Minule, keď som čítala v autobuse...

"Pár kníh, ty spíš a ja rýchlo čítam, ó ó, mám lásku z písmen."
Eva Kostolányiová - Pár kníh

Cestovanie MHD-čkom má svoje výhody. Že nevieš aké?
Tak napríklad si trénuješ nohy, keď sa po dvadsiatich minútach čakania na spoj radšej rozbehneš pešo. 
Alebo si cibríš svoju trpezlivosť tým, že nerozmlátiš označovač lístkov, keď ti už po tisíci raz zle stiahne kredit z peňaženky, poprípade nestiahne vôbec, alebo ti roztrhne lístok, alebo nefunguje, alebo... (doplň :-)).

A určite by sa tých výhod našlo viac, ale ja chcem dnes v krátkosti hovoriť o tej najväčšej. Môžem si počas jazdy čítať. Ja to viem veľmi dobre oceniť, keďže odkedy mám dieťa tak toho času na čítanie je málo. 
Predtým som čítavala na toalete, lenže odkedy si vyklepávame so synom cez dvere morseovku, dá sa to len veľmi ťažko. 
Potom som zvykla čítať večer v posteli, lenže teraz poväčšine zaspím skôr ako moje dieťa, ktorého sa snažím uspať.
Možno si povieš, tsa, predavačka kníh, môže si čítať v práci, ale povedz mi úprimne. Už si niekedy stretol v kníhkupectve predavačku s vyloženými nohami a nosom zaboreným v knihe?



Nuž si teda čítam v autobuse, cestou do práce i z práce. Tak mi tá cesta rýchlejšie i veselšie zbehne. A občas mi to čítanie v buse prináša zaujímavé zážitky a situácie.

Sledujem čo je v kurze


Zavŕtam sa do najbližšieho voľného sedadla a začítam sa do deja. Bohužiaľ, občas, teda dosť často sa mi stane, že nieto si kam sadnúť a to sa ozve abstinenčný príznak. Potom len úpenlivo hľadám pohľadom, či sa v autobuse nenájde podobný psychopat ako ja. Keď ho nájdem, moje kroky zamieria k nemu. Keď nemôžem čítať svoju knihu, tak aspoň cudziu. Tomu ja hovorím choroba z povolania. Možno je to divné, no keď vidím človeka s knihou, musím vedieť čo číta. Zvedavosť nepustí. Asi by som sa mala liečiť, ale je to tak...
Nuž. A tak stojím nad cudzím človekom a hltám stránky jeho knihy. Takto zvládam všetko, od historických románov, cez detektívky, až po fantasy, dokonca aj odbornú literatúru zvládam s prehľadom, kým samozrejme nie je v inom jazyku ako v slovenčine či češtine. 

Iba dvakrát sa mi stalo, že som sa odmietla zúčastniť na synchrónnom čítaní. Dotyčná čítala knihu Psychodynamické modely v psychiatrii. Pre mňa kniha nebezpečná, bizovne by som sa našla asi vo všetkých psychických poruchách.
Ďalšia pani si listovala v knihe Chorobné príznaky a ich rozpoznávania
Ja = hypochonder. Ani ti nepoviem, koľko diagnóz som si narátala cestou domov. 

Neviem či si si všimol, ale v našich končinách tých čitateľov v dopravných prostriedkoch nieto tak veľa. Skôr ako knihu, vidím v rukách spolucestujúcich mobily. Preto sa teším, keď zistím, že nie som jediná svojho druhu a nájdu sa rovnakí blázni, čítajúci knihu. 
Popravde, nechcem skončiť ako pán na fotografii, nie som fotogenická :-):




Tichý blázon


Len pre informáciu, v taký čas neodporúčam knihy, ktoré vyvolávajú príliš veľa emócii. Keď som onoho času čítala Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol, vybuchovala som smiechom priamo v autobuse a to už potom iba vidíš, ako ľudia od teba bočia.
Ďalší level je plač. Takú Zelenú míľu tiež veľmi neodporúčam na cesty, pretože sa mi slzy spustili priamo na Maratónci mieru. Pani vedľa sa ma opýtala, či som v poriadku.
Ale fakt najhoršie boli Temné hmoty. To som zabudla vystúpiť na svojej zastávke a do nášho sveta som sa prebrala až na konečnej, keď na mňa vodič zakričal, aby som láskavo vystúpila.

Najväčší trapas som však zažila dnes. Pred knihou, ktorá získala Pulitzerovu cenu (augustová knižná výzva) som si chcela spraviť trochu relax, a na vygumovanie mozgu som si vytiahla jednu z vychytávok našej vedúcej Evičky. V ruke sa mi objavila knižočka Tanec s diablom. Nuž, čo ti poviem, keď som bola práve v tom najlepšom, nahla sa nadomňa babička sediaca vedľa mňa a nakúkala mi do stránok. 



"Dievčinka a čože pekného čítaš?"
"To je také fantasy teta."
"Aha, to je pekné. Dnes sa už nevidí, keď mladí čítajú."

Brala som to ako kompliment, keďže už k mladej generácii dávno nepatrím. Ale viac ma prekvapovalo, ako sa snažila zachytiť riadky v mojej knihe. Zavrieť ju sa mi zdalo neslušné, tak som pretočila stránku, a tam to teda bolo ešte divokejšie. Starenka sa iba usmievala, ja som sa červenala a potila asi všade. Trochu som sa cítila ako puberťáčka, ktorej učiteľka objavila Kamasutru pod lavicou.
Našťastie už vystupovala, a tak sme si popriali pekný večer. Ale nemysli si, že ma to odradilo. Čítala som až dovtedy, kým som nevystúpila. 

Ale ja čítať budem i naďalej, mňa takéto maličkosti nemôžu vyhodiť z rytmu. Akurát si dám väčší pozor na výber kníh. Myslím, že ta Pulitzerka bude vhodnejšia :-)))). Pri nej ma nič neprekvapí a ani ja nikoho neprekvapím. A vraj čítanie je nuda.

A čo ty? Zvykneš čítať pri cestovaní? Tiež si zažil/a nejakú milú príhodu? 

Ďakujem za tvoju pozornosť a pri ďalšom článku sa na teba teší

Ali Čaja z Paláca  

Citát na záver:

"Čítanie sú otvorené dvere do kúzelného sveta."


Francois Mauriac

Komentáre

  1. Zážitky dobré :D Já si vždycky četla, cestou do školy i do práce i domů a kamkoli jinam. Taky vždycky těšilo, kolik vidím dalších čtenářů a když jsem si sama nečetla, taky jsem koukala, co zrovna čtou ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Ale ak mám pravdu povedať, na Čechách v metre alebo v MHD som sa skôr stretla s čítajúcim ľuďom ako na Slovensku. Ale možno je to len pocit. No myslím si, že cestovanie s knihou má svoje čaro a cesta lepšie a rýchlejšie zbehne.
      Stále sa teším, keď niekoho, okrem mňa stretnem s knihou. Sledovanie iných je dosť veľká úchylka, a teší ma že v tom nie som sama :-). Ale u mňa sa knihovníčka asi nezaprie.

      Odstrániť
  2. Opět super zážitky :-) Já tedy mhd necestuji už delší dobu, nicméně mě bys asi taky nepotkala venku s knihou v ruce, raději koukám do toho mobilu, (kde čtu knihu, samozřejmě :-)) neboť je lehčí a skladnější :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No to určite. Viem, že cestovať s čítačkou je jednoduchšie, hlavne v takom prípade, keď má kniha 1000 strán. Nezaťažuje tak batoh či tašku. Ale keď ja čítačku nemám, a neviem, ja som asi staromódna a kniha je pre mňa kniha. No zas keď človek ide na dovolenku a nesie pol kufra kníh je dosť o ničom. Odkedy som nastúpila do práce, opäť sa raz nacestujem tam a späť veľa :-)

      Odstrániť
  3. V autobuse a ani v iných dopravných prostriedok nečítam, lebo mi potom býva zle od žalúdku, ale všade inde knihy milujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inak v to verím, presne tento problém má aj môj synovec. Miluje čítanie, a tak rád by čítal v MHD, keďže má občas dlhú cestu, no nemôže, lebo mu je zle. Taká som rada, že mne nie, pretože odkedy mám dieťa je to jediné miesto, kde si môžem spokojne čítať :-). Ale nie je dôležité kde človek číta, ale hlavne to, že mu to robí dobre. Od toho knihy predsa sú :-)
      Ďakujem za koment

      Odstrániť
  4. Tiež si zvyknem čítať, keď idem na dlhšiu vzdialenosť, ale v stoji som ešte čítať neskúšala. Asi moc nebezpečné.. :D a cudzím knihy nečítam, na to som až prílišný introvert. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som si práve dnes nemala kde sadnúť, a keďže momentálne čítam knihu, ktorú potrebujem prečítať skoro, tak som sa postavila do stredu busu, oprela a čítala. Stoj rozkročný, a celkom sa to dá. Ak teda človeku nebýva zle, to by mohol byť problém. To verím.
      Cudzím do kníh nahliadam hlavne zo zvedavosti, pretože ako predavačka chcem vedieť čo sa číta a aký to má ohlas. Ja s tým nemám problém. Ale keď vyslovene vidím, že to niekomu vadí, tak sa decentne otočím. Ale to sa mi stalo asi len raz.
      Ďakujem za koment :-)

      Odstrániť
  5. MHD už nečítam, to by som zabudla vystúpiť ale na dlhšie trasy /36 hodín k moru/ to človek prečíta aj 3 knihy ...mne sa rátalo v pražskom metre jak všetci čítajú ...napchaté, opretá kniha alebo čítačka o plece toho pred ním a číta ....občas aj traja alebo koľkí dovidia jednu knihu

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, na Čechách akoby ľudia čítali viac ako u nás. Ale možno je to iba pocit, keďže u nás nie sú také dlhé linky, resp, nimi nechodíme. Ak ideš po Prahe, napr. tak to niekedy cestuješ aj hodinu, takže je lepšie si krátiť nejak čas. Ale ja čítam, aj keď idem len desať minút.

      Odstrániť
  6. Jój, opäť parádny článok, pri ktorom som sa z chuti zasmiala :D Zbožňujem ich, aj teba...ako som raz písala, sú úžasný človek ;)
    Ja v autobusoch nečítam, lebo za tých 15 minút, čo idem autobusom do práce, nestihnem nič, len tupo pozerám von oknom a čakám na ďalšie hodiny stratené už v spomínanej práci :D No keď prídem domov, tak čítanie kníh je úžasný relax, zababuším sa do deky, v izbe rozvoniava bylinkový čaj a knižný zážitok môže prísť :) Ale popravde, páčilo by sa mi takto stráviť čas, ktorý ma delí od práce :) Inak, keď vidím, že niekto predsa len číta v autobuse, tak mám taktiež nutkanie zistiť, o čom to číta a najmä nakúkať ponad plece na stránky knihy :D To je jednoducho to knihomoľstvo...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne, ani si nevieš predstaviť ako ma tvoje slová príjemne pošteklili.
      A s tou prácou verím, tam človek zbytočne stratí hodiny, ktoré by mohol venovať čítaniu. Čo odo mňa ako od predavačky kníh znie trochu divne, ale je to tak. Ale keďže musíme za niečo tie knihy kupovať, nemáme na výber, a musíme chodiť do práce. Je to taký zapeklitý kolotoč, z ktorého sa nedá von :-).
      No, choroba z povolania nakukávať na titulky kníh, a teší ma že v tom nie som sama. Aspoň sa necítim divne :-).
      15 minút je skutočne krátko, to je niekedy aj škoda vyťahovať knihu. Hlavne ak je niečo napínavé a ja viem, že sa k tomu dostanem až o osem hodín, to je na šlakgtrafenie. Ale našťastie mám dlhšiu cestu tak mne sa oplatí. A po druhé, málokedy si viem sadnúť doma a vyložiť nohy bez toho, aby som nebola v kuse vyrušovaná :-))))). V autobuse mám aspoň trochu súkromia :-))).
      Ďakujem za koment.

      Odstrániť
  7. Já čtu buď ze čtečky, knihy nebo z toho mobilu. :D Ale nikdy nečtu knihu cizím a nemám moc ráda, když někdo čte knihu mou. Nějak mě to ruší.
    Ale na druhou stranu mi nevadí vybuchovat smíchy či se zhroutit pláčem ve vlaku/metru/tramvaji. Prostě se stane :D
    A ta stařenka byla moc milá a normální! ❤️

    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Starenka bola fakt úžasná, ja milujem starých ľudí ktorí majú mladého ducha a iskričky v očiach 😁 a ona ich mala. Ale v podstate nemám nič proti tomu ak mi nahliadaju do knihy. Obvykle nemám čo schovávať...
      Je super že pri emóciách nie som sama. Okrem seba som ešte nikoho s emóciami v bude nad knihou nevidela. Ale musí byť sranda to sledovať.

      Odstrániť
  8. Když výjimečně cestuju busem, moc nevidím, že by si lidi četli - protože okolo mě jsou spíš babči a dědové, kteří si chtějí poklábosit spolu. A nebo malí kluci, kteří si neuvěřitelně hlasitým způsobem vyprávějí zážitky ze hry. A já? Já si občas vytáhnu čtečku a hltám, co se do mě vejde. No a někdy taky ne - to bude asi tím, že mám pořád času dost na to, abych se doma zahrabala s knížkou ♥.

    https://gingerjannie.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je super že milovanie čítania v MHD ešte nevymizlo. Áno, je pravdou že starší ľudia poväčšine kecaju a dosť hlasno, aby prerušili aj moju MP3 v ušiach 😁. Ale občas sa stane že vidím dedka ako rieši krížovky alebo číta dennú tlač, poprípade babičku s časopisom v ruke.
      Avšak aj ja mám obdobie keď túžim iba sledovať okolie vonku a nič neriešiť. Podľa nálady...

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Známy neznámy Raffaelo

Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?