"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

sobota 30. septembra 2017

Júlová výzva - príbeh odohrávajúci sa na mori, ostrove, pláži 2. časť

"Nad hlavou nebe mám, pode mnou se moře vzdouvá, vyplul jsem, nevím kam. Daleko je břeh."
Jarek Nohavica - Zbludilý koráb


Priznám to otvorene, nie som milovník filmov a kníh a´la Robinson Crusoe, či Stroskotanec. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ja viem, že sú to silné príbehy o prežití a o tom, kam až človek zájde v rámci svojho prežitia a vôbec, no ja sa pri tom všetkom nudím. A pritom mám rada filozofické a psychologické dumky, sondu do ľudského charakteru, siahodlhé monológy a dialógy. No nemusí sa to práve odohrávať na opustenom ostrove, či na lodi uprostred oceánu. Naozaj som za dlhé roky nenašla knihu, ani film, kde som sa pri tejto téme dostala ďalej, ako po dvadsiatu stranu. 


Knihu, ktorú som si prečítala v rámci júlovej výzvy, (názor na tú prvú si môžeš pozrieť tu) som dlhé roky prehliadala, držala som sa od nej čo najďalej. O filme ani nehovorím. Nič pre mňa, myslela som si predtým. 

Prečo som sa rozhodla práve pre ňu? Poviem ti pravdu, neviem. Išla som okolo nej a skočila mi do ruky. A už som ju nepustila:  

Pi a jeho život

Yann Martel





O knihe

"Poznám príbeh, po ktorom uveríte v Boha."
Piscine Molitor Patel, dospievajúci mládenec si žije svojim životom obyčajným adolescenta v preľudnenej Indii, so svojou rodinou. Chlapec s netypickým menom, po bazéne, má mimoriadne zaujímavý život. Jeho rodina vlastní veľkú zoologickú záhradu s množstvom exotických zvierat a tak je chlapec už od malička vedený k láske a úcte, ale i k rešpektu a prirodzenej opatrnosti pred zvieratami, ktoré hoc žijú v zajatí, nikdy v sebe nezaprú šelmu a inštinkt. 
Hlavný hrdina si po trápnych príhodách zo školy, kde ho spolužiaci hanlivo nazývajú "Pisoár" začne hovoriť , a odvtedy mu nikto ani inak nepovie. Pí je chlapec zvedavý, otvorený, a nedokáže sa uspokojiť s výchovou bez viery, v ktorej žije s rodičmi. A tak sa sám rozhodne nájsť odpovede na otázky života i viery. Objavuje radosť a pokoj v náboženstve. Problém ale nastáva, keď sa nevie rozhodnúť pre jednu z nich. K srdci mu prirastie kresťanstvo, islám a zároveň i hinduizmus a tým sa stáva terčom posmechu brata Ráviho

Rodinu však viac, ako jeho nerozhodnosť uveriť v Boha, Allaha či Višnu, trápi politická situácia v Indii, a tak sa rozhodnú pre odchod z domoviny do Kanady. Po dlhých debatách prídu na rad skutky. Zvieratá zo ZOO sú postupne rozpredané do celého sveta. Iba pár jedincov sa s nimi nalodí na japonskú loď, ktorá ich má doviesť cez Tichý oceán do zasľúbenej Zeme. 
Cesta za slobodou sa, bohužiaľ, končí tragicky. Pri silnej búrke sa loď aj s posádkou potápa a jediný človek, ktorý katastrofu prežije, je práve Pí. A nie je sám, spoločnosť na záchrannom člne mu robia zebra, orangutan, hyena a obrovský, dvojmetrový, bengálsky tiger.
A tak sa začína sedemmesačná cesta, plná dobrodružstva, za záchranou.



"Dôvodom, prečo sa smrť tak úporne drží života, nie je biologická nevyhnutnosť - je to závisť. Život je taký krásny, že sa doň smrť zaľúbila žiarlivou, majetníckou láskou, ktorá berie, čo môže."

Moja mienka



Tristostránková kniha s jediným hrdinom, ktorého hlavnou myšlienkou je boj o prežitie musí byť nudná až hrôza. 
Veď čo už môže byť zaujímavé na dumkách stroskotanca hľadajúceho pobrežie? Určite to zas bude iba o krehkosti života a zbytočnosti konzumu. Nuž, tiež som si to myslela. Ale iba dovtedy, kým som knihe nedala šancu, nesadla si na ten prekliaty čln s chlapcom a nenechala sa unášať vlnami oceánu do neznáma. 

Aké to asi musí byť, plaviť sa na záchrannom člne sedem mesiacov? 
Keď musíš dennodenne počúvať iba šum mora, pieseň vetra, vlastné myšlienky, spomienky a preciťovať bolesť zo smrti rodiny. 
Keď si vegetarián, a v okolí nerastie jediné stebielko trávy, a banánový ostrov, ktorý vyplavilo z potápajúcej lode si spokojne nechal odplávať preč bez toho, aby si aspoň jeden ochutnal.
Keď jediné, od čoho závisí tvoj život má dva metre a jediný inštinkt, zabiť. 
No musí to byť riadna psychiatria. 

Hovorí sa, čo človek si zvykne na všetko a pud mu nedovolí iba tak nečinne pozerať sa na svoju smrť. Na aké dno svojich možností si teda človek musí siahnuť, aby si odtiaľ vydoloval svoju živočíšnosť? Z pohodlia našej postele sa to skutočne nedá predstaviť. Ale od toho je tu Pí, aby nám to všetko ukázal a podrobne opísal. Chlapec, ktorý nikdy nemusel bojovať o život, rastlinná potrava sa mu dostala priamo na stôl, sa zo dňa na deň musel naučiť loviť ryby, korytnačky, vtáky. Nielen ich zabiť, ale aj zjesť. Surové, narýchlo očistené od slizu. Vycicané do posledného špiku z kostí. Že fuj? Ak si na lodi, uprostred oceánu, mňamotka


"Vysoké si žiada nízke, nízke si žiada vysoké. Dovolím si povedať, že keby ste sa ocitli v takej zúfalej krajnosti ako ja, aj vy by ste sa v myšlienkach povznášali vysoko. Čím nižšie ste, tým vyššie sa chce vzniesť duša."

Nemôžem knihu o dospievajúcom chlapcovi, ktorý chce iba prežiť, porovnávať s inými stroskotaneckými príbehmi, pretože toto je jediný, ktorý som videla, či čítala. Môžem však povedať, že mi skutočne prirástol k srdcu. A to aj vďaka svojmu zvláštnemu zmyslu pre humor (pri niektorých statiach som sa úprimne skutočne zasmiala), svojou zodpovednosťou, keď si uvedomil, že jeho záchrana spočíva v prežití divokého tigra, ale aj nezlomnou vôľou žiť, prežiť a pritom si zachovať srdce človeka a zdravý rozum. 

Dej je rýchly, zaujímavý, vtipný i smutný zároveň. 
Niekedy som skutočne nevedela, kde končí tiger a kde začína Pí, kde končí zviera a začína človek. 
Ako sa z človeka vplyvom prostredia stane zviera, a nieto nikoho, kto by ho za to odsúdil. Jediným sudcom musí byť sám sebe, čo je ale omnoho ťažšie. 

Kniha je o ľudskosti, živočíšnosti, smrti i živote.
Ako som písala, skutočne pojednáva o krehkosti života a o zbytočnom lipnutí na materiálnych statkoch. A prinúti ti ťa nad tým všetkým zamyslieť. Samozrejme, je nereálna, trochu pritiahnutá za vlasy, fantazíjna a rozprávková. A práve to je na nej tak pútavé a krásne. Občas je super sa odpútať od prízemných problémov a stratiť sa v obrovskom oceáne. Unášať sa vlnami a nechať svet okolo seba iba tak vlniť. A keď sa dá popritom i trochu pousmiať, porozmýšľať, tak prečo nie?  
Knihu som skutočne zhltla a čítanie si užila. Už teraz sa teším na film, sama som zvedavá, ako to videli filmári. Obvykle vidia knihu i hrdinov úplne inak ako ja.

"Najkrajšou odmenou zo všetkých je prítomnosť ducha."
Malá zaujímavosť:


Meno bengálskeho tigra, ktorý sa plaví s chlapcom sa volá Richard Parker. 
V nedokončenom románe od Edgara Allana Poe "Príbehy Arthura Gordona Pyma" sa rozpráva príbeh štyroch námorníkov, ktorí sa ocitli na vraku lodi a čelia vyhladoveniu. Keď sa stroskotanci rozhodnú, že budú losovať, kto zomrie ako obeta pre záchranu ostatní. Obeťou bol práve Richard Parker. 
V roku 1846 sa medzi 21-timi stroskotancami lode Francis Spaight nachádzal tiež nejaký Richard Parker.
V roku 1884 sa potopila jachta Mignonette, z ktorej sa zachránili štyria ľudia a jedným z nich bol plavčík menom Richard Parker, ktorého ostatní zabili a zjedli, za čo boli neskôr odsúdení k trestu.
Ďalší Richard Parker bol účastníkom vzbury v anglickom vojenskom loďstve v posádkach Spithead a Nore v roku 1797, behom ktorej vzbúrenci trpeli hladom.
Spisovateľ Yann Martel, ktorý v roku 2001 napísal tento román, použil práve toto meno pre bengálskeho tigra, čo vysvetlil tým, že "Toľko Richardov Parkerov muselo niečo znamenať." 
Zdroj csfd.cz



Dúfam, že sa ti môj názor na knihu páčil, ak máš iný pocit z príbehu, spokojne sa s ním podel v komentároch. 
A ja som už teraz zvedavá, ako dopadne môj výber pre augustovú výzvu "Pulitzerova cena za literatúru." Myslím, že to bude ešte ťažšie, ako táto júlová.
Ďakujem ti za pozornosť a pri ďalšom článku sa na teba teší

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:


"Hneď za búdkou, kde predávali lístky, namaľoval otec na stenu ostročervenými písmenami otázku: VIETE, KTORÉ ZVIERA JE V ZOOLOGICKEJ ZÁHRADE NAJNEBEZPEČNEJŠIE? Šípka smerovala k malému závesu. Ťahalo zaň niekoľko nedočkavých, zvedavých rúk. že sme ho museli pravidelne meniť. Bolo za ním zrkadlo."

2 komentáre:

  1. Dobre napísané, len knihu treba dočítať do konca - to sa potom jeden neprestáva čudovať
    kniha je to naozaj zaujímavá a po pár stránkach je ťažké prerušiť čítanie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím. Pri konci už človek nevie čo je pravda a čo nie. Určite stojí za prečítanie.

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem