Moje letné čítanie 4 - Hausfrau

"Bývam v cudzom byte, plnom cudzích ľudí, v cudzom byte spávam, strach ma zo sna budí."

Jana Kirchner - V cudzom meste

Dnes ti v rýchlosti predstavím ďalšiu z mojich kníh, ktoré som sfúkla behom leta. Sa divíš, s akým opozdením sa k tomu vraciam? Námetov veľa, času málo, robím čo viem a čo stihám. A ja ti toho chcem tak veľa povedať. Tak dnes ti poviem niečo o knihe, nad ktorou treba tak trochu i porozmýšľať. Tak, môj milý čitateľ tu je niečo o dovolenkovej knihe

Hausfrau

"Aký je rozdiel medzi potrebou a nedostatkom? Nedostatok vnímame ako fakt, že niečo chceme, hoci nejde o nevyhnutnosť. Potreba je čosi, bez čoho nedokážeme prežiť. Ak bez niečoho nemôžete žiť, neprežijete."

Rozmýšľam, prečo som sa vlastne do tejto knihy pustila. Prečítala som si nejaké recenzie od iných blogériek a rozmýšľala som, či je to tá správna kniha pre mňa, pre ženskú neustále v depresiách a strachu, či si nevezmem radšej niečo vtipné. Ale zvedavosť nado mnou zvíťazila a ja som už potom chcela vedieť, ako to nakoniec dopadne so ženou, ktorá má navonok všetko, ale v duši sa cíti prázdna a osamelá. I keď si myslím, že je to hneď zo začiatku jasné.

O knihe:

"Anna bola dobrou manželkou. Väčšinou."

Anna je tridsaťosem ročná žena, Američanka žijúca vo Švajčiarsku so svojim mužom a troma deťmi už desať rokov. V podstate by to mohla byť spokojná žena, ktorá ma navonok skoro všetko. Žije si bezstarostne, jej dobre situovaný muž Bruno zarába tak dobre, že nemusí ani do práce chodiť, s deťmi jej pomáha jej svokra na dôchodku, ku šťastiu jej teda nič nechýba.

Ale...

Anna vôbec nie je šťastná. Odtrhnutá zo svojho domova, v krajine cudzincov, kde nikomu nerozumie absolútne nič. Anna skoro nikdy za nič nebojovala, a nechala sa viesť vetrom, ktorý ju vial kam chcel. A teda keď ju Bruno zobral do Švajčiarska, neprotestovala. Porodila tri deti, no za celý čas nebola ochotná naučiť sa jazyk, ani nájsť si nejaký zmysel života. Ak sa našla nejaká dobrá duša, ktorá mala záujem o jej priateľstvo, nemala záujem.

"Pre cudzincov je ťažké spriateliť sa so Švajčiarmi. Problém leží hlbšie ako v neschopnosti zvládnuť nemčinu. Je to problém sám o sebe. Švajčiarsko je izolovaná krajina, uzavretá medzi svojimi hranicami, ohraničená hrubou líniou hôr a už dve storočia si zachováva neutralitu. Aj Švajčiari sú uzavretí vo svojom hraničnom priestore."

Svoj čas radšej trávi utápaním sa vo vlastnej sebaľútosti, premýšľaním nad svojou zbytočnosťou, túlaním sa bez zmyslu po okolí. V noci, namiesto kvalitného spánku, chodieva na opustenú lavičku, kde celý čas preplače nad svojou úbohosťou.

Časom začne navštevovať aj psychoterapeutičku, kde hľadá pomoc pre svoju depresívnu dušu, pretože už miestami aj jej samej lezie na nervy jej nechuť k životu. Na jej radu začne navštevovať i kurz nemčiny, aby ľahšie zapadla do kolektívu a medzi susedov. Aby sa konečne nemusela cítiť ako cudzinka a hlavne preto, aby rozumela svojim deťom.

"Je ťažké milovať muža a neovládať jeho rodný jazyk. A predsa sa Anna vydala za Švajčiara."

Tajný život Anny

No Anna má ešte jeden koníček, ktorým zaháňa svoju beznádej. Anna miluje sex. S každým a všade. A tak, pri každej možnej príležitosti sa utieka k svojej pudovosti, pretože len pri tom dokáže zabudnúť na svoje trápenie. Raz je to mužov kamarát, potom zas spolužiak z kurzu nemčiny, stále sa niekto nájde. 

"Anna sex milovala aj nemilovala. Potrebovala aj nepotrebovala ho. Mala k nemu komplikovaný vzťah, ktorý vyplýval z jej pasivity a nezdolnej túžby nechať sa rozptyľovať. A túžby, aby po nej niekto túžil. Chcela, aby po nej túžili."

A tak sa Anna stále viac zamotáva do svojej pavučiny klamstiev a zrady. Dokedy to môže ťahať beztrestne bez toho, aby sa pavučina roztrhla?

Názov: Hausfrau

Autor: Jill Esbaumová Alexander

Jazyk: Slovenský aj český

Počet strán: 320

Vydavateľstvo: Ikar

"Osamelá žena je nebezpečná žena. Osamelá žena je znudená. A znudené ženy konajú impulzívne."

Moja mienka

Kniha sa napočudovanie čítala veľmi dobre, a už od prvej strany som sa celkom zahrúžila do deja. Ja nie som veľmi na takýto druh literatúry, lebo sama som teda riadna depkárka a veľmi rada sa utápam v sebaľútosti, no knihu som nepustila z rúk a po večeroch som si ju čítala pri svetle baterky. Musela som jednoducho vedieť ako to skončí. Hoc mi niekoľkokrát Anna liezla neskutočne na nervy a mala som chuť ju poriadne vyfliaskať po tvári, ale na druhej strane som jej trochu aj rozumela, a tento stav sa mi vôbec nepáčil. 

Pri čítaní tejto knihy som prišla na to, že i ja so sebou musím niečo robiť, ak nechcem skončiť podobne zakomplexovane. Dala som sa na jógu, viac sa hýbať a chodiť na čerstvý vzduch, ale o tom zas niekedy inokedy. Ale čo je hlavné, vyhýbam sa smutným veciam a správam.

Odporúčanie

Na záver len toľko, že nie je zlé si túto knihu prečítať. Už len preto, aby si vedel spoznať ženu, ktorá síce navonok vyzerá v pohode, ale vo vnútri trpí a svoj smútok sa snaží vykričať do sveta zvláštnym spôsobom. Ak poznáš ženu podobnú Anne, presvedč ju nech vyhľadá pomoc a možno zachrániš nešťastnú dušičku. Ktohovie, koľko takých Ánn chodí okolo nás nepovšimnute. 

Avšak čítaj ju len v tom prípade, že momentálne netrpíš nejakým splínom a si absolútne v pohode. V takom prípade sa kniha číta veľmi dobre.

Z knihy na záver:

"Duchovia nie sú vždy duše mŕtvych ľudí. Duch môže byť pretrvávajúci pocit, čo nasleduje za skutkom, ktorého ste sa dopustili a zle sa preň cítite. Alebo skutok samotný. Čosi, čím ste boli alebo čo ste urobili, pred čím nemôžete utiecť."

Ak máš záujem aj o iné názory na túto knihu:

• Holka modrookatá
• Knižná kavárna u Nelly
• Rozesívačka
• Spetlikovablog