"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

utorok 12. septembra 2017

Možno je krásny, ale k ničomu

"Padla hviezda na balkón, vylúdila biely tón."
Detská pesnička - Padla hviezda


Momentálny byt v ktorom žijeme nás zaujal hlavne svojim veľkým balkónom. Ako sme sa len tešili s mojim chlapom, že si na ňom v lete budeme robiť pikniky, popíjať kávičku či vínko, s dobrou knihou relaxovať po ťažkom dni. 
Už som si predstavovala bylinkovú záhradku so všetkými tými kuchynskými rastlinkami, ako si ráno skočím pre milované cherry paradajky na chlebík a môj chlap pre chilli papričky do polievky... 




Jednoducho povedané, taká naša súkromná oáza pokoja, oddychu, čitateľský kútik i dotyk s prírodou v meste. 


Obaja sme mali v hlave jasnú, farebnú predstavu a nebyť paneláku oproti, ktorý nám zatienil výhľad na naše milované mesto i okolie, všetko mohlo byť dokonalé. Nuž, časom sme prišli na to, že panelák zakrývajúci mesto nie je nič v porovnaní s tým, čo nás na balkóne čakalo.


Keď sa oáza zmení na púšť


Na jar som si nakúpila kvetináče, substráty, hnojivá a veľa, veľa semien. Veď moja kuchyňa, nech je akokoľvek hrôzostrašná, o kvalitné koreniny núdzu nemá. A tak som zasadila, polievala, a spievala všetkým kvetináčom "Rozvíjej se, poupátko".
A poupátko rástlo. Kvetináče sa začali zelenať a ja som sa vytešovala. Sedela som počas prvých, jarných, teplých dní na zemi pri mojom budúcom obede a čítala som mu historické romány, fantazijne príbehy, duchaplné romány i state z kníh povznesujúcich ľudskú dušičku.


A potom prišlo leto. To, že je v lete teplo je normálne, aj som to očakávala. Lenže čo som neočakávala bolo, že slnko sa do nás oprelo už o dvanástej a svietilo do deviatej. Každý deň. Môj chlap vyhodil na balkón teplomer, iba tak zo srandy... okolo piatej ukazoval 50 stupňov. Neskoro som si uvedomila, že bylinky to neprežijú. I keď som bylinky polievala dvakrát denne, predtým, než slnko vykuklo a potom ako slnko zašlo, i keď som ich stiahla z priameho slnka do tieňa, už im nebolo pomoci. Do polovice júla bolo po nich. 

  • Paradajky nestihli ani zakvitnúť a už aj odkvitli.
  • Z rukoly som odtrhla a ochutnala dva lístky, a potom ma nadobro opustila.
  • Kučeravý petržlen vyrástol do cca 3 cm a viac som ho nevidela. 
  • Bazalka vypustila tri, štyri lístky, no tie potom niečo zožralo.
  • Rozmarín ani nevyrazil, pre istotu, asi vedel čo ho čaká.





Oplakala som všetky rastlinky, keď som začiatkom jesene, skôr sa nedalo na balkón ani vyliezť, upratovala a likvidovala bylinkové mŕtvolky. Ale ja som sa nevzdala, a o rok som to skúšala zas. A o ďalší zas. A potom ešte raz. Než prišli horúčavy, stiahla som bylinky do bytu, ale ani to im nepomohlo. Všetky a vždy skončili rovnako. 

Neviem čo robím zle, netuším kde robím chybu, ale očividne mám asi zlú pôdu, alebo zlú energiu v byte. Chvalabohu máme chalupu aj so záhradou, kde som si tohto roku vypestovala a nasušila dostatok byliniek na to, aby som si mohla navariť ďalšie, nie jedlé jedlo. Avšak, s kvalitným korením :-).

Než sa obnažíš ubezpeč sa, že nikto nie je za oknom


Pred rokom nám tieto naše skvosty, rozumej balkóny, rekonštruovali a zasklievali. To keby sme náhodou v lete mali málo tepla ... Celé dva mesiace sa nám po nich premávali cudzí chlapi v montérkach s hlučnými rádiami. Ale aspoň bolo veselo. Menej do smiechu mi bolo vtedy, keď som si ľahla na zem a vyhrnula tričko, aby som nadojčila svoje dieťa. Ošo sa už od mala pred celým národom chválil mojim obdarovaným hrudníkom, ale mne veľmi príjemné nebolo, keď za vytiahnutými žalúziami fajčil polonahý, cudzí chlap.

Ale ani táto situácia ma nenaučila dávať si pozor na súkromie. Ale, kto sa nepoučí prvýkrát, tak sa poučí po druhýkrát. Stále, keď sa mi podarilo syna uspať, dala som si tvrdý tréning na spevnenie tela, chrbtice a odstránenie prebytočného tuku. Jeden deň to bola zumba, potom joga a občas tae-bo. A práve pri ňom sa mi stalo to, čo so ma naučilo kontrolovať stav žalúzii. 

Ako som sa tak s Billym Blanksom zbavovala kíl, slín a potu, skákala po izbe a poctivo boxovala s imaginárnym nepriateľom, vyskočilo mi z mojej malej podprsenky moje obrovské ľavé ňadro. Avšak ja som nenechala odradiť touto maličkosťou, chcela som dokončiť sériu. Ako, nebudem tu opisovať to, ako som sánkou unikala pred útokom môjho vlastného "tukového" vankúša, to nie je podstatné. Podstatnejšie bolo, že keď som sa otočila k oknu, zbadala som dvoch cudzích chlapov, ako na mňa ceria svoje bezzubé ústa. 

A to ma už naučilo, zaťahovať žalúzie!!         

Liaheň holúbkov


Ale zas tak zbytočný ten náš balkón nebol. Keď som sa nedobrovoľne rozhodla položiť svoje poľnohospodárske ambície na klinec, odložila som do roku všetky záhradnícke potreby. A práve tento kútik si holúbky zvolili na to, aby sa na našom balkóne rozmnožovali. Čo mi ale viac, ako celodenné hrkútanie vadilo, to bol koberec z ich peria a exkrementov. Deň čo deň som to musela čistiť savom. A potom som sa na to...
Odkedy máme skleník tak máme pokoj.


Tak, a to by bolo asi všetko, čo by som chcela dodať k nášmu balkónu. Bylinkovú, kvetinkovú a zenovu  záhradku z nášho balkóna mať nikdy nebudeme, ale na sušenie prádla či priestor na odkladanie nábytku je to fajn. Čo už, človek sa uspokojí aj s málom.

Máš i ty nejaký zaujímavý príbeh s balkónom? Budem rada, ak sa oň so mnou podelíš v komentoch :-)))

A tak ti ďakujem, že si ma odsledoval až sem, snáď sa ti môj článok trochu páčil a už teraz sa teším na najbližšie stretnutie s tebou pri ďalšom príbehu.



Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:


"Ak nachádza človek pokoj v sebe, je zbytočné, aby ho hľadal inde."

Francois de La Rouchefoucauld  

4 komentáre:

  1. Opět jsem se pobavila, skvělé :-) Co mi přijde zvláštní je, jak ti poumíraly všechny bylinky.. My máme taky balkon, svítí nám od poledne, dokud slunce nezapadne a pěstuju na něm jak rajčátka, tak chilli papričky, borůvky i jahody a všemu se skvěle daří. Zaléváme vždy večer, až zapadne slunce a nikdy mi nic tak nepomřelo jako tobě. Bylinky pěstuji na okenním parapetu z vnitřní strany, neboť máme malý balkon a jediné co mě trápí je, že mi vždy sežerou mšice Libeček a to i když je v bezpečí kuchyně...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne.
      A skutočne netuším, prečo práve moje rastlinky sa na tom našom balkóne nedržia. Ale keď som sa rozprávala so susedou, tá tiež nariekala, že jej spálilo muškáty. Je super že vám sa držia, ale začínam si myslieť, že to možno bude aj nejakou energiou. Môjmu chlapovi sa nakoniec podarilo nejaké tie chilli vypestovať, ale mal ich vo vnútri na chladničke, kde je toho slnka viac, ale nie je na priamom slnečnom svetle. Ktovie. Skúšala som to pár rokov a nevyšlo, uvidíme, možno sa to raz podarí. O rok to skúsim aj s malým Ošom, možno to bude lepšie. Určite sa s tým pochválim.
      Ligurček máme na záhrade a stále si ho mrazím a suším do zásoby, polievky si bez neho neviem predstaviť. Ale popravde, doma som ho zasadila trikrát, raz zo semienok dvakrát som si doniesla predsadený zo záhrady a hádaj, pošiel aj ten, skôr než sa do neho mšice pustili. Tie sa zas púšťali do iných rastliniek.
      Ale ja verím, že raz sa aj náš balkón zazelená :-)

      Odstrániť
  2. Tie holuby to ti sú také svine :-D
    Spomínam si ako sme na prvom a druhom intráku nemali chladničky a tak všetko jedlo v chladných mesiacoch putovalo priamo na balkón aby sa neskazilo. Medzi iným aj maslo - také to klasické kockové, proste od kravičky... Raz sme sa ti tak vrátili po víkende späť na intrák a zistili sme, že si na našom masle cez víkend pochutnávali holuby a iní operenci. :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nuž tak to riadne nase..., to ti verím. A okrem zožraného masla ten bordel, ktorý po nich ostane tiež nie je najkrajší. A čerstvo oprané biele plienky s podpismi, to všetko sú veci, ktoré pokazia všetko. Našťastie, už máme balkóny zasklené. Ale je zas nevýhoda, že tam máme tak horúco, že je zbytočné na neho aj chodiť. Nijak nedobre. Ale zas, lepšie ako koberec z hovienok.
      Inak, jedno na oknách intráku si pamätám veľmi dobre. JA som síce nebývala na intrákoch, ale chodila som tam často za kamarátmi, a videla som to. Tiež riadne nadávali na holuby. Nie jedno ani neochutnali.
      Vďaka za komentár :-)))

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem