knihovnice.-"
                                                                                                              Hláška k filmu Múmia

Poďme hľadať stratený poklad


Už ako dieťa som fičala na všetkých tých dobrodružných filmoch a la Indiana Jones, Goonies či Múmia, alebo na knihách o stratených pokladoch a dobrodružných cestách okolo sveta. Najčastejšie som držala v ruke romány z edície STOPY, tam to teda stále riadne žilo. A nabudená týmito hrdinami som i ja stále túžila zažiť podobné dobrodružstvo na vlastnej koži. Nájsť nejakú tajnú mapu, ktorá ma privedie k pokladu... to by bolo niečo.

Foto hľadača pokladov zo ZOO v Nyiregyhaza


Ale na Slovensku? 
Kde by sa u nás našiel poklad skrytý pirátmi, alebo stratené mesto? 
Malá krajina na také veľké dobrodružstvo.

A tak som časom nejako z takéhoto druhu literatúry vyrástla a moja fantázia sa zamerala na iný druh hľadanie. A hoc rada si pozriem film s Flynnom Carsenom, ale predsa len, tie knihy mám radšej z iného súdka. Ale toť, nedávno sa mi do rúk dostala kniha od neznámeho, slovenského autora Mareka Boška, a tak som sa na chvíľu vrátila do svojich detských liet, a vybrala som sa hľadať Stratené mesto v amazónskom pralese.  
S vervou som sa pustila do knihy s názvom:

Vtáčkar



Pozn. Len ak by si nevedel, tak vtáčkar je pavúk, vyskytujúci sa najčastejšie v povodí Amazonu. Dosahuje dĺžku 15 cm, s roztiahnutými nohami až 25. Telo aj končatiny má veľmi husto porastené chlpmi. Netkajú si siete, ale na korisť znenazdajky útočia. Aj keď vedia nepríjemne a bolestivo uhryznúť, ich jed je slabý a nemôže ohroziť život človeka (zdroj).

Zaujímavosťou je, že tento pavúk nie je schopný myslieť, má v sebe "zakódované" informácie ktorými sa riadi. Takže vtáčkar si vás nemôže obľúbiť, ani si na nás zvyknúť, správa sa len podľa svojich pudov (zdroj).


To síce nie je vtáčkar, ale i tak pekný pavúčik...

O knihe

"Natrafiť v amazonskom pralese na Američania nie je nezvyčajné. Nie, že by sa to v brazílskej divočine turistami zo Spojených štátov priam hemžilo, ale zvesť o tom, že brehy rieky Xingu čo nevidieť spojí najväčšia hydroelektráreň na svete, razom urobila z horného toku skoro dvetisíckilometrového prítoku Amazonky destináciu number one pre všetkých dobrodruhov a vášnivých milovníkov divokej prírody, ktoré nemajú hlboko do vrecka. Z rovnakého dôvodu, ako keď sa kubánsky diktátor pred rokmi tak náhle ocitol na prahu smrti. Aj vety sa húfy nadšených cestovateľov valili na ostrov slobody, a to len preto, aby mohli neskôr tvrdiť, že boli na Kube ešte za Fidela Castra."

Dej románu sa odohráva v amazónskom pralese, kde na každom kroku číha nebezpečenstvo v podobe domorodých kmeňov, nebezpečných živočíchov, a samozrejme od lovcov pokladov, ktorí to majú namierené presne tam, kde hlavní hrdinovia.




Bohatý magnát menom Carlos Vargas by rád našiel mýtické Stratené mesto opradené legendami. Na svoju cestu si najme zvláštny tím, ktorého členmi sú skrachovaný francúzsky profesor histórie Simon Rimmel, doktorka Lívia Sanchezová, odborníčka na motýle, túžiaca po objavení dávno vyhynutých druhov, utiahnutý počítačový expert Ribbs, ktorý toho veľa nenarozpráva, ale v technológiách sa vyzná. Na ich ochranu bola najatá partička žoldnierov na čele so silnou, energickou mexickou ženou, obrovským, silným africkým černochom, a ukecaným, večne nespokojným Angličanom.

"Ten motýľ," naťahoval Vargas, žmolil cigaretu medzi ukazovákom a palcom a zaujato sledoval biely dym, ktorý ako tenká stuha stúpal z jej špičky, "je kľúčom od toho mesta."To bol vrcholný okamih jeho vystúpenia, pretože takmer všetci prítomní, nielen francúzsky profesor a doktorka entomológie, naňho zízali v nemom úžase, Ribbs si zložil okuliare a z nohavíc vytiahol okraj košele, aby si ich utrel, akoby sa domnieval, že mu číre sklá môžu pomôcť lepšie pochopiť už aj tak dosť neprehľadnú situáciu. Martínez celkom neskrývane prejavoval prekvapenie, jedine Breeuwer vyzeral, že buď všetkému rozumie, alebo je mu to úplne ľahostajné."


A tak sa táto skupinka vydáva na plavbu po rieke Amazon do srdca pralesu, aby objavila mesto, ktoré žije iba v legendách ľudí, a nikto ho nikdy nevidel. 
Samozrejme, ako to už v pravých dobrodružných románoch býva, na rovnaké miesto má namierené aj bývalý väzeň s jeho kumpánmi, ktorého ženie pomsta aj vidina pokladu.

"Keď sa Nigérijčanovi podarilo zodvihnúť hlavu anakondy nad svoju vlastnú, plaz hneď uvoľnil bezvládne ženské telo, aby mohol sústrediť svoje sily a vrhnúť ich do boja s černochom. Okamžite ho ovinul niekoľkými závitmi, pod hmotnosťou ktorých jeho protivník klesol do vody až po krk.
Lívia videla, ako sa Liam, ktorého unášal prúd, brodí s nožom v ruke k Afričanovi, zbadala aj malého chlapíka, ktorý sa znenazdajky, ako lesný duch, vynoril zo šera džungle a vystrelil skôr, ako ho Simon rugbyovým útokom prevalcoval."

Len pre ilustráciu: Kostra dospelej Anakondy v ZOO 
Postupne sa však odmotávajú nitky pravdy, a naši hrdinovia zisťujú, že nie je všetko až tak pravda, ako im to vyfarbil bohatý Carlos. Dobrodružné hľadanie sa zmení na zbesilý boj o život.

Okrem smrtiacich živočíchov, ktoré ich ohrozujú na každom kroku, tak nad hľadačmi pokladov visí tieň indiánskej veštby i tajomného muža s prezývkou Vtáčkar, ktorý obýva amazonské lesy.  

Názov: Vtáčkar
Autor: Marek Boško
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2016
Počet strán: 336

"Rocha bol príliš prefíkaný, aby tomu uveril, ale počul, že za jeho chrbtom sa naozaj niečo pohlo. S očakávaním, že sa k nemu priplazil Price, sa otočil a povýšenecký úškľabok, s ktorým chcel otravného Angličana poslať na večnosť, mu stuhol na tvári. Jaguár bol taký veľký, že v okamihu, keď na Vitora Rochu skočil, ho prevyšoval o dve hlavy." 

Moja mienka



Nedávno som na jednej knižnej diskusii čítala rozhorčený odkaz jednej kočky, že prečo sa veľa čitateliek odmieta pustiť do kníh, ktoré napísal slovenský spisovateľ (či spisovateľka). Pravdou je, že naozaj sa v poslednej dobe roztrhlo vrece s mladými autormi, zorientovať sa a hlavne si nájsť nejakého dobrého či obľúbeného medzi nimi je dosť ťažké. A tak som si dala záväzok, že raz za čas si prečítam knihu aj od slovenského autora, známeho, či neznámeho. 
Presne tak sa mi dostala do rúk i táto kniha.


Aby som povedala pravdu, pri jej čítaní som vôbec nemala pocit, že držím v rukách slová od Slováka. Hodnoverne opísal miesta v povodí Amazon (teda, osobne som tam nikdy nebola, ale verím chlapcovi, že to tak je), i život v džungli priblížil natoľko, že som na sebe cítila dych jaguára, i oči sledujúcich domorodcov.

Kniha mi vôbec nepripadal ako prvotina, a bolo čitateľné, že autor sa so svojim dielom vyhral i vytrápil. Niektoré pasáže boli priam brutálne do najmenších detailov opísané, čo si fakt cením.

Jediné, čo mne, ako patriotke (či viac lokalpatriotke) veľmi vadilo, boli zahraničné mená, i to, že sa dej odohrával ďaleko za našimi hranicami, ale má to svoj zmysel.  Nečudujem sa, pretože v našich veľhorách nieto toľko možností vyhrať sa s nebezpečenstvom divých zvierat (i keď taký rys, vlk, medveď či zmija by vedeli ľudskému pokoleniu nahnať strach), ani by sa nedalo tak dlho putovať po rieke, keďže náš Váh je síce krásny a dlhý, ale nie na niekoľkodňovú plavbu bez prítomnosti civilizácie.

Odporúčam


A hoc je pravdou, že ak by túto rýchle čítajúcu sa knihu nenapísal Slovák, tak si ju určite nevezmem, lebo ako som už povedala, z hľadania pokladov som už dávno vyrástla. A pri tom množstve dobrodružstiev, ktoré som si už zažila, som akosi podvedome tušila, ako to skončí. Ale i cez to musím uznať, že kniha je zaujímavá, akčná, plná zvratov, nenudila som sa pri nej, a sfúkla som ju za tri dni.
Príjemné dovolenkové čítanie na záhradke či chalupe. A keďže jeseň sa už pomaly blíži, i pri teplom čaji pod dekou.
Akurát malá rada: 
predtým odstráň všetkých osemnohých priateľov z tvojho dosahu.

Citát na záver:

"Žijete jen tehdy, pokud naleznete poklad, pro který byste rádi položili život."

Anthony de Mello

6 komentárov:

  1. S tými predsudkami máš pravdu. Tiež som bola skeptická voči slovenským spisovateľom, ale brak môže napísať aj Američan, Brazílčan, Nemec alebo Čech. Neodmietam knihy podľa národnosti, som skôr žánrový čitateľ... Túto knihu poznám, videla som ju v kníhkupectve, ale je úplne mimo mňa... som na severské krimi a romány, ale nie gýčové... Síce asi by som si mala rozšíriť obzor ;)
    Díky za tip.

    Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inak aj ja som už vyrástla z takých tých dobrodružných románov ale tak na dovolenku k vyloženým nohám je to fajn. Ale nejaké ťažké myšlienky tam nenajdeme. Precitat oddýchnuť si a život ide ďalej. Inak ja som sa pokúšala dostať do tych kriminqliek ale nejako mi to nejde. Viem že je to super čítanie Nesbo musí byť výborný spisovateľ ale ja mám z detektiviek strach. Asi starnem...

      Odstrániť
  2. No tak týmto článkom si ma príjemne prekvapila, ako dokážeš zdanlivo tak odlišné veci spojiť dohromady. Čo sa týka knihy, nie je to moja šálka kávy, no rozhodne viem, koho by potešila :) Takže, možno sa raz objaví aj u mňa ale ako darček pre niekoho iného :) Inak ZOO vyzerá naozaj super. Veľmi sa mi páčia tieto zaujímavé "atrakcie", ktoré je vidieť v málo ZOO. Ale inak tá kostra vyzerá na mňa troška strašidelne :) Takže možno by som ju ani neodfotila :D Ale tak, ja som raz aj s kamarátkou kričala v aute (samozrejme ja šofér), lebo sme išli v noci v zákrute, pršalo, hrmelo a kamoška mi samozrejme hovorila strašidelné príbehy (veď prečo nie, ja som len vodič) a zrazu niečo vrazilo do okna :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. I ja milujem také strašidelné historky, keď sa hrám na veľkú, a potom stačí buch a som po... Preto som prestala sledovať horory, lebo som za každým puknutím nábytku počula a videla duchov.
      Inak s tými fotkami, ja momentálne fotím kompletne všetko a odkladám. A sem tam som sama prekvapená, ako mi sadnú do nejakého článku, hoc fotka vznikla za úplne iných okolností.
      Tiež som už vyrástla z dobrodružných románov, ale niekedy nevadí sem tam sa vrátiť späť do detstva. Aj keď už pripravujem recenzie kníh, ktoré sa mi viac páčili.

      Odstrániť
  3. Ja mám slovenských autorov rada. Na začiatku som sa dosť bála, že to nebude také, ako keď čítam niečo zahraničné. Naši autori však dokážu vytvoriť tiež krásny a pútavý príbeh :) Páči sa mi tvoja recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Preto som sa rozhodla, že si tu tam od času prečítam slovenského autora, lebo som už naozaj dlho čítala len Čechov a zahraničnú tvorbu. A v tomto som sa zamilovala do Rákaya, ktorý písal fakt krásne a ľúbozvučnou slovenčinou. Niekedy mi však vadí, keď sa príliš poangličťujeme a nepoužívame naše slová a mená, ale iba zahraničné.
      Tak som sama zvedavá na ďalšie knihy, ktoré sa mi dostanú do rúk.
      Ďakujem krásne za komentár :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem