"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 26. septembra 2016

Naše prázdniny 6 - smer Nyiregyhaza

"Kufry nemají, cestu neznají. Vyšli prostě do světa a vesele si zpívají..."
Jaromír Nohavica - Tři čuníci


Studené ráno



Dnes ráno som si vyšla na balkón ako každé ráno, len tak v letnom pyžamku, nadýchať sa čerstvého ranného vzduchu a vzdať hold krásnemu slnečnému dňu. 

No dobre, foto je z marca... :-)

Avšak, môj entuziazmus ochabol veľmi skoro, keďže som namiesto príjemných, letných lúčov dostala facku od chladného vzduchu. 
Zima ako v ruskom filme, ti poviem (teda až tak nie, ale na to, že donedávna som behala v tielku a kraťasoch, či tu tam i nahá, tak je to citeľný rozdiel). 
Hneď som vbehla dovnútra a zatresla za sebou dvere, aby sa náhodou nechcel i malý poihrať s ranným čerstvým luftom. 


A pri tomto rannom budíčku som si povedala, že by bolo načim si pripomenúť príjemné, teplé, letné dni a tak sa teda vrátim k svojmu cyklu o našich prázdninách.

Dnes ti teda porozprávam v "krátkosti" o našom výlete do Maďarska. Tak si teda urob kávičku, čajík, alebo niečo iné, pričom ti zbehne dlhá chvíľa so mnou, a pusti sa do čítania.

Kade ísť


"Muj kompas ztratil směr a koráb do tmy vplouvá."
Jaromír Nohavica - Zbloudilý koráb


Keď už sme tak týždeň posedávali na našej milej chalúpke v Kašove, povedali sme si, že by bolo načim aj na nejaký výlet skočiť. Okúpať sa, poprechádzať sa... vidieť kus sveta. Tak sme sebe vydumali, že sa vyberieme do Nyiregyhazy, ktorá nie je veľmi vzdialená. V podstate sa nachádzame pätnásť minút od maďarských hraníc, šup sem, šup tam, a sme na mieste.

Aby sme sa však nestratili v tej veľkej a neznámej krajine (pretože ani jedna z nás po maďarsky nevie ani ceknúť), vzali sme si so sebou ako pomoc sestrinho chlapa - Maďara. Nič lepšie sme urobiť nemohli. S niekym, kto ovláda reč miesta kam ideme sa predsa stratiť nemôžeme...

No, môžeme. Ešte sme len vyšli z dediny a ocitli sme sa križovatke ciest. 

"Doprava, či doľava?" 

Pýta sa nás, akoby sme boli navigacie systémy, či čo. Ja čo som za volantom sedela naposledy, keď som vodičák robila, alebo sestra, ktorá je na tom podobne... ešte mi dumala, či sa náhodou nepýta nášho Oša, ktorý si spokojne sedel v sedačke a niečo mrnčal. 

"Tak teda doľava..."

Zahlásil sebavedomo a šli sme. Pri ceste akurát si báčik maľoval bráničku, a tak sme autom zastavili a opýtali sa, či správne ideme.

"Veraže nie, za Cejkovom doprava! Z Kašova sce a neznáce?"

Zabavil sa na tom, že sme len vyšli z dediny a zablúdili.

"Ako to, že ste si nenaštudovali kade ísť, kým sme vyrazili?"

Dostali sme sprdanie, len čo šofér zavrel okienko a otočil auto. Tak fajn, a už som vedela, že cesta bude čím ďalej, tým zaujímavejšia.
No, nebudem sa rozpisovať o tom, koľkokrát sme ešte dostali vynadané za to, že neviem kade ísť. Nebudem sa tu rozpisovať o celej ceste, ani o fórkach, fóričkach, ktorými nám "spríjemňoval" cestu môj švagor počas celej cesty, to by bolo asi na tri články. 

Poviem iba toľko, že cesta, ktorá normálnym ľuďom trvá nejakú hodinku.. hodinku a pol... nám trvala tri hodiny. Kade sme šli, kde sme sa zasekli, ani neviem. Sem tam si zabočil doľava, lebo sa mu tá cesta viac páčila ako vpravo... sem tam si to šinul doprava, pretože akurát skočila zelená...

Možno nám chcel iba poukazovať krásy maďarského kraja. Čo my vieme, aký mal úmysel, no môjmu Ošovi sa táto cesta prestala páčiť už po prvej hodine. A tak prišiel na rad Sabaton, Ta ne, a iné vypaľováky na sestrinej MP3

Keď sme konečne zbadali náves NYIREGYHAZA 10 km, zaspievali sme si oslavnú pieseň. A na to nám švagor zahlásil, aby sme hľadali nejakú, akúsi "Bernard" ulicu, pretože tam máme ubytovanie. Boli sme síce ešte na autostráde, ale prečo nie. Dali sme si oči na stopky a urobili, ako nám bol nakázal. 

A vtedy, kilometer pred cieľom našej cesty, môj syn krásne zaspinkal. Milujem na ňom hlavne to, ako si to všetko vie presne načasovať.

Rozhodli sme sa teda, že si náš výletik rozdelíme na dva dni, a v jeden deň prebehneme ZOO a druhý deň skočíme na to obrovské kúpalisko, o ktorom každý skladá ódy. A tak, po ubytovaní sa, a potom, čo sa Ošo sladko vybuval, zamierili sme do ZOO.

ZOO


Viac, ako o písaní, ti to ukážem vo fotografiách. Musím iba uznať, že majú to fakt pekné, pavilóny rozdelené podľa kontinentov. Čo ma najviac na nich dorazilo bola tá skoro stopercentná vlhkosť, len čo sme vošli dnu. Chvíľu trvalo, kým sme sa naučili dýchať v tom.

Akoby som zvládla skutočnú džungľu?
Ja teda asi nijak.

No najväčšia zábava aj tak boli pohyblivé schody...




  Malému sa sem tam chcelo behať, sem tam sa mu chcelo nosiť, ale myslím si, že i tak trhol rekord v chodení. Obvykle je viac pohodlnejší. Celkom sa mu páčilo pomenovávať charakteristickými zvukmi zvieratká, ktoré doteraz videl iba na obrázkoch či na videu.





Pozn. Naozaj som ostala mierne prekvapená z toho, že naša košická ZOO je treťou najväčšou v Európe, čo sa rozlohy týka.






AQUAPARK


Ale ďalší deň bol teda fakt na nezaplatenie. Už dávno som nebola na nejakom veľkom kúpalisku s tobogánmi. Naposledy niekedy na strednej, a to už je nejaký ten rôčik za mnou.

Keď som videla všetky tie bazény, a kĺzačky, s otvorenými ústami som sa cítila ako gadžo v meste. 

A veraže, skúsim si všetko...

Povedala som si, kým som sa nespustila po prvej šmýkalke. A bolo po plávaní. Oba taký tobogán, a hentaká šmýkalka, a krútenie sa dookola...






Ako malé dieťa.

Teda, nie to moje. Neviem prečo moje dieťa nikdy nezdieľa moje dobrodružné ambície.
Do vody ani za nič.
Ale potom sme objavili i detský bazén, ktorý bol i von, i dnu, a konečne si našiel niečo, kde zvládol byť bez svojho obligátneho revu.




Ten spustil iba vtedy, keď uvidel mamu na tobogáne.

Takže, celkovo hodnotím náš výlet k našim južným susedom i s našim malým Ošom celkom pozitívne. Máva aj horšie stavy, zobral to celkom športovo a relaxačne. A my všetci v podstate tiež.






Akurát cesta späť bola zas tak trochu dobrodružná, pretože nám začala pípať akási kontrolka na palubnej doske. Chvíľu sme sa ju snažili ignorovať a hlasnou hudbou prekričať, reku, nič nečujeme...
Ale ostať stáť v cudzej krajine, niekde pri poľnej ceste, tiež nie bohviečo, a to som dosť adrenalínový človek.
Našťastie to nebolo nič vážne, išlo o nedostatok oleja v niečom, a to stačilo doplniť až doma.
Chvalabohu...

A samozrejme, nesmiem opomenúť ešte malú obkľuku, ktorú sme si spravili vďaka autobusu so značkou PO, ktorá nás zviedla na zlú cestu.

"Šak to Slováci, určite idú na Slovensko. Držme sa ich..."

Sama už neviem, kto zahlásil túto múdru vetu. Držali sme sa ich. Išli na Slovensko, ale úplne inou cestou. Nikdy som nebola šťastnejšia, pri pohľade na naše hranice. Vyšli sme kdesi z opačnej strany, než sme vošli. 

Ale potom sme zbadali už známe názvy dedín ako Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Veľaty, či naša známa Kysta, a už sme vedeli, že sme doma. Čiže sme si zas trochu zašli, ale nevadí. 

Hlavne, že sme došli domov, a to je dôležité.

Záverom


Neviem, prečo sme za posledných trinásť rokov už dávno neobjavili cestu do Maďarska. Taký Sarospatak máme pätnásť minút od nás, ak samozrejme trikrát medzitým nezablúdime (na čo v dnešnej dobe celkom dobre slúži GPS, môj chlap bez toho ani krok nejde). 

Jedno čomu nerozumiem, a asi nikdy neporozumiem, prečo si Slováci nevedia vážiť svojich zákazníkov. Myslím tým tie neskutočne "premrštené" ceny služieb.

Iba pre porovnanie s podobným parkom u nás v Poprade:

Cena za dospelú osobu na celý deň: 

34 Eur (Poprad)
3.300 HUF - cca 11 EUR (NH)

Rodinná vstupenka (2 dospelý  - 1 dieťa)

47 Eur (Poprad)
8.500 HUF - cca 28 EUR (NH)

Mali sme vstup do všetkých bazénov, vonku, dnu, na šmýkalky, termálny bazén a rôzne iné atrakcie. 

Prečo chcú u nás všetci tak rýchlo zbohatnúť?

V NH sme na každom kroku počuli poľštinu, slovenčinu i češtinu. Ja to tak vidím, že väčšina našincov si radšej naštartuje auto, a pôjde sa zabaviť do Maďarska. A prečo by aj nie, keď je tam lacnejšie?

A nie je to hanba?

Ja som naozaj patriotka, ale sama si musím prepočítať, čo ma vyjde lacnejšie. A je to škoda, pretože si myslím, že Slovensko má čo ponúknuť.

Citát na záver:

"Žiť bez cieľov je ako ísť na výlet a nevedieť kam."

Napoleon Hill

Čítal si už?


10 komentárov:

  1. Vôbec ma neprekvapuje, že Poprad je drahší ako Maďarsko... skôr opäť len sklamanie, lebo ak by aspoň služby, ktoré dostávame tu, doma, zodpovedali kvalite.
    Ale výlet ste si poriadne užili ;) pred tými tobogánmi by som mala rešpekt, ale asi by som šla aj ja.
    A do tretice - ty si hovoríš Košičanka, vážne si nevedela, že naša Zoo je jedna z najväčších? ;) Tak už vieš.

    SlavikStories
    Čítanie je sexy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď presne toto. Ale zas na druhej strane sa ničomu nečudujem, ak taká chudera čašníčka ťahá už siedmy či ôsmy deň dvanástku, pretože majiteľom je zaťažko prijať viac ľudí, určite už nebude vládať sa na zákazníkov usmievať. Nevládze. Akí pán takí krám...
      Inak ti poviem, že i ja som sa zo začiatku bála skočiť do toho, ale adrenalín zvíťazil nad strachom a neľutujem. Veď, ako sestra zvískla keď skočila do vody, žijeme len raz, a skúsiť musíme všetko.
      A áno, sypem si popol na hlavu, že som takú vec nevedela. A ešte som bola aj prekvapená. Už som dostala "hubanú" od chlapa, a sľubujem, že si naštudujem o KE ešte viac. A to som si myslela, že viem veľa.

      Odstrániť
  2. Porovnanie cien ma zaujalo, je to teda riadny rozdiel! Fotky sú super, rada chodievam do zoo a obrázok z Frozen ma riadne pobavil :) Rána sú už studené, už sa mi skončilo ranné pitie čajíku na balkóne :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To teda je rozdiel, až sa rozum zastavuje. A to nevravím o kvalite služieb a to už je zas na dlho. Hnevá ma to, lebo si myslím že Slovensko má potenciál aj má čo ponúknuť, len sme asi veľmi hamišný a všetko chceme hneď a zaraz.
      A tie rána sú už teda mrazivé. Taktiež mi už skončili pozdravy slnka, už len cez okno mu zamávam. I keď aspoň poobede sa na nás ešte trochu usmieva, a prechádzky sú príjemné.
      Ďakujem za koment :-)

      Odstrániť
  3. Pánboh nám nadelil krásnu krajinu, ale na nás sa podpísali tie hordy čo nám ju chceli ukradnúť ....a ešte furt chcú .....
    začni konečne šoférovať budeš mocť zabehnúť častejšie .....
    a vždy sa dozvieš niečo nové, prekvapujúce o tom čo máš pod nosom

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No jo, učíme sa každým dňom. Ale to je super, aspoň nestagnujem a rozvíjam si svoj lenivý mozoček. Stále je dobré dozvedieť sa niečo nové.
      Hej, hej, len už sa mi do toho nejako nechce. Bojím sa áut a psychopatov na ceste. Radšej BUS alebo vlak. Škoda len, že nejdú všade kam potrebujem :-)
      A čo im dovolíme, to si berú. Musíme povedať STOP!!!

      Odstrániť
  4. My sme sa boli okúpať do jaskynných kúpeľov a kúpaliska v Miskolctapolca. Je to omnoho lacnejšie, no na benzíne sme pekne prerobili. Pre tých čo bývajú bližšie je to však veľká výhoda. Naozaj, je to škoda že sa musíme zo Slovenska presúvať do zahraničia na výlety, pretože doma si to proste nemôžeme poriadne dovoliť.
    Krásne tie citáty z nohavicových pesničiek, Nohavica je moja srdcovka ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono samozrejme ide o to, z ktorej strany do toho Maďarska ideš. My máme hranice hen za rohom takže je to ok. A veru, pravdu máš, je to škoda, lebo na Slovensku je kopa prírodných krás. Náš problém je že to nevieme predať. Postarať sa o to a spropagovať, aby bol o to záujem. Maďari hold vedia.
      A ďakujem, i ja milujem Nohavicu a jeho skladby. A celkom sa mi hodili do článku :-)

      Odstrániť
  5. Waaaau tam je naozaj krásne. Osobne som naposledy bola v Maďarsku ale to cez leto a nevedela som si to vynachváliť. Inak milujem rodinné výlety do prírody a za kultúrou

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Také výlety sú super. I ja si ich užívam, a teraz viac ako pred pár rokmi. I keď viac chodievame po Slovensku alebo Čechách. V Maďarsku sme tohto roku po prvýkrát, ale verím že nie naposledy. Určite sa oplatí. Ale samozrejme, že to neznamená, že s našou domovinou končím... to určite nie :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem